Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina") a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 7Pc 36/2021 z 20. septembra 2022, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 8CoP 27/2022 zo 4. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8CoP 27/2022 z 1. júna 2023 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6CdoR 1/2024 z 28. novembra 2024 a v časti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.
Sťažovateľ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra domáhal proti dvom odporcom zapretia otcovstva podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"). Okresný súd rozsudkom predmetný návrh sťažovateľa zamietol a súvisiacimi výrokmi o trovách konania zaviazal sťažovateľa na ich náhradu.
Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol rozsudkom Krajský súd v Nitre tak, že odvolanie sťažovateľa vo výrokoch o zamietnutí jeho návrhu a výroku o nároku odporcov na náhradu trov konania proti sťažovateľovi potvrdil a výrok o nároku štátu na náhradu trov konania zmenil. Následne dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti sťažovateľa nahradiť odporcom trovy odvolacieho konania.
Sťažovateľ nespokojný s výsledkom odvolacieho konania podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil s poukazom na dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol a odporcom priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí s poukazom na znenie § 119b ods. 1, § 114 a § 86 ods. 1 zákona o rodine, v znení účinnom od 1. januára 2016, konštatoval, že osobitná úprava v prechodnom ustanovení § 119b ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine (v znení zákona č. 175/2015 Z.z.), viažuca sa k náprave stavu vzniknutého výpadkom zo zákona skoršieho znenia jeho ustanovenia § 86 ods. 1 (v dôsledku zásahu Ústavného súdu a neskoršej nečinnosti