Zapretie otcovstva

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Autorka sa v článku zaoberá nevyhnutnosťou vybraných zmien súčasnej právnej úpravy určovania a zapierania otcovstva. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na úskalia a nedostatky aktuálnej právnej úpravy.V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.

Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine. V konaní má kľúčový význam najlepší záujem maloletého dieťaťa.