200/1998 Z.z.
ZÁKON
z 19. mája 1998
o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
Zmena: 54/1999 Z.z.
Zmena: 337/1999 Z.z.
Zmena: 417/2000 Z.z.
Zmena: 328/2002 Z.z.
Zmena: 664/2002 Z.z.
Zmena: 251/2003 Z.z.
Zmena: 464/2003 Z.z.
Zmena: 365/2004 Z.z.
Zmena: 382/2004 Z.z.
Zmena: 652/2004 Z.z., 732/2004 Z.z.
Zmena: 258/2005 Z.z.
Zmena: 199/2004 Z.z., 623/2005 Z.z.
Zmena: 330/2007 Z.z., 537/2007 Z.z.
Zmena: 166/2008 Z.z.
Zmena: 465/2008 Z.z., 583/2008 Z.z.
Zmena: 305/2009 Z.z.
Zmena: 465/2009 Z.z.
Zmena: 151/2010 Z.z.
Zmena: 543/2010 Z.z.
Zmena: 48/2011 Z.z.
Zmena: 389/2011 Z.z.
Zmena: 546/2011 Z.z.
Zmena: 69/2012 Z.z.
Zmena: 441/2012 Z.z.
Zmena: 462/2013 Z.z., 473/2013 Z.z.
Zmena: 307/2014 Z.z., 385/2014 Z.z.
Zmena: 385/2014 Z.z.
Zmena: 411/2015 Z.z., 440/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 357/2016 Z.z.
Zmena: 257/2017 Z.z.
Zmena: 272/2017 Z.z., 333/2017 Z.z. (nepriamo),
2/2018 (FS) (nepriamo)
Zmena: 177/2018 Z.z., 347/2018 Z.z.,
370/2018 Z.z. (nepriamo), 1/2019 F.s. (nepriamo)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom,
zmenami a skončením štátnej služby.
§ 2
(1) Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom
pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu na Finančnom
riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy alebo colných
úradoch (ďalej len "orgán štátnej správy v oblasti colníctva").
(2) Štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy,
1) riadenie, organizácia a výkon profesnej
prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí
a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátnou službou sa na účely
tohto zákona rozumie aj výkon duchovnej služby a pastoračnej služby. 1ab) Štátna
služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník
zaradený na výkon štátnej služby.
(4) Služobný pomer sa zakladá k štátu.
§ 2a
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1) Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich
zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn
nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.
(2) Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre orgán štátnej správy v oblasti
colníctva na podnet záujmového združenia colníkov, prípadne aj
činnosť vykonávaná pre orgán štátnej správy v oblasti colníctva z vlastnej iniciatívy,
ak na ňu colník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju
nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.
(3) V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej
služby a úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred
začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne
vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho
vyšetrenia konaného na rozkaz alebo pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej
pomoci a cesta na ne a späť.
(4) Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie
kvalifikácie colníkov podľa § 134c organizované služobným
úradom.
§ 3
V orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach
služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej
republiky (ďalej len "minister"), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním
ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený").
§ 4
(1) Služobným úradom na účely tohto zákona je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo").
(2) Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej
službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra,
prezidenta finančnej správy (ďalej len "prezident"), viceprezidenta finančnej správy
(ďalej len "viceprezident") alebo o nadriadeného colníkov
zaradených mimo priameho výkonu štátnej služby uvedeného v § 86 ods. 5, ktorého právne
postavenie ustanovuje osobitný predpis.
1aa) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon
štátnej služby podriadených colníkov.
§ 5
(1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje počet miest colníkov
v štátnej službe v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú
štruktúru orgánov štátnej správy v oblasti colníctva. Súčasťou systemizácie je objem
finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej
službe.
(2) Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry orgánov štátnej
správy v oblasti colníctva Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo").
(3) Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej
len "vláda") pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na
príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo na základe zákona o štátnom
rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie na
základe zákona o štátnom rozpočte môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia
minister.
(4) Minister na návrh prezidenta určí v rámci systemizácie počet miest colníkov zaradených
do platových tried. Prezident určí počet miest colníkov
zaradených do platových tried v jednotlivých orgánoch štátnej správy v oblasti colníctva
v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru.
(5) Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť
len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej
systemizácie a je voľné.
§ 5a
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe
do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch
ustanovenou osobitným zákonom. 1a) V
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského
stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti. 1b)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný
ani inak postihovaný za to, že podá na iného colníka alebo
nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie
o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
(3) Občan pri vstupe do štátnej služby, colník alebo občan po skončení služobného
pomeru, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu
sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej
osobitným zákonom. 1a)
(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať
preto, že colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného
pomeru.
(5) Služobný úrad oboznámi colníkov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 colníkom sa považuje
za porušenie služobnej povinnosti colníka.
(7) Na štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením
štátnej služby sa vzťahuje osobitný predpis;
1a) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 6
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a) prípravná štátna služba,
b) stála štátna služba,
c) dočasná štátna služba.
§ 7
Prípravná štátna služba
(1) Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej
štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie,
do ktorej je ustanovený.
(2) Colník sa zaradí do prípravnej štátnej služby, ktorá plynie odo dňa vzniku služobného
pomeru, a počas jej trvania je colníkom čakateľom. V tomto
čase je colník povinný získať colnícke vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je
ustanovený.
Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava
a) doba výkonu štátnej služby,
b) doba štúdia na splnenie kvalifikačného predpokladu colníckeho vzdelania,
c) dovolenka,
d) doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného
záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa
colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný príjem.
(4) Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade,
ak počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal colnícke vzdelanie
určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
(5) Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou
s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej
služby, a colníka, ktorý v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej
štátnej služby podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(6) Prípravná štátna služba colníka, ktorý je podľa záveru schváleného služobného
hodnotenia nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo
ktorý svojím zavinením nezískal príslušné colnícke vzdelanie, trvá aj po uplynutí
doby dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto
dôvodov.
§ 8
Skúšobná doba
(1) Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej
službe sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a
najdlhšie na 18 mesiacov. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby
a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani
skracovať.
(2) Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej
doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby
v rozsahu najviac desať pracovných dní.
§ 9
Stála štátna služba
(1) Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Colník sa zaradí do stálej štátnej služby po skončení
a) prípravnej štátnej služby alebo
b) dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 4.
(3) Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci
služobný pomer podľa tohto zákona trval aspoň dva roky a od jeho
skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer
trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak pri
poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
§ 10
Dočasná štátna služba
(1) Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však
na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh
štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.
(2) Dočasná štátna služba je určená aj na dočasné obsadenie funkcie colníčky alebo
colníka, ktorí sú na rodičovskej dovolenke podľa § 143 ods. 2 a na
vykonávanie funkcie duchovného colníkov.
(3) Pre colníka zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad
colníckeho vzdelania nevyžaduje.
(4) Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa
kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania, môže byť na základe
jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej
služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby
započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.
(5) Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej
službe.
§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
(1) Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:
a) kvalifikačný predpoklad vzdelania,
b) kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania.
(2) Prezident môže v tabuľkách zloženia a počtu funkcií colníkov v jednotlivých služobných
úradoch určiť pre jednotlivé funkcie ďalšie predpoklady na
ich výkon. Ak je pre funkciu takýto predpoklad určený, colník je povinný ho splniť
najneskôr do troch rokov od jeho ustanovenia do funkcie alebo od
jeho vymenovania do funkcie. Ak je takýto predpoklad určený až po ustanovení colníka
do funkcie alebo po jeho vymenovaní do funkcie, colník je povinný
ho splniť najneskôr do troch rokov od určenia tohto predpokladu.
§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom
študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.
(2) Stupne všeobecného vzdelania sú
a) úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, 2)
b) vyššie odborné vzdelanie, 2)
c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
3)
(3) Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad
a) úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania, ak absolvoval
strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,
b) vyššie odborné vzdelanie, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,
c) vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe prvého
stupňa alebo v študijnom programe druhého stupňa a vykonal štátne
skúšky.
§ 13
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania
(1) Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú:
a) základné colnícke vzdelanie,
b) odborné colnícke vzdelanie.
(2) Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu
a zloženie nižšej colnej skúšky.
(3) Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu
a zloženie odbornej colnej skúšky.
(4) Obsah nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky, spôsob ich vykonania a spôsob
hodnotenia znalostí colníka ustanoví skúšobný poriadok.
(5) Podrobnosti o forme, rozsahu a obsahu vzdelávania v základnom colnom kurze, odbornom
colnom kurze a o skúšobnom poriadku na zloženie nižšej colnej
skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví prezident vnútorným predpisom.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 14
(1) Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len "občan") starší
ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a
a) je bezúhonný,
b) je spoľahlivý,
c) spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený
alebo vymenovaný,
d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,
e) ovláda štátny jazyk, 4)
f) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického
hnutia,
g) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
h) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané
podľa § 44 ods. 6.
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin spáchaný z
nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol
podmienečne odložený alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo
právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri.
Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie
za obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci
verejného činiteľa zahladené podľa osobitného predpisu.
5a) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov. 6) Občan v prijímacom konaní
na preukázanie
bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.6a) Údaje
podľa štvrtej vety služobný úrad
bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu
registra trestov.
(3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 7) alebo
b) požíva omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť
od nich, 8) alebo
c) podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby,
d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že
1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby,
3. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti,
za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého
výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu colníka.
(4) Podmienky uvedené v odseku 1 písm. g) až i) preukazuje občan čestným vyhlásením.
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky
uvedené v odseku 1 musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(5) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia
do služobného pomeru, spracúvať 9) o jeho
osobe tieto údaje:
a) meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,
d) štátnu príslušnosť a jej zmeny,
e) číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,
f) vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g) jazykové vedomosti,
h) zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,
i) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
j) vykonávanie podnikateľskej činnosti,
k) miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom
bezpečnostnom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej
informačnej službe alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,
l) vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe,
m) postih za priestupok alebo za iný správny delikt,
n) závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok
a prípravkov, 8)
o) zdravotnú spôsobilosť z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
p) závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,
q) závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.
(6) Na účely podľa odseku 4 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné
údaje o colníkovi podľa odseku 5 po celý čas trvania služobného
pomeru a na účely osobitného zákona 9a) aj po skončení služobného pomeru.
(7) Splnenie podmienky telesnej spôsobilosti sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť
prijatý na obsadenie funkcie duchovného colníkov.
§ 14a
(1) Na zistenie spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a e) sa občan podrobí lekárskemu
vyšetreniu, psychologickému vyšetreniu, previerke ovládania
štátneho jazyka a previerke fyzickej zdatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár
podľa § 212 v lekárskom posudku na základe záverov vyšetrenia občana
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo.
(3) Duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým vyšetrením
občana, ktoré vykoná psychológ určený služobným úradom.
(4) Za telesne spôsobilého sa považuje občan, ktorý spĺňa požiadavky na fyzickú zdatnosť
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá
ministerstvo. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobí občan, ktorý dosiahol 50
rokov veku, ak ide o muža, a 40 rokov veku, ak ide o ženu.
(5) Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. b) a c) sa občan podrobí
aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví
osobitný predpis 9b) alebo ak tak určí minister alebo prezident.
§ 15
(1) Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.
(2) Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho
oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo
služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.
(3) Občan je na účely prijímacieho konania povinný uviesť služobnému úradu svoje
rodné číslo.
(4) V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:
a) písomnú žiadosť o prijatie,
b) vyplnený dotazník s uvedením údajov podľa § 14 ods. 5 písm. a) až k),
c) životopis,
d) rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 2,
e) vojenskú knižku alebo preukaz branca,
f) čestné vyhlásenie o splnení podmienok uvedených v § 14 ods. 1 písm. f) až h).
(5) V prijímacom konaní na obsadenie funkcie duchovného colníkov občan predloží aj
písomné stanovisko príslušného cirkevného
orgánu.1ab)
(6) Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej
činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno
ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti
na výkon služby colníka.
(7) Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti
o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného
pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.
(8) Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho
konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia
prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti
o prijatie.
(9) Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 16
Vznik služobného pomeru
(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného
pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží
služobnú prísahu.
(2) Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a) meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,
b) deň vzniku služobného pomeru,
c) druh štátnej služby,
d) funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby
a orgán štátnej správy v oblasti colníctva,
e) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
f) pridelené osobné číslo,
g) údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
h) dĺžku skúšobnej doby,
i) dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby,
j) dĺžku základného času služby v týždni podľa § 59.
(3) Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru
pripadol na sviatok alebo iný deň pracovného pokoja
10) (ďalej len "sviatok") alebo na deň nepretržitého odpočinku v týždni považuje
sa podmienka vzniku služobného pomeru v
určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej
služby.
(4) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju
zložil s výhradou.
§ 17
Služobná prísaha
(1) Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný.
Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva
občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života.
Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!"
(2) Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.
§ 18
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe
(1) Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona, 11) sa nesmú zaradiť
do štátnej služby tak, aby jeden bol
bezprostredne podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej
kontrole.
(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu
skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného
pomeru.
§ 19
Služobná rovnošata
(1) Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť
colníka k finančnej správe.
(2) Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných
súčastí.
(3) Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.
(4) Prezident môže colníkovi alebo bývalému colníkovi, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový
dôchodok, na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie služobnej
rovnošaty po skončení služobného pomeru.
(5) Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby
v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 20
Hodnosti
(1) Colníkovi patrí hodnosť.
(2) Colníkom v služobnom pomere sa ustanovujú tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje
inak, doba výsluhy rokov v hodnosti je
a) v práporčíckej hodnosti
1. strážmajster dva roky, 2. nadstrážmajster tri roky, 3. podpráporčík štyri roky, 4. práporčík päť rokov, 5. nadpráporčík
b) v dôstojníckej hodnosti
1. podporučík jeden rok, 2. poručík dva roky, 3. nadporučík tri roky, 4. kapitán štyri roky, 5. major päť rokov, 6. podplukovník šesť rokov, 7. plukovník
c) v generálskej hodnosti generál.
(3) Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti
neustanovuje.
(4) Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru
s výnimkou doby
a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden
mesiac,
d) rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 2,
e) dočasnej neschopnosti na službu pre úraz alebo chorobu, počas ktorej colník nemá
nárok na náhradu služobného platu, 11a)
f) prerušenia výkonu funkcie podľa § 41 ods. 2 a 3,
g) na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden
stupeň na dobu jedného roka,
h) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného
času služby v týždni podľa § 59 ods. 1 alebo ods. 2.
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
§ 21
(1) Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné
stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej
len "úplné stredné vzdelanie"), vymenovaný do hodnosti strážmajstra.
(2) Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného
pomeru vymenovaný do hodnosti podporučíka.
(3) Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vysokoškolského vzdelania prvého
stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti
poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom
dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá
funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti
nadporučíka alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do
hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
(4) Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti
a) nadporučíka tri roky, b) kapitána šesť rokov, c) majora desať rokov, d) podplukovníka 15 rokov, e) plukovníka 21 rokov.
§ 22
Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí
do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej
hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa
§ 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba
výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to
nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej
je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.
§ 23
(1) Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť,
než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak
má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej,
ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b) od jeho vymenovania do hodnosti alebo posledného povýšenia uplynula ustanovená
doba výsluhy rokov v hodnosti,
c) kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.
(2) Colník v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku
1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučík, ak je
ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť,
a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania na povýšenie
do tejto hodnosti.
(3) Colník, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď
nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do
hodnosti
a) poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b) nadporučíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4) Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako
tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol
povýšený do hodnosti podľa odseku 2 a 3 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná
hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do
hodnosti nadporučíka; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť
podpráporčík a práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2.
§ 24
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti
(1) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:
a) pre hodnosť strážmajster až do hodnosti nadpráporčík
1. úplné stredné vzdelanie,
2. základné colnícke vzdelanie,
b) pre hodnosť podporučík až do hodnosti nadporučík
1. úplné stredné vzdelanie,
2. odborné colnícke vzdelanie,
c) pre hodnosť kapitán a hodnosť major
1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
2. odborné colnícke vzdelanie,
d) pre hodnosť podplukovník až do hodnosti generál
1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, 3)
2. odborné colnícke vzdelanie.
(2) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa
obidva predpoklady.
(3) Ministerstvo v súlade so schválenou systemizáciou podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú
hodnosť pre jednotlivé funkcie.
§ 25
(1) Colníka do hodnosti s výnimkou hodnosti generála vymenúva a povyšuje nadriadený.
(2) Návrh na vymenovanie colníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej
republiky vláda.
§ 26
Prepožičanie hodnosti
(1) Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno
výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to
nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať
možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol
colník ustanovený alebo vymenovaný.
(2) Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť,
do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
(3) Hodnosť, s výnimkou hodnosti generála, prepožičiava colníkovi nadriadený.
Služobné hodnotenie
§ 27
(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník
oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť colníka podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3) Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho
služobného hodnotenia.
(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný,
d) nespôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný, a spôsobilý
vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a) pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie
do stálej štátnej služby,
b) ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie
do stálej štátnej služby.
(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a) najmenej raz za päť rokov,
b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie,
c) zrušené od 1.9.2009.
§ 28
(1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť
hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený,
ktorý colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie. Služobné hodnotenie duchovného
colníkov vykonáva bezprostredne nadriadený v súčinnosti s priamym
cirkevným nadriadeným duchovného colníkov.
(2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná činnosť hodnoteného colníka aspoň šesť mesiacov,
spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným,
ktorý hodnoteného colníka vymenúva alebo ustanovuje do funkcie.
(3) zrušený od 1.1.2012.
§ 31
(1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným
hodnotením.
(2) Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky
a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si
vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie
proti schválenému služobnému hodnoteniu.
§ 32
(1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti
nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom
pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného
služobného hodnotenia.
(2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne
nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru.
Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.
§ 33
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1) Colník sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné
predpoklady na funkciu a ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri ustanovení alebo vymenovaní colníka do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku
odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav
colníka.
(2) Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
(3) Colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný
nadriadený.
(4) Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie
odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.
(5) Duchovného colníkov ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený
na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
§ 33a
Určenie za vyšetrovateľa finančnej správy
(1) Colníka za vyšetrovateľa finančnej správy (ďalej len "vyšetrovateľ") určuje minister.
(2) Za vyšetrovateľa možno určiť colníka, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom
programe bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku, alebo v študijnom programe z
podskupiny študijných odborov ekonómia a manažment a ktorý ako
vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná
vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u colníka, ktorý vykonal štátnu
záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania.
(3) Pri nedostatku vyšetrovateľov možno za vyšetrovateľa výnimočne určiť aj colníka,
ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je
uvedené v odseku 2, a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú
skúšku.
(4) Vyšetrovateľa čakateľa ustanovuje do funkcie príslušný nadriadený. Do funkcie
vyšetrovateľa čakateľa môže byť ustanovený colník, ktorý má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uvedené v odseku 2. Pri nedostatku vyšetrovateľov
možno za vyšetrovateľa čakateľa výnimočne určiť aj colníka,
ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je uvedené v odseku 2.
(5) Colník ako vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax v štátnej službe pod
vedením školiteľa povereného príslušným nadriadeným. Účelom
čakateľskej praxe je odborne pripraviť vyšetrovateľa čakateľa na výkon funkcie vyšetrovateľa.
Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden
rok. Do dĺžky čakateľskej praxe sa započítava aj doba, keď colník nemôže vykonávať
štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre
dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom
na služobný plat, ak táto doba súhrnne nepresahuje tri mesiace.
(6) Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu čakateľskej praxe,
v ktorom príslušný nadriadený určí obsahovú náplň a časový rozvrh
čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa. Počas čakateľskej praxe je vyšetrovateľ
čakateľ povinný zúčastňovať sa na odbornom vzdelávaní, ktoré pre
vyšetrovateľov čakateľov organizuje služobný úrad.
(7) Vyšetrovateľa čakateľa hodnotí počas trvania čakateľskej praxe a pred vykonaním
záverečnej vyšetrovateľskej skúšky príslušný nadriadený na základe
podkladov povereného školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti vyšetrovateľa čakateľa
a na základe priebežných pohovorov s vyšetrovateľom čakateľom.
Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu čakateľskej praxe z hľadiska osvojenia
si právnych predpisov uplatňovaných colnou správou a potrebných
praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh; priebežné
hodnotenie obsahuje aj posúdenie dodržiavania časového
rozvrhu čakateľskej praxe. K záverečnému hodnoteniu sa vyšetrovateľ čakateľ vyjadrí
písomne.
(8) Záverečnú vyšetrovateľskú skúšku vykoná vyšetrovateľ čakateľ pred skúšobnou komisiou.
(9) Podrobnosti o čakateľskej praxi a jej vykonaní, záverečnej vyšetrovateľskej skúške,
zložení skúšobnej komisie, organizácii metodického riadenia a
kontroly prípravy vyšetrovateľa čakateľa určí prezident vnútorným predpisom.
(10) Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. 11aa)
(11) Príslušný nadriadený alebo ním poverený školiteľ môže poveriť vyšetrovateľa
čakateľa, aby vo vyšetrovaní vykonával tieto činnosti:
a) vybavenie dožiadania okrem dožiadania v styku s cudzinou a dožiadania výsluchu
obvineného,
b) vyžiadanie trestného spisu o predchádzajúcom odsúdení obvineného,
c) výsluch svedka s trvalým pobytom v Slovenskej republike vo veci, v ktorej nebolo
vznesené obvinenie, ak nejde o podozrenie zo spáchania obzvlášť
závažného trestného činu alebo ak nejde o osobu mladšiu ako 15 rokov,
d) vyhotovenie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej vyšetrovateľom a vykonanie
opatrenia súvisiaceho s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
e) kontrola korešpondencie obvineného vo väzbe, 11ab)
f) ďalšie úkony pre vyšetrovateľa zabezpečujúce priebeh vyšetrovania, napríklad predvolanie
procesnej strany, vyrozumenie obhajcu o vykonaní
procesného úkonu, vyžiadanie odpisu z registra trestov a posudku, vyžiadanie správy
o povesti a pomeroch mladistvého.
(12) Činnosť uvedenú v odseku 11 písm. c) môže vykonávať len vyšetrovateľ čakateľ,
ktorý má vysokoškolské vzdelanie uvedené v odseku 2.
(13) Príslušný nadriadený môže určiť, pri ktorých činnostiach vykonávaných vyšetrovateľom
v trestnom konaní, vrátane činností vykonávaných na mieste
činu, sa zúčastňuje vyšetrovateľ čakateľ.
(14) Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, súde, v advokácii alebo Policajnom
zbore, skončenú úspešne vykonanou odbornou justičnou skúškou,
11ac) advokátskou skúškou 11ad) alebo záverečnou vyšetrovateľskou skúškou podľa osobitného
predpisu 11ae) a prax vyššieho súdneho úradníka, ktorý úspešne vykonal odbornú justičnú
skúšku,
11ac) môže minister uznať za čakateľskú prax a záverečnú vyšetrovateľskú skúšku podľa
tohto zákona.
§ 34
Prevedenie na inú funkciu a preloženie
(1) Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo
na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy
v oblasti colníctva (ďalej len "preloženie"), ak nemôže naďalej
vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,
b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť
na výkon doterajšej funkcie,
c) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa,
ktorý sa vyžaduje na výkon funkcie,
d) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,
e) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho
opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
f) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, alebo
g) je osobou blízkou 11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej
alebo účtovnej kontrole, alebo je
osobou blízkou 11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní,
h) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,
i) nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 11 ods. 2,
j) sa do tejto funkcie ustanoví alebo vymenuje podľa § 143 ods. 8 prvej vety colníčka
alebo colník, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa §
143 ods. 2.
(2) Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia colníka a
a) nevytvorila sa nová funkcia,
b) vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo
c) vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností na inom orgáne štátnej správy
v oblasti colníctva.
(3) Colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s
jeho písomným súhlasom.
(4) Colníka, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu, 11b) možno aj
bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta
výkonu štátnej služby alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci
s územným obvodom colného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu
službu, na základe dohody medzi riaditeľmi príslušných colných úradov a pri jeho
opätovnom preložení ho možno preložiť na colný úrad, v ktorom colník
pôvodne vykonával štátnu službu, alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je
susediaci s územným obvodom colného úradu, v ktorom colník pôvodne
vykonával štátnu službu. Colníkovi, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej
služby alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je
susediaci s územným obvodom colného úradu, v ktorom colník vykonáva štátnu službu,
patrí náhrada cestovných výdavkov. 11c)
(5) Podrobnosti o preložení podľa odseku 4 určí prezident vnútorným predpisom.
(6) Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť
vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte
nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(7) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej
funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do funkcie podľa
§ 33.
(8) Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený podľa odseku 1
písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu
šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu alebo preloženia, ak je to preňho
výhodnejšie; to neplatí, ak colníkovi patrí náhrada za stratu na
služobnom plate podľa osobitného predpisu. 11d)
§ 35
Prevelenie
(1) Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu
života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní
za obdobie 12 mesiacov.
(2) Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade
mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
(3) Duchovný colníkov môže byť prevelený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného
orgánu.
§ 36
Služobná cesta
(1) Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho
pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo
zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne
potrebný čas.
(2) Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto
plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a
miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty.
Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.
(3) Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh
štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.
(4) Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky
do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo
zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná
cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.
(5) Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje
čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného
prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
(6) Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,
a) v ktorom colník plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného
pracovného tímu,
b) ktorý patrí do dĺžky základného času služby colníka v tomto dni, ak bez svojho
zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).
§ 36a
Colníka s jeho súhlasom možno vyslať na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú
cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta
výkonu štátnej služby, na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva alebo zahraničia.
§ 37
Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného
(1) Colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí,
možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie
však na jeden rok,
a) zastupovaním nadriadeného počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva
z jeho funkcie, alebo
b) výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.
(2) Colníka podľa odseku 1 možno poveriť, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na
funkciu, ktorou je poverovaný.
Zaradenie do zálohy
§ 38
(1) Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených
v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.
(2) Zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie vzťahujúce sa na colníkov, ktorí
z dôvodov uvedených v § 39 až 41 nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu
funkciu ani inú funkciu.
(3) Na colníka, ktorý bol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním do zahraničia,
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva
neustanovuje inak.
(4) Ustanovujú sa tieto zálohy:
a) činná záloha,
b) záloha pre prechodne nezaradených colníkov,
c) neplatená záloha.
(5) Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje
inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej
funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
(6) Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, ustanoví sa alebo
vymenuje do funkcie v súlade s § 33 ods. 1 alebo § 143 ods. 8.
(7) Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 39
(1) Do činnej zálohy sa zaradí colník, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na výkon
štátnej služby v zahraničí.
(2) Pri zaradení do činnej zálohy sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto
zálohu v služobnom úrade.
§ 40
(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej
službe, ak
a) pre neho v dôsledku zníženia počtu miest colníkov schválených vládou nie je voľná
iná funkcia,
b) v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie
je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,
c) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia ho nemožno previesť na inú voľnú funkciu alebo preložiť;
zaradenie colníka do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva
roky,
d) je osobou blízkou 11) nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej
alebo účtovnej kontrole, alebo je
osobou blízkou 11) tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť v colnom konaní,
a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu
alebo preložiť,
e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nemožno ho ustanoviť alebo
vymenovať do inej funkcie v štátnej službe,
f) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa,
ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho
previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe.
(2) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj tehotná colníčka a
colníčka do konca deviateho mesiaca po pôrode za podmienok podľa §
140 ods. 2.
(3) Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník
nárok na 80% služobného platu.
(4) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej
službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na vykonávanie
funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Doba
vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky. O vyslaní
colníka, skončení, skrátení alebo predĺžení jeho vyslania rozhoduje minister na návrh
prezidenta.
(5) Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 4
má colník nárok na služobný plat podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c),
ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta
Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný
príplatok podľa § 83 ods. 5; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu
11e) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu
preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.
(6) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej
službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý
vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná,
menej zodpovedná funkcia, ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil
záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu
alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti
alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu
funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(7) Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 6
má colník nárok na 50% služobného platu, najmenej však vo výške
minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. 12) Táto časť služobného príjmu
sa zvyšuje o 10% na každú vyživovanú osobu,
najviac však do výšky 70% služobného platu.
(8) Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý
splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok; to neplatí pre
colníkov zaradených do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 1
písm. c).
(9) Nadriadený, v ktorého personálnej pôsobnosti je colník zaradený do zálohy pre
prechodne nezaradených colníkov, je povinný sústavne sledovať, či sa
neskončili dôvody na zaradenie colníka do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie
do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.
§ 41
(1) Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,
a) ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako
dva mesiace,
b) ktorým bola udelená rodičovská dovolenka podľa § 143 ods. 2,
c) ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2 alebo odseku 3.
(2) Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie
a) prezidenta Slovenskej republiky,
b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c) člena vlády,
d) vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
e) predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy, 13)
f) sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h) sudcu,
i) prokurátora,
j) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k) člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
l) štátneho tajomníka ministerstva,
m) vedúceho úradu ministerstva,
n) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
o) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
p) volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,
q) verejného ochrancu práv,
r) dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch,
s) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii
alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak
nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.
(3) Výkon funkcie colníka možno prerušiť aj na čas pôsobenia colníka v oblasti colníctva
a daní v medzinárodných organizáciách alebo inštitúciách
Európskej únie. O tomto prerušení výkonu funkcie colníka rozhoduje minister na návrh
prezidenta.
(4) Na colníka zaradeného do neplatenej zálohy sa vzťahuje § 42 ods. 5 primerane.
§ 42
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1) Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho
ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej
služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím
nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby duchovného colníkov alebo jeho predĺženie sa vykoná na
základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
(2) Colníka možno dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby len na dobu nevyhnutne potrebnú
na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov;
túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, ak je colník trestne stíhaný, a to až
do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby colníka.
(3) Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia
nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej
osobitnými predpismi. 12) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného služobného
platu na každú vyživovanú osobu, najviac
však do výšky 70% priznaného služobného platu.
(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel,
o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený. Rozdiel
služobného platu sa vyplatí colníkovi aj po skončení služobného pomeru; to neplatí,
ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, ak trestné stíhanie
o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol
pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo
služobného pomeru alebo bol uvoľnený zo služobného pomeru a dôvody
na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nezanikli.
(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť
služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a
služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu
službu, ako aj služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej.
Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby.
(6) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.
(7) Nadriadený nariadi colníkovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo na inom vopred
dohodnutom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa
§ 59 ods. 1. Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej
služby, sa môže dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 75 až
78; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.
(8) Ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení colníka, ktorý bol v čase skončenia
služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné
pozbavenie trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 43
Služobná disciplína
Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré
sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených.
§ 44
Základné práva a povinnosti colníka
(1) Colník má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c) na prehlbovanie kvalifikácie,
d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval
alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí
podľa osobitného predpisu 14) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu
službu,
e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti
v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa
§ 5a; na podávanie, prijímanie, evidovanie, prešetrovanie, písomné oznámenie výsledku
prešetrenia sťažnosti a kontrolu vybavovania sťažností sa
použijú ustanovenia osobitného predpisu. 14aaa)
(2) Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.
(3) Colník je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo
sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí
tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým
seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,
e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať
sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným
občanom,
f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v
súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť finančnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv
a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni,
prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo
udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18,
ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,
n) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej služobnej
zbrane, služobného preukazu alebo služobného odznaku,
o) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu
na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon
štátnej služby,
p) podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanoví osobitný
predpis 9b) alebo ak tak určí minister
alebo prezident,
q) podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných
alebo psychotropných látok v organizme,
r) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení
služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne
nadriadeného,
s) zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení
a služieb, ktoré mu boli zverené,
t) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,
u) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
v) preukázať nadriadenému, že si riadne plní svoje študijné povinnosti v štúdiu pri
výkone štátnej služby a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny
súvisiace s týmto štúdiom,
w) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na
adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo úraz,
x) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon
štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu.
(4) Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia,
príkazu alebo pokynu, musí ho colníkovi písomne potvrdiť a
colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo
z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie rozkazu,
nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný
čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5) Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať
činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v §
41 ods. 2.
(6) Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať
obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným
celkom, požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol
dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri
vykonávaní štátnej služby a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických
osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
(7) Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa nevzťahuje na výkon zubno-lekárskej
pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby, na
vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť,
prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť,
umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež,
ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových
vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov
v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a
rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku
svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá
bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho
zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie
alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na
ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v
rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu,
kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného zákona, 14aa) na vykonávanie funkcie
člena orgánu Fondu ochrany vkladov
14ac) alebo Garančného fondu investícií 14ab) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie
leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého
personálu. Colník nesmie vykonávať znaleckú činnosť, tlmočnícku
činnosť alebo prekladateľskú činnosť, ak je náplňou jeho činnosti v rámci ním vykonávanej
funkcie pri výkone štátnej služby.
§ 44a
Majetkové priznanie
(1) Colník je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové
pomery v majetkovom priznaní
a) do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka,
c) v lehote určenej ministrom.
(2) V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku
služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm.
b) sa uvádza stav majetku k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové
priznanie. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa
uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu,
v ktorom sa podáva majetkové priznanie.
(3) Majetkové priznanie obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu colníka, jeho dieťaťa
a manžela colníka podľa odseku 8,
b) označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia
a cenu jej obstarania, 14a)
c) označenie hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 638,78 eura, právny dôvod
jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,
d) označenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých hodnota presahuje
6 638,78 eura, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich
nadobudnutia a ocenenie majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,
e) označenie hnuteľných vecí, majetkových práv a iných majetkových hodnôt, aj keď
ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 638,78 eura, ak ich súhrnná
hodnota presahuje 16 596,96 eura.
f) údaj o príjme z vykonávania činností uvedených v § 44 ods. 7, ak tento príjem
presahuje 1 659,70 eura za kalendárny rok.
(4) Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory.
Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky
v hotovosti v eurách a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných
bánk v eurách a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách.
(5) Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je
dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku
cena podľa osobitného predpisu; 14a) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom
vlastnou výstavbou sú cenou obstarania
výdavky na obstaranie takého majetku.
(6) Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení
cenou obvyklou s výnimkou peňažných prostriedkov v hotovosti v
eurách, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v eurách a vkladov v zahraničných
bankách v eurách. Peňažné prostriedky v cudzej mene v
hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady
v zahraničných bankách v cudzej mene sa prepočítajú na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo
Národnou bankou Slovenska 14ad) v deň
predchádzajúci poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom
sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely
majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste
taký majetok obvykle predáva.
(7) Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým
dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14b)
(8) Colník je povinný preukazovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho
neplnoletého dieťaťa a svojho manžela, ktorí s ním žijú v
domácnosti, 14c) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení
zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu
o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva, alebo o správe spoločného majetku, colník preukazuje majetkové
pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich
majetkových pomerov.
(9) Dieťa a manžel colníka, ktorí s ním žijú v domácnosti, 14c) sú povinní na požiadanie
colníkovi uvedenému v odseku 8
bezodkladne poskytnúť údaje uvedené v odsekoch 3 a 4.
(10) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie colníka, že nemá vedomosť
o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,
14c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(11) Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva colník nadriadenému, ktorý ho vymenúva
alebo ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí
vyhodnotenie majetkového priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred
zneužitím. 9)
(12) Ak colník nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie,
nadriadený podľa odseku 11 mu vydá pokyn, aby dodatočne splnil
túto povinnosť, najneskôr však do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.
(13) Ak má nadriadený podľa odseku 11 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti
údajov uvedených v majetkovom priznaní, alebo o preukázaní
spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného
v majetkovom priznaní, vydá colníkovi písomný pokyn, aby
doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných
prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v
majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje
colník čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia
týchto finančných prostriedkov colník doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku
11 požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne
o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným
dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Colník je
povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob
nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v
majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným
pokynom.
(14) Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak colník
a) nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo
b) úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo
v čestnom vyhlásení podľa odsekov 10 a 13, alebo
c) nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných
na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným
spôsobom.
§ 45
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených
colníkov,
b) zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,
c) odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať
dôsledky z porušovania služobných povinností,
d) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených
colníkov k služobnej disciplíne,
e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
f) zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej
služby colníka.
§ 46
Disciplinárna právomoc
(1) Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne
odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2) Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona možno voči duchovnému colníkov uplatniť
len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušným cirkevným
orgánom.
§ 47
Disciplinárne odmeny
(1) Disciplinárnou odmenou je
a) písomná pochvala,
b) peňažný dar alebo vecný dar,
c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu
služobných povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len
jeden druh disciplinárnej odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v
čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo
zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu
odmenu výlučne minister.
(3) Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.
(4) Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje § 25.
(5) Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri
záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu,
mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia
finančnej správy a Slovenskej republiky.
(6) Colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne
povýšiť do vyššej hodnosti in memoriam.
§ 48
Disciplinárne previnenie
(1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je
trestným činom alebo priestupkom.
(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku
15) (ďalej len "priestupok").
§ 49
Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.
§ 50
Výčitka
Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné
konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky
priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 51
(1) Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych
opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).
(2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi
v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3) Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm.
a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť
samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno
uložiť súčasne.
(4) Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za
podmienok ustanovených osobitnými predpismi.
16)
(5) Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie
colníka.
(6) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia
veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne
opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho
opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý
disciplinárne opatrenie uložil.
§ 52
(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho
konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.
(3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok,
o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa §
51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené
v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené
podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.
(4) Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť
škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 53
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci
deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do
jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§ 54
(1) Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do dvoch rokov
odo dňa spáchania priestupku.
(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok na úseku práva na prístup k informáciám
môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak
návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide
o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie
uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.
(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej
náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola
škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný
orgán.
(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa,
ak o to požiadali.
(5) Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie
vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a
navrhovateľ poučení.
§ 55
(1) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už právoplatne
odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr,
zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia.
(3) Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo
sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne
previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne
zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne
previnenia.
(4) Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok
nevylučuje skončenie služobného pomeru colníka za takéto
konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce
skončenie služobného pomeru.
§ 57
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1) Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa
disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu
disciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia.
Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu
dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2) Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť
o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom
služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne
opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok
alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice
doby výkonu tohto opatrenia.
(3) zrušený od 1.9.2009.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 59
Dĺžka základného času služby v týždni
(1) Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2) Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca
rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.
(3) Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky.
(4) Deň, keď colník nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý
deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom
služobného pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.
(5) Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne
upraviť, ak o to colník požiada zo zdravotných dôvodov alebo iných
vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi
určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci
tomuto kratšiemu času služby.
§ 60
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby
dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali ak možno na sobotu a
nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne.
(2) O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak colník
vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že
jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni
pripadne na sobotu a nedeľu.
(3) O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný
čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak,
že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby
v týždni príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, a jeho
priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby v týždni.
(4) O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje prezident;
prezident určí začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O
nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, a ak to vyžaduje dôležitý
záujem štátnej služby aj o začiatku a konci času jednotlivej
služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, rozhoduje nadriadený.
Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.
(5) Výnimku nad rámec času stanoveného podľa odseku 4 v prípadoch špecifických činností
určí prezident vnútorným predpisom. Dĺžka jednej nepretržitej
zmeny nesmie presiahnuť 18 hodín.
(6) Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá
nepretržitý odpočinok v týždni.
(7) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla na obdobie
jedného mesiaca. S rozvrhnutím základného času služby v týždni
a jeho zmenami musí byť colník oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby.
Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne
určiť nástup do takej služby aj v čase kratšom ako tri dni pred nástupom zmeny.
(8) Nadriadený môže colníkom, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne
rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.
(9) Pružný čas služby môže byť určený všetkým colníkom na pracovisku alebo jednotlivým
colníkom.
(10) Pružný čas služby možno upraviť ako
a) pružný denný čas, pri ktorom si colník volí začiatok času služby v jednotlivých
dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,
b) pružný týždenný čas, pri ktorom si colník volí začiatok a koniec služby v jednotlivých
dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v
rozsahu stanoveného základného času služby v týždni.
(11) Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni
v rozsahu najmenej päť hodín v každom dni služby. Voliteľný čas
služby rozvrhne na začiatok a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal
skôr ako o 6. hodine a neskončil neskôr ako o 19. hodine.
(12) Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o
dočasnom prerušení alebo o zrušení pružného času služby.
(13) Prekážky v štátnej službe na strane colníka sa pri uplatnení pružného času služby
posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne
zasiahli do povinného času služby.
§ 61
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal colník medzi koncom jednej
služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v
trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň
32 hodín.
(2) Colníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný
odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po
dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby colníka,
považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného
úradu.
§ 62
Prestávky v službe
(1) Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého
výkonu služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní
najmenej 30 minút. Ak výkon služby presahuje desať a pol hodiny, je služobný úrad
povinný poskytnúť colníkovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v
trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa colníkovi
aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na
jedenie a oddych.
(2) Do základného času služby v týždni sa započítava:
a) prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného
času služby v týždni na päť dní v týždni,
b) dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom
výkone služby v rozsahu 12 hodín.
§ 63
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého
odpočinku v týždni alebo vo sviatok
(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, colník je povinný vykonávať službu nad
základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni
alebo vo sviatok.
(2) Za službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú
vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno
zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz
alebo so súhlasom nadriadeného.
(3) Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok
medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý
odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.
(4) Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§ 64
Služobná pohotovosť
(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno colníkovi písomne nariadiť
služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého času služby
a) v mieste jeho výkonu štátnej služby,
b) v mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo inom dohodnutom mieste,
alebo
c) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2) Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín
v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená
najdlhšie na sedem po sebe idúcich dní, pričom táto môže byť v mesiaci najviac 14
dní.
(3) Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Dovolenka na zotavenie
§ 66
Vznik nároku na dovolenku
(1) Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho
roku vykonával štátnu službu.
(2) Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu
pomerná časť dovolenky.
(3) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej
služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky.
Podmienkou je, že colník vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§ 67
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako doba výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a) dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých dvoch týždňov
kúpeľnej starostlivosti,
b) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, s výnimkou
doby, počas ktorej má colník nárok na polovicu sumy nemocenského,
11a)
c) náhradného voľna,
d) služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu
alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s
nárokom na služobný plat,
e) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov; to neplatí, ak je colník
zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov zo
zdravotných dôvodov,
f) prehlbovania kvalifikácie,
g) štúdia na vysokej škole a vzdelávania v odborných kurzoch a iných druhoch ďalšieho
vzdelávania vrátane času poskytnutého služobného voľna pre
dôležité osobné prekážky v štátnej službe podľa § 77,
h) umiestnenia do cely policajného zaistenia alebo výkonu väzby, ak bolo trestné
stíhanie proti colníkovi zastavené alebo bol oslobodený spod
obžaloby, okrem prípadu amnestie,
i) materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má colníčka alebo
colník nárok na materské podľa osobitného predpisu,
33)
j) keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
k) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol colníkovi doplatený rozdiel
služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 68
(1) Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň
jedna časť trvať najmenej dva týždne. Nadriadený je povinný určiť
colníkovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má
nárok a ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej
v § 66. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní,
je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú
mu nevznikol nárok.
(3) Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby,
ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky
sa musí colníkovi oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka
sa táto lehota môže skrátiť.
(4) Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla
do konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v
kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník
vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku, ak ďalej nie
je ustanovené inak.
(5) Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník dočasne neschopný
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, keď je dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby, a v čase, keď je na materskej dovolenke alebo rodičovskej
dovolenke. Počas trvania dôležitých osobných prekážok v
štátnej službe môže nadriadený určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(6) Ak colník nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v
zahraničí, nevyčerpaná dovolenka sa mu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby
v zahraničí.
(7) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi
pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky;
colník má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 69
(1) Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne
neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak
ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku
alebo rodičovskú dovolenku.
(2) Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej
služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.
§ 70
Služobný plat za čas dovolenky
(1) Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2) Colníkovi patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku len vtedy, ak ju nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia služobného pomeru.
(3) Za dovolenku alebo jej pomernú časť, ktorú colník nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia
služobného pomeru, patrí colníkovi náhrada vo výške
posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.
Za posledný služobný plat sa považuje služobný plat podľa §
79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mal colník priznaný v kalendárnom mesiaci, v ktorom
mohol naposledy čerpať dovolenku. U colníka, ktorý bol vyslaný na
výkon štátnej služby v zahraničí a nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť
z dôvodu skončenia služobného pomeru, sa náhrada za nevyčerpanú
dovolenku vypočíta zo služobného platu podľa odseku 1 v eurách pred jeho rozdelením
na eurá a cudziu menu.
(4) Výška náhrady pripadajúca na jeden deň dovolenky sa určí ako podiel mesačného
služobného platu colníka podľa odseku 3 a koeficientu 30,417.
Vypočítaná suma náhrady za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť sa zaokrúhľuje na
desiatky eurocentov nahor.
§ 71
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný
vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na
ktorú mu nevznikol nárok.
Dodatková dovolenka
§ 72
(1) Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok štátnu službu v sťaženom a zdraviu
škodlivom pracovnom prostredí podľa § 73, má nárok aj na
dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník túto službu vykonáva len časť
roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť
dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych
dní, počas ktorých colník vykonával štátnu službu v sťaženom a
zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 73.
(2) Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 70 ods. 2; táto dovolenka
sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 73
(1) Za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa považuje
služba, počas ktorej colník je alebo môže byť vystavený niektorému
z faktorov uvedených v odseku 2 a jeho práca pri výkone štátnej služby je zaradená
do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných
rizík podľa osobitného predpisu. 17)
(2) Colník pri výkone štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
je alebo môže byť vystavený týmto faktorom:
a) ionizujúcemu žiareniu, 17a)
b) chemickým faktorom, 17b)
c) fyzikálnym faktorom, 17c)
d) nepriaznivým účinkom nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže, 17d)
e) karcinogénnym a mutagénnym faktorom vrátane azbestu, 17e)
f) elektromagnetickému poľu, 17f)
g) optickému žiareniu. 17g)
§ 74
Služobné voľno
(1) Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité
osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie
služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch,
ktoré sú inak obvyklými dňami služby colníka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, prekážku podľa § 78 ods.
1 a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je
colník povinný preukázať.
§ 75
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1) Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu
všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na
služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2) Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu
považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných
úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.
(3) Výkonom verejnej funkcie sa rozumie najmä výkon povinností vyplývajúcich z funkcie
člena orgánu územnej samosprávy.
(4) O výkon občianskych povinností ide najmä
a) pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej
samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,
b) pri poskytnutí prvej pomoci,
c) pri povinných lekárskych prehliadkach,
d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e) pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,
f) pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g) pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných
mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych
predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5) Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem
štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v
rozsahu, za podmienok a na činnosti
a) darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber,
odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak tieto skutočnosti
zasahujú do času štátnej služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na
cestu na odber, odber a na cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa
služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej
služby; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno len za
preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe,
b) darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, odberu,
cesty späť a na zotavenie po odbere, ak uvedené skutočnosti
zasahujú do doby štátnej služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa
odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu lekár
môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo predĺži, pri predĺžení však najviac
o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci 96 hodín od nástupu
cesty na odber; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena a),
c) členov volebných komisií pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri voľbách
do Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej
samosprávy a orgánov pre referendum; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom
rozsahu,
d) colníka pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti; služobné voľno
sa poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,
e) vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné
veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne
stredných zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež; služobné voľno
sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne
v kalendárnom roku a za podmienky, že colník najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím
služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi
alebo s mládežou; podmienka sústavnej bezplatnej práce podľa predchádzajúcej vety
sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o
tábory pre zdravotne postihnuté deti.
§ 76
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1) Ak colník nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený
je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný
plat v rozsahu a za podmienok
a) vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení; služobné voľno sa poskytne
v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak vyšetrenie alebo ošetrenie
nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
b) narodenie dieťaťa manželke colníka alebo osobe sebe navzájom blízkej; služobné
voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky
colníka alebo osoby sebe navzájom blízkej do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. dieťaťa, manžela alebo rodiča colníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho
zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na
pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie,
2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadení sociálnych služieb alebo do osobitnej
internátnej školy a späť, služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac
na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom v bode 2; služobné
voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné
a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej
služby,
d) ošetrovanie člena rodiny, starostlivosť o dieťa
1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,
2. pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že
2a. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných
orgánov, alebo
2b. dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného
zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo
2c. osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa
alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom
zariadení vyšetreniu alebo ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu
štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať,
3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s colníkom v spoločnej domácnosti,
ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou
osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici, služobné voľno
sa poskytne najviac na dobu prvých sedem dní, ak potreba ošetrovania
počas nich trvá; colníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo
veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa
poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti
počas nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo
starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
e) úmrtie
1. pri úmrtí manžela, osoby sebe navzájom blízkej 11) alebo dieťaťa sa poskytne služobné
voľno na tri dni,
2. pri úmrtí rodičov a súrodencov colníka, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako
aj manžela súrodenca colníka sa poskytne služobné voľno na jeden deň
a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pri úmrtí prarodičov alebo vnuka colníka alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela
sa poskytne služobné voľno najviac na jeden deň a na ďalší deň,
ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,
4. pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila
s colníkom v čase úmrtia v domácnosti, služobné voľno sa poskytne na
nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, a na ďalší deň, ak colník obstaráva
pohreb tejto osoby,
5. pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno
na nevyhnutne potrebný čas,
f) vlastná svadba a svadba detí
1. na vlastnú svadbu sa poskytne služobné voľno na dva dni, z toho jeden deň na účasť
na svadobnom obrade,
2. na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa poskytne služobné voľno na jeden deň,
g) presťahovanie colníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie
1. ak sa colník sťahuje do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac na dva dni,
2. ak sa colník sťahuje v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac jeden deň,
h) pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru colníka sa služobné
voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na tri
dni,
i) pri znemožnení dopravy colníka do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných
dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
najviac však na jeden deň.
(2) Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný
plat môže nadriadený poskytnúť colníkovi v rozsahu a za
podmienok
a) ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému colníkovi preloženému na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1
písm. a), b), f) alebo písm. g), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže
k rodine denne dochádzať, najviac 15 dní v kalendárnom roku;
služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých jedna časť spravidla nepresahuje
dva dni,
b) na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno
vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by colníkovi inak
vznikla ujma, v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.
(3) Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe colníkovi vopred známa, je povinný
včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak
je colník povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o
jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
(4) Neprítomnosť colníka v službe sa ospravedlní po dobu dočasnej neschopnosti na
výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, preventívnej
rehabilitácie a za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti.
§ 77
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej
služby a štúdiom v colnom kurze
(1) Colníkovi, ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone štátnej služby,
je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na
služobný plat za týchto podmienok a v tomto rozsahu:
a) v nevyhnutne potrebnom čase na účasť na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo
predpísaných konzultáciách podľa schváleného učebného plánu alebo
študijného programu,
b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu
alebo študijného programu okrem skúšky uvedenej v písmenách c) až
f),
c) desať kalendárnych dní na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a
obhajoby absolventskej práce,
d) 50 kalendárnych dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a
obhajoby záverečnej práce vo vysokoškolskom štúdiu prvého stupňa, vo
vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, vo vysokoškolskom štúdiu spájajúcom prvé dva
stupne do jedného celku alebo vysokoškolskom štúdiu tretieho
stupňa,
e) päť kalendárnych dní na prípravu a vykonanie skúšky v príprave na výkon certifikovaných
pracovných činností a špecializačnej skúšky na výkon
špecializovaných pracovných činností zdravotníckych pracovníkov, 17h)
f) desať kalendárnych dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v doplňujúcom
pedagogickom štúdiu na získanie pedagogickej spôsobilosti
17i) vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce.
(2) V súvislosti so štúdiom v základnom colnom kurze alebo odbornom colnom kurze
je nadriadený povinný poskytnúť colníkovi služobné voľno s nárokom na
služobný plat v rozsahu troch kalendárnych dní na prípravu a vykonanie nižšej colnej
skúšky a odbornej colnej skúšky.
(3) Colníkovi, ktorý neúspešne vykonal skúšky podľa odseku 1 písm. b) až f) a odseku
2, sa na vykonanie opravnej skúšky poskytne služobné voľno v
nevyhnutne potrebnom rozsahu; za takto poskytnuté služobné voľno colníkovi nepatrí
služobný plat.
(4) Na prípravu na opravnú skúšku sa služobné voľno neposkytne.
(5) Osamelej colníčke alebo osamelému colníkovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa
mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odsekov
1 a 2, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť
dní v školskom roku alebo akademickom roku, ak štúdium trvá viac ako
tri mesiace.
(6) Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2
a) určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b) poskytované na štúdium možno čerpať po celý školský rok alebo akademický rok,
alebo počas trvania odborného kurzu alebo inej formy ďalšieho
vzdelávania.
(7) Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v nasledujúcom školskom roku alebo
akademickom roku.
(8) Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon
štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v
dobe, keď colník čerpá služobné voľno.
(9) Colníkovi nepatrí služobné voľno za čas strávený cestovaním do školy alebo vzdelávacieho
zariadenia, v ktorom sa štúdium uskutočňuje, ak je škola
alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby colníka.
(10) Na vykonanie prijímacích skúšok môže nadriadený colníkovi na jeho žiadosť poskytnúť
služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne
potrebnom rozsahu.
§ 78
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa colníkovi poskytne na nevyhnutne
potrebný čas z dôvodu
a) nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b) činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,
c) ak je colník predvolaný na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo
orgánom územnej samosprávy, ak ide o konanie v osobnom záujme
colníka, alebo na ktoré dal podnet colník svojím zavinením,
d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(2) Colníkovi sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne
potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné
prekážky v štátnej službe.
PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 79
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1) Colníkovi v stálej štátnej službe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí
služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky
a) funkčný plat,
b) prídavok za výsluhu rokov,
c) hodnostný príplatok,
d) osobitný príplatok,
e) príplatok za riadenie,
f) príplatok za zastupovanie, alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného,
g) osobný príplatok,
h) príplatok za prípravu colníka - čakateľa,
i) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,
j) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového
člna,
k) príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni,
l) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
m) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
n) príplatok za štátnu službu v noci,
o) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
p) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
r) odmena.
(2) Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až
l).
(3) Colníkovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem služobného
príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej
službe.
§ 80
Funkčný plat
(1) Colníkovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú
vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa
rozumie funkcia, ktorú colník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie
ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním nadriadeného alebo
poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného.
(2) Zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade so schválenou systemizáciou
a charakteristikami platových tried uvedenými v prílohe č.
1 určí prezident v tabuľkách zloženia a počtu funkcií colníkov v jednotlivých orgánoch
štátnej správy v oblasti colníctva.
(3) Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške: *)
Platová trieda Mesačný funkčný plat v eurách
1 455,00
2 499,50
3 550,00
4 607,00
5 668,50
6 745,50
7 850,00
8 970,50
9 1 105,50.(4) Nadriadený zaradí colníka do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované
kvalifikačné predpoklady na vykonanie tejto funkcie; súčasne
mu písomne určí opis jeho služobnej činnosti. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno
odpustiť.
(5) Termín účinnosti a zvýšenie funkčných platov na príslušný rok ustanoví zákon
o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov
nahor.
(6) Funkčné platy pre jednotlivé platové triedy zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte
na príslušný rok uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom
orgáne.
§ 81
Prídavok za výsluhu rokov
(1) Colníkovi v stálej štátnej službe patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu
rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu,
odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe.
(2) Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov colníka je pri dĺžke započítateľnej
odbornej praxe
a) do 2 rokov 0%, b) od 2 do 4 rokov 6%, c) od 4 do 6 rokov 12%, d) od 6 do 9 rokov 18%, e) od 9 do 12 rokov 24%, f) od 12 do 15 rokov 30%, g) od 15 do 18 rokov 36%, h) od 18 do 21 rokov 42%, i) od 21 do 24 rokov 48%, j) od 24 do 28 rokov 54%, k) od 28 do 32 rokov 60%, l) nad 32 rokov 66%.
(3) Do doby započítateľnej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu za výsluhu
rokov sa colníkovi započítava, ak tento zákon neustanovuje
inak, doba
a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených
bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky,
b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru,
c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon
štátnej služby, najviac však v rozsahu dvoch tretín,
d) výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej
rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa
v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie,
osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom
vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej osobitným predpisom,
najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov, 19)
g) štúdia študijného programu tretieho stupňa 20) v rozsahu zodpovedajúcom miere
využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej
služobnej činnosti.
(4) Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie
výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti,
alebo výkon pracovných činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného
zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.
(5) Do doby odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za
výsluhu rokov sa colníkovi nezapočítava doba
a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu amnestie,
c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden
mesiac; to neplatí, ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. e),
d) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej
colník nemá nárok na služobný príjem v nemoci alebo nemocenské,
e) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň,
f) prerušenia výkonu funkcie colníka podľa § 41 ods. 2 a 3.
(6) Započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného
pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní, a ak to nie je
možné na základe čestného vyhlásenia. Nadriadený môže prehodnotiť započítateľnú odbornú
prax na základe vykonávanej činnosti pri každom prevedení na
inú funkciu alebo pri každom preložení na inú funkciu.
(7) Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca,
v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho
pásma.
(8) Prídavok za výsluhu rokov podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 82
Hodnostný príplatok
(1) Colníkovi patrí hodnostný príplatok v sume
Hodnosť eur mesačne strážmajster 81,50 nadstrážmajster 88 podpráporčík, podporučík 98 práporčík, poručík 105 nadpráporčík, nadporučík 111,50 kapitán 118 major 124,50 podplukovník 131,50 plukovník 138 generál 144,50.
(2) Colníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti,
aj v prípade jeho povýšenia do dôstojníckej hodnosti, ako aj v
prípade jeho ďalšieho povýšenia v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
(3) Hodnostný príplatok patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol
dobu výsluhy rokov v hodnosti.
§ 83
Osobitný príplatok
(1) Colníkovi, ktorý vykonáva služobnú činnosť podľa odseku 2, patrí osobitný príplatok
vo výške 33,50 eura až 166 eur mesačne.
(2) Za služobnú činnosť podľa odseku 1 sa považuje priamy výkon štátnej služby v
oblasti pašovania omamných látok, vyšetrovania, skráteného
vyšetrovania, colnej pátracej služby, činnosti kontrolných mobilných skupín a inšpekčnej
činnosti. Obsahovú náplň služobných činností určí prezident
vnútorným predpisom.
(3) Colníkovi, ktorý vykonáva služobnú činnosť v oblasti vyšetrovania organizovanej
trestnej činnosti pod vedením vyšetrovateľa Policajného zboru,
21) patrí osobitný príplatok vo výške 33,50 eura až 266 eur mesačne.
(4) Výšku osobitného príplatku podľa odsekov 1 a 3 určuje prezident v závislosti
od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej
služby, miery ohrozenia života alebo zdravia colníka, alebo iných závažných rizík.
(5) Colníkovi v stálej štátnej službe, ktorý je vyslaný na vykonávanie funkcie národného
experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie,
patrí osobitný príplatok vo výške podľa odseku 1. Osobitný príplatok určuje minister
na návrh prezidenta.
§ 84
Príplatok za riadenie
Colníkovi v stálej štátnej službe, ktorý je nadriadený, patrí príplatok za riadenie
v rozpätí od 5% do 47% zo súčtu funkčného platu a hornej hranice
prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je colník
zaradený. Nadriadený určí podľa stupňa riadenia a náročnosti
riadiacej práce pevnou sumou zaokrúhlene na 50 eurocentov príplatok za riadenie podľa
prílohy č. 2.
§ 85
Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného
(1) Colníkovi poverenému zastupovaním nadriadeného alebo colníkovi poverenému výkonom
dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného patrí od začiatku
zastupovania alebo výkonu dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného príplatok vo výške
príplatku za riadenie určenej pre túto funkciu.
(2) Ak bol colník, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním nadriadeného
vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej
funkcie nadriadeného vo vyššom stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo
výške určenej pre túto funkciu, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne
určený príplatok za riadenie mu v tomto čase nepatrí.
§ 86
Osobný príplatok
(1) Colníkovi v stálej štátnej službe na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných
úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok
do 70% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2) V priamom výkone štátnej služby možno priznať osobný príplatok až do 100%.
(3) O priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odseku 1 rozhoduje
príslušný nadriadený, podľa odseku 2 prezident. Súbeh
osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 2 je neprípustný.
(4) Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa
odsekov 1 a 2 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor.
(5) Priamym výkonom štátnej služby je vykonávanie kontroly dovozu a vývozu tovaru,
kontroly dopravných prostriedkov, odhaľovanie protiprávnych konaní
súvisiacich s dovozom a vývozom tovaru, vykonávanie daňového dozoru a daňovej kontroly
predmetov spotrebnej dane, 21a)
odhaľovanie porušovania daňových predpisov a odhaľovanie protiprávneho konania colníka
a porušovania služobnej disciplíny.
§ 87
Príplatok za prípravu colníka - čakateľa
Za prípravu colníka - čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 33,50 eura mesačne;
ak školiteľ pripravuje dvoch a viacerých colníkov - čakateľov,
patrí mu príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ
začne prípravu colníka - čakateľa alebo skončí prípravu colníka -
čakateľa, patrí mu za dni prípravy colníka - čakateľa pomerná suma určenej mesačnej
výšky tohto príplatku.
§ 88
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa
Colníkovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa, patrí príplatok
vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí za každého
služobného psa.
§ 89
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného
motorového člna
(1) Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo, patrí
mu príplatok do výšky 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za
jedno pridelené vozidlo.
(2) Ak má colník pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový čln, patrí
mu príplatok do výšky 3,50 eura mesačne. Príplatok patrí len za
jeden služobný motorový čln.
(3) Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové služobné motorové
vozidlo alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 2
eurá mesačne. Príplatok patrí len za jedno motorové vozidlo.
(4) Ak colník skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí mu príplatok do
výšky 10 eur mesačne.
(5) Ak colník skutočne jazdí jednostopovým služobným motorovým vozidlom alebo špeciálnymi
vozidlami, alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do
výšky 7 eur mesačne.
§ 90
Príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni
Colníkovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého
kalendárneho mesiaca, patrí príplatok vo výške 3,50 eura až 27
eur mesačne.
§ 90a
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1) Colníkovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k
ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu
a) ionizujúceho žiarenia a neionizujúceho žiarenia,
b) chemických škodlivín alebo
c) fyzikálnych vplyvov.
(2) Príplatok patrí colníkovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a zdraviu škodlivého
vplyvu do skupín uvedených v prílohe č. 3. V I. skupine je
príplatok 3,50 eura až 27 eur mesačne a v II. skupine je príplatok 10 eur až 50 eur
mesačne. Príplatok podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia
sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí nadriadený.
(3) Ak colník vykonáva rôzne činnosti podľa prílohy č. 3 zaradené do I. a II. skupiny,
patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia
pre II. skupinu.
(4) Kritériá na zaradenie činnosti podľa odseku 1 do I. skupiny alebo do II. skupiny
sú
a) charakter činnosti a použité postupy pri tejto činnosti,
b) fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov
pracovného prostredia a pracovných postupov, ktoré najpodstatnejšie
pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus, pričom sa vychádza z ich charakteru a z
miery rizika,
c) vznikajúce škodliviny a pôsobiace škodliviny, najmä ich druh, množstvo a vplyv
na ľudský organizmus,
d) dĺžka doby, počas ktorej je colník vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých
vplyvov,
e) výskyt poškodení zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,
f) porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni náročnosti alebo
škodlivosti pre zdravie na posudzovanom mieste, kde colník vykonáva
štátnu službu, s najvyššími prípustnými hodnotami vystavenia podľa osobitných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Pri hodnotení miery sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov sa prihliada na
obvyklé podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé situácie
alebo na havarijný stav.
(6) Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a zdraviu škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri
ktorých výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený
zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č.
3.
§ 91
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1) Ak colník vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za
každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti
služobného platu zvýšený o 20%, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50%.
(2) Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku
1 nepatrí v prípade, ak sa colník s nadriadeným dohodli na
poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr
do 60 dní od skončenia tejto služby.
(3) Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu,
v nedeľu alebo vo sviatok, patria colníkovi aj príplatky podľa §
92 až 94. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad
základný čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§ 92
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí colníkovi príplatok v sume 25% z príslušnej
časti služobného platu.
§ 93
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí colníkovi príplatok v sume 30%
z príslušnej časti služobného platu.
§ 94
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí colníkovi príplatok v sume príslušnej časti
služobného platu.
§ 95
Odmena
(1) Colníkovi možno poskytnúť odmenu za
a) kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených
činností,
b) splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred
určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.
(2) Colníkovi možno poskytnúť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov
vo výkone štátnej služby až do výšky služobného platu pri
dosiahnutí 50 rokov veku.
§ 96
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1) Ak je colníkovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto
pohotovosti peňažná náhrada vo výške
a) 50%, a ak ide o deň služobného pokoja, 100% z príslušnej časti jeho služobného
platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej
služby,
b) 15%, a ak ide o deň služobného pokoja, 25% z príslušnej časti jeho služobného
platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú vmieste trvalého pobytu alebo
prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste,
c) 5%, a ak ide o deň služobného pokoja, 10% z príslušnej časti jeho služobného platu,
ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných
prostriedkov spojenia.
(2) Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť colníkovi nepatrí, ak v čase služobnej
pohotovosti vykonáva štátnu službu.
§ 97
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe
(1) Colníkovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej
štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za
riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu colníka čakateľa.
(2) Colníkovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
(3) zrušený od 1.7.2005.
§ 98
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe
(1) Colníkovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej
štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu
colníka čakateľa.
(2) Colníkovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
§ 99
Splatnosť služobného príjmu
(1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom
termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
(2) Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí byť na žiadosť colníka vyplatený
najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.
(3) Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad colníkovi služobný príjem splatný
za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného
termínu.
§ 100
Výplata služobného príjmu
(1) Služobný príjem sa colníkovi vypláca v eurách.
(2) Služobný príjem sa vypláca colníkovi počas denného služobného času v mieste výkonu
štátnej služby. Ak colník z vážnych dôvodov nemôže prevziať
služobný príjem za týchto podmienok alebo vopred písomne nepožiada o výplatu služobného
príjmu v niektorý iný deň, zašle mu služobný úrad služobný
príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady
a nebezpečenstvo.
(3) Na písomnú žiadosť colníka je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu
alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu
určenú colníkovi na jeho účet v banke v Slovenskej republike.
(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať colníkovi doklad
obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu
a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne v písomnej
forme, ak sa služobný úrad s colníkom nedohodnú na jeho poskytovaní
elektronickými prostriedkami.
(5) Colník môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.
§ 101
Zrážky zo služobného príjmu
(1) Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo
služobného príjmu, inak môže služobný úrad zraziť zo služobného
príjmu
a) daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov fyzických osôb,
b) preddavok na služobný príjem, ktorý je colník povinný vrátiť, pretože neboli splnené
podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
c) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom, orgánom štátnej správy
alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,
d) sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené
colníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
e) neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia
colníkov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak
je colník povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,
f) služobný plat alebo jeho časť za dovolenku, na ktorú colníkovi nevznikol nárok,
g) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, 22)
h) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové
zabezpečenie u colníkov v prípravnej štátnej službe a v
dočasnej službe, tiež príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
i) poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u colníkov
v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok
na poistenie v nezamestnanosti.
(2) Poradie zrážok zo služobného platu ustanovuje osobitný predpis. 23)
§ 101a
Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí alebo pri vyslaní
na denné štúdium v zahraničí
(1) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo ktorý bol
vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí alebo na dennú formu
odborného kurzu alebo iného druhu ďalšieho vzdelávania v zahraničí (ďalej len "denné
štúdium v zahraničí"), možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať
časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v inej mene ako euro. To neplatí,
ak ide o colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v
zahraničí do štátov eurozóny 23aa) alebo ak colníkovi, ktorý bol vyslaný na denné
štúdium v zahraničí, bolo poskytnuté
bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.
(2) Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v
zahraničí, je na tieto účely 43% služobného príjmu podľa § 79 ods. 1
písm. a) až l), táto časť služobného príjmu colníka sa poskytuje v eurách, alebo
ak ide o colníka vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí mimo
štátov eurozóny, na jeho písomnú žiadosť v cudzej mene. Zostávajúca časť služobného
príjmu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) sa poskytuje v eurách. V
eurách sa poskytujú aj príplatky podľa § 79 ods. 1 písm. m) až p), odmena podľa §
79 ods. 1 písm. r) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa §
79 ods. 3.
(3) Časťou služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na denné štúdium v zahraničí,
je na tieto účely 36% služobného príjmu podľa § 79 ods. 1 písm.
a) až l) po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z
funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, výsluhové
zabezpečenie, táto časť služobného príjmu colníka sa poskytuje v eurách, alebo ak
ide o colníka vyslaného na denné štúdium v zahraničí mimo štátov
eurozóny, na jeho písomnú žiadosť v cudzej mene. Zostávajúca časť služobného príjmu
podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) sa poskytuje v eurách. V eurách
sa poskytujú aj príplatky podľa § 79 ods. 1 písm. m) až p).
(4) Služobným platom colníka na účely § 34 ods. 8, § 40 ods. 3 a 7, § 42 ods. 3,
§ 70 ods. 2, § 75 až 77 a § 91 až 94 a § 96 je jeho služobný plat
podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) určený v eurách pred jeho rozdelením podľa odseku
2 alebo 3.
(5) Časť služobného príjmu podľa odseku 2 alebo 3 vynásobená platovou reláciou 23a)
je zahraničný plat v eurách, alebo ak ide
o colníka vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí mimo štátov eurozóny alebo
na denné štúdium v zahraničí mimo štátov eurozóny, v cudzej mene
(ďalej len "zahraničný plat").
(6) Služobný úrad môže poskytnúť colníkovi podľa odseku 1 na jeho písomnú žiadosť
preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je colník povinný
zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej
služby v zahraničí alebo denného štúdia v zahraničí je colník povinný vrátiť poskytnutý
preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr do piatich dní po
návrate z cudziny.
(7) Colníkovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat podľa odseku 5 zodpovedajúci odslúženému
času, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Ustanovenie odseku 1 neplatí pre colníka, u ktorého vykonávanie štátnej služby
v zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium v zahraničí je kratšie
ako šesť mesiacov.
(9) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových
pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika
zúčastňuje alebo v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými
organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo
Európskou úniou (ďalej len "medzinárodné organizácie"), patrí služobný príjem podľa
§ 79 ods. 1 písm. a) až l) a r) v eurách a patrí mu zahraničný
príspevok od 500 do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva
neustanovuje inak. Príspevok určuje minister na návrh prezidenta v závislosti od
charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej
služby v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia colníka.
(10) Príspevok podľa odseku 9 patrí colníkovi dňom vyslania na výkon štátnej služby
v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice
Slovenskej republiky, až do ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí,
najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej
republiky pri jeho návrate.
(11) Príspevok podľa odseku 9 nepatrí colníkovi za čas, za ktorý mu patrí náhrada
služobného platu počas dočasnej neschopnosti,
11a) ani počas preventívnej rehabilitácie.
(12) Zahraničný plat podľa odseku 9 sa poskytuje v zahraničí prostredníctvom účtu
v banke v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.
(13) Colníkovi vyslanému na denné štúdium v zahraničí sa služobný plat počas čerpania
riadnej dovolenky vypláca v eurách.
Náhrada výdavkov
§ 102
(1) Colníkovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.
(2) Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách,
cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na
inú funkciu, na sťahovanie, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných
cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné
poskytované colníkom v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.
(3) Colníkovi nepatrí náhrada výdavkov podľa tohto zákona, ak mu ich uhradí medzinárodná
organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Ak
medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba preukázane
poskytne colníkovi náhradu výdavkov len čiastočne, colníkovi patrí
zostávajúca časť náhrady výdavkov do výšky určenej podľa tohto zákona.
(4) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, okrem colníka
vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových
pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje alebo colníka
vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií
civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, patria náhrady
súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami
miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu. 23b)
(5) Colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií
civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými
organizáciami, patrí denná náhrada výdavkov v cudzej mene vo výške 60 až 160 eur.
Výšku dennej náhrady výdavkov určuje minister na návrh prezidenta.
(6) Na colníka vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií civilného
krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami sa
nevzťahujú ustanovenia § 103 až 111, 113 až 120 a 122 až 126.
(7) Ak colníkovi vyslanému v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených
medzinárodnými organizáciami denné náhrady výdavkov uhrádza
medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, denné náhrady
výdavkov podľa odseku 5 mu nepatria. Ak medzinárodná organizácia
alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba preukázane poskytne colníkovi dennú
náhradu výdavkov len čiastočne, colníkovi patrí zostávajúca časť
dennej náhrady výdavkov do výšky určenej podľa odseku 5.
§ 103
(1) Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta
trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a colníkom vopred
dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon
štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2) V prípade povolania colníka do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta
výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí
colníkovi
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,
c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
(3) Na účely tohto zákona sa cesty colníka, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby,
vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné
cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.
§ 104
Stravné
(1) Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí stravné podľa osobitného predpisu.
24)
(2) Ak colník vykoná počas dvoch kalendárnych dní služobnú cestu, ktorá trvá v každom
kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej
5 hodín, patrí colníkovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
§ 105
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení
(1) Colníkovi, ktorý je preložený podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta
výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej
rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje
nadriadený.
(2) Nadriadený môže na základe žiadosti colníka, ktorý v dôsledku vzniku služobného
pomeru alebo preloženia na vlastnú žiadosť podľa § 34 ods. 3 alebo
s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby a žije odlúčene od
svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie
po dobu troch mesiacov.
(3) Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat colníka do miesta trvalého
pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2
poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu
štátnej služby a späť.
(4) Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria colníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo
pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto
miesto výkonu štátnej služby.
§ 106
Náhrady pri presťahovaní
(1) Colníkovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 34 ods. 1
písm. a) alebo b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby,
patrí
a) náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov colníka
a členov jeho rodiny,
b) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu colníka a členov jeho rodiny
z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej
služby colníka,
c) náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou
bytu, najviac však
1. za každú obytnú miestnosť (izbu) 43,50 eura,
2. za kuchyňu 43,50 eura,
3. za úplné príslušenstvo 43,50 eura,
4. za neúplné (spoločné) príslušenstvo 22 eur.
(2) Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa colník presťahuje
do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
(3) Ak ide o presťahovanie colníka, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného
rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve,
patrí náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 259 eur.
§ 107
Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách
(1) Ak sa nadriadený s colníkom písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste použije
iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo,
patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu
25) a náhrada za spotrebované pohonné
látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého
cestného motorového vozidla.
(2) Náhrada výdavkov za pohonné látky colníkovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom
predpise. 26)
(3) Nadriadený môže s colníkom písomne dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie
cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene
cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podmienka preukázania zákonného havarijného
poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v
tomto prípade.
Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov
§ 108
(1) Colníkovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby,
patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni
cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej
ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom
roku štúdia.
(2) Colníkovi študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu
štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je
poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej
ceste.
(3) Počas pobytu v kurze patrí colníkovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada
preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz
za dva týždne, slobodnému raz za mesiac.
(4) Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí colníkovi až do výšky preukázaných
cestovných výdavkov pri použití železničného alebo
autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového
autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, výdavok
za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.
(5) Colníkovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh finančnej správy
do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje
bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 109
(1) Colníkovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby
na vykonanie skúšok a na účasť na študijných sústredeniach a
predpísaných konzultáciách a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov
ako pri služobnej ceste.
(2) Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 colníkovi nepatrí.
§ 110
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
(1) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou liečebno-preventívnej starostlivosti
patrí colníkovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov
ako pri služobnej ceste.
(2) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu
štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých
piatich kalendárnych dňoch patria colníkovi náhrady ako pri služobnej ceste.
(3) Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce
náhrady podľa odseku 1 colníkovi nepatria.
§ 111
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov
v zahraničí
Pri poskytovaní náhrad pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 36 ods. 4 sa postupuje
podľa § 103, 104 a 107, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 112
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za
poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada
colníkovi nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.
§ 112a
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Colníkovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do tropických oblastí alebo
do inak zdravotne rizikových oblastí, patrí náhrada preukázaných
výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané orgánom verejného zdravotníctva.
§ 113
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny
Ak sa colník s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne
dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí
colníkovi náhrada výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej
služobnej ceste. Ustanovenie § 103 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje
na cestu na návštevu rodiny colníka vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.
§ 114
Stravné pri zahraničnej služobnej ceste
(1) Colníkovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu patrí stravné podľa osobitného
predpisu. 27)
(2) Ak colník vykoná počas kalendárneho dňa viac zahraničných služobných ciest, z
ktorých každá trvá najviac šesť hodín, patrí colníkovi stravné za
celkový čas trvania týchto služobných ciest.
§ 115
Nadpis zrušený od 1.7.2002
Služobný úrad môže poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste popri náhrade
preukázaných potrebných vedľajších výdavkov podľa § 103 ods. 1
písm. d) vreckové v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov
eurozóny, v cudzej mene do výšky 40% stravného určeného podľa § 114.
§ 116
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 107 patrí
colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné
látky v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v
cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak
sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený
písomne nedohodne s colníkom na dlhšej vzdialenosti.
§ 117
Vylúčenie súbehu náhrad pri zahraničnej služobnej ceste
(1) Pri zahraničnej služobnej ceste patrí colníkovi za čas služobnej cesty na území
Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok
ustanovených v § 103 ods. 1. Ak sa colníkovi vyslaním na zahraničnú služobnú cestu
neumožnilo stravovať sa obvyklým spôsobom, možno postupovať podľa
osobitného predpisu. 27a)
(2) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej
republiky, je rozhodnou dobou na vznik nároku na náhradu v rozsahu a
za podmienok ustanovených v § 114 a 115 prechod slovenskej štátnej hranice a pri
leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
(3) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik
nároku na náhradu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 114
a 115 rozhodujúce podmienky služobnej cesty určené nadriadeným podľa § 36 ods. 2;
obmedzenie podľa § 116 v tomto prípade neplatí.
(4) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky
a končí v zahraničí a pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa
začína v zahraničí a končí na území Slovenskej republiky, sa na posúdenie rozhodnej
doby na vznik nároku na náhrady v rozsahu a za podmienok
ustanovených v § 114 a 115 primerane použijú odseky 2 a 3.
§ 118
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov
(1) Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene
colníkov, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v
zahraničí poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných
výdavkov za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.
(2) Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby colníka do sídla zmluvnej
strany v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za
poistenie liečebných nákladov v zahraničí, povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
uhrádza služobný úrad.
(3) Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je colník
vysielaný, výšku stravného poskytovaného colníkovi v zahraničí
najviac do výšky ustanovenej v § 114.
§ 119
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní colníka na štúdium do škôl a kurzov v zahraničí
(1) Colníkovi vyslanému na štúdium do školy alebo kurzu v zahraničí patria náhrady
ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 103 ods. 1
písm. e).
(2) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí služobný úrad môže poskytnúť
vreckové v eurách, alebo ak ide o štúdium mimo štátov
eurozóny, v cudzej mene do výšky 5% stravného určeného podľa § 114.
(3) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí trvajúcom menej ako
desať mesiacov ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas
štúdia do Slovenskej republiky nepatrí.
(4) Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako
desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada
cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta
trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
(5) V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby,
návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho
pohrebe, patrí colníkovi okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných
výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do
miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
§ 120
Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného colníkovi v súvislosti s výkonom
colnej kontroly na území cudzieho štátu
(1) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas
nepretržitého výkonu tejto služby stravné v eurách, alebo ak ide o
výkon colnej kontroly na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene
vo výške
a) 5% z dennej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom, 27) ak výkon štátnej
služby trvá do šiestich hodín vrátane,
b) 15% z dennej sadzby stravného, 27) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12
hodín vrátane,
c) 25% z dennej sadzby stravného, 27) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín
vrátane.
(2) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode,
do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítavajú hodiny strávené
na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí
colníkovi stravné podľa odseku 1.
(3) Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode,
patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho
štátu.
§ 121
Naturálne náležitosti
(1) Colník má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí,
osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu
nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len "naturálne náležitosti") alebo peňažný
príspevok za naturálne náležitosti, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na obnovu naturálnych náležitostí patrí colníkovi peňažný príspevok na naturálne
náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.
(2) Pri vzniku služobného pomeru patria colníkovi tieto naturálne náležitosti:
a) služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
b) peňažný príspevok vo výške 60% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v
občianskom odeve,
c) služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30% hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej
rovnošate striedavo s občianskym odevom,
d) osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej
služby.
(3) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej
rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške
30% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad
bežne nezabezpečuje.
(4) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam
jednorazový peňažný príspevok vo výške 15% hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí
na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(5) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi a colníčke na obnovu
naturálnych náležitostí každý rok peňažný príspevok vo výške 40%
hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom
odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.
(6) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí
každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 40% hodnoty služobnej rovnošaty
a jej súčastí.
(7) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníčke, ktorá vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí
každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30% hodnoty služobnej rovnošaty
a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15% hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(8) Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí
sa vykonáva po vzniku nároku v najbližšom výplatnom
termíne služobného príjmu.
(9) Colník môže uplatniť nárok na náhradu na obnovu naturálnych náležitostí formou
nepeňažného plnenia najneskôr do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku,
inak nárok zanikne.
(10) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria colníkovi za dobu, ktorá
sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 4
písm. a) až f), a colníčke počas materskej dovolenky alebo colníkovi počas rodičovskej
dovolenky podľa § 143 ods. 1.
(11) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú
dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
(12) Naturálne náležitosti podľa odseku 2 písm. a) až c) a jednorazové peňažné príspevky
podľa odsekov 3 a 4 nepatria colníkovi, ktorému vznikol
služobný pomer podľa tohto zákona opätovne, ak od skončenia predchádzajúceho služobného
pomeru uplynulo menej ako 12 mesiacov.
(13) Colníkovi, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru alebo
ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí náhrada na
obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 7 a nárok na nevyčerpanú náhradu
na obnovu naturálnych náležitostí takémuto colníkovi zaniká.
(14) Hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Spoločné ustanovenia
§ 122
(1) Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), v ktorom je colník zaradený do
výkonu štátnej služby. Pre colníkov, ktorým častá zmena miesta
výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako miesto výkonu
štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.
(2) Miestom pobytu je miesto trvalého pobytu colníka, prechodného pobytu colníka
alebo iné miesto pobytu rodiny colníka na území Slovenskej republiky
vopred dohodnuté medzi colníkom a nadriadeným.
(3) Rodinou colníka je na účely tohto zákona manžel alebo manželka a jeho nezaopatrené
deti. 27b)
(4) Za ženatého colníka sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovelý colník,
ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku
3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú
osobu.
(5) Ak colníkovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné,
ktoré je preňho výhodnejšie.
(6) Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním
štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj
čas
a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých
dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti,
b) keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak
obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak
colníkovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná
náhrada,
e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,
f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so
štúdiom pri výkone štátnej služby,
g) prehlbovania kvalifikácie,
h) prestávky v službe,
i) prestávky na dojčenie,
j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného
času služby colníka v jednotlivých dňoch.
(7) Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom
čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 79 ods.
1 písm. a) až l) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného
platu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l).
§ 123
Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty
dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže
služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky
ustanovené v § 36 ods. 2 a 5.
§ 124
(1) Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 103, služobný úrad
je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných
náhrad.
(2) Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste
preddavok v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo
štátov eurozóny, v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania
a podmienok zahraničnej služobnej cesty.
§ 125
(1) Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť
služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej
cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
(2) Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných
dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.
ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 127
(1) Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby
zabezpečuje služobný úrad.
(2) Služobný úrad je povinný najmä
a) vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b) riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických
zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej
služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených
závad,
c) zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať
ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na
nápravu,
d) priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na
ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie
osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať
podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,
e) poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky,
ako aj ochranné nápoje,
f) umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj
účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g) oboznamovať colníkov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej
služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach
a predpísaných skúškach,
h) zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce
príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich
plnenia,
i) chrániť zdravie colníkov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa
vykonáva štátna služba.
§ 128
Colník je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej
služby. Ďalej je povinný
a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone
štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,
b) zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a
lekárske prehliadky,
c) bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť
bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,
d) nepožívať alkoholické nápoje ani omamné látky, psychotropné látky a prípravky
na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani
mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať
ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna
služba,
e) podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený
na zistenie, či colník nie je pod vplyvom alkoholických nápojov
alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,
f) používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné
pracovné prostriedky,
g) prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci
s technikou a dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane.
§ 129
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako
nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia
pri výkone štátnej služby.
§ 130
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru
colného riaditeľstva podľa osobitného predpisu.
28)
§ 131
Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické,
protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní
s horľavinami, výbušninami, so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami,
jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia,
ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O COLNÍKOV
§ 133
Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby
(1) Služobný úrad vytvára colníkovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon
štátnej služby.
(2) Služobný úrad je povinný najmä
a) oboznamovať colníkov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny
výkon štátnej služby,
b) starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie colníkov,
c) zabezpečovať pre colníkov zdravotnú starostlivosť,
d) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e) starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
f) zabezpečovať ubytovanie colníkov,
g) zabezpečovať úschovu osobných vecí a osobných predmetov, ktoré colníci obvykle
nosia do služby,
h) vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb
a záujmov colníkov,
i) zabezpečiť colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto
povinnosť nemá voči colníkom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú
podmienky výkonu služby,
j) zabezpečovať stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla
vrátane vhodného nápoja colníkovi v priebehu zmeny vo vlastnom
stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely
stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak
zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín,
nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene
trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie
zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie
tretieho teplého hlavného jedla,
k) prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 65% ceny teplého hlavného
jedla, najviac však 65% stravného poskytovaného pri služobnej
ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 22) rovnako tak poskytovať
príspevok podľa osobitného predpisu.
29)
(3) Nadriadený môže poskytovať colníkovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku
2 písm. k), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť colníkom
stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť
stravovanie podľa odseku 2 písm. i) až k).
(4) V kolektívnej zmluve možno
a) upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať colníkom stravovanie
počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,
b) rozšíriť okruh colníkov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.
§ 133a
Príspevok na rekreáciu
Colníkovi patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom.29aa)
§ 134
Všeobecné ustanovenia o vzdelávaní colníkov
(1) Služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania kvalifikácie
colníkov v súlade s potrebami finančnej správy
a) zabezpečuje odborné vzdelávanie colníkov v odborných kurzoch,
b) vysiela colníkov na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení.
29a)
(2) Odborné vzdelávanie umožňuje colníkovi získať, rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať
si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie
predpísaných činností alebo získať potrebný stupeň vzdelania na účely splnenia kvalifikačného
predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby v inej
funkcii alebo kvalifikačného predpokladu colníckeho vzdelania.
§ 134a
Získavanie a zvyšovanie kvalifikácie
(1) Získavaním kvalifikácie na účely tohto zákona je odborné vzdelávanie colníkov,
ktorého cieľom je získať colnícke vzdelanie.
(2) Služobný úrad umožní colníkovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať
colnícke vzdelanie štúdiom v colných kurzoch.
(3) Služobný úrad môže umožniť získať colnícke vzdelanie aj colníkovi zaradenému
v dočasnej štátnej službe.
(4) Zvyšovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je odborné vzdelávanie colníkov
zamerané na
a) získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu
vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii,
b) získanie odborného colníckeho vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu
odborného colníckeho vzdelania na výkon štátnej služby v inej
funkcii,
c) rozšírenie doterajšej kvalifikácie na výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej
je colník ustanovený.
(5) Služobný úrad môže colníkovi na jeho žiadosť umožniť zvýšiť si kvalifikáciu štúdiom
v odbornom colnom kurze, v určitom študijnom odbore alebo
študijnom programe v súlade s potrebami finančnej správy.
(6) Štúdium colníka pri výkone štátnej služby podľa odseku 4 písm. a) na účely zvýšenia
kvalifikácie, s ktorým služobný úrad vyslovil súhlas, je
dôležitou osobnou prekážkou v štátnej službe podľa tohto zákona. Štúdium v colných
kurzoch podľa odseku 1 a odseku 4 písm. b) a iných odborných
kurzoch podľa odseku 4 písm. c) je výkonom štátnej služby.
(7) Počas štúdia v colných kurzoch zostáva colník vymenovaný alebo ustanovený v doterajšej
funkcii.
§ 134b
Vyslanie na štúdium
(1) Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie
colníka sa udeľuje rozhodnutím, ktorým sa colník vysiela na štúdium.
(2) Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie
colníka podľa § 134a umožňuje colníkovi počas štúdia pri výkone
štátnej služby čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákonom.
(3) Colník, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť kvalifikáciu,
je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v
služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie
alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na
vzdelávanie") alebo ich pomernú časť. Colník je povinný zotrvať po určený čas v služobnom
pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich
pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil
kvalifikáciu.
(4) Čas určený na zotrvanie colníka v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri štúdiu
v colných kurzoch podľa § 134a ods. 1 a ods. 4 písm. b) a iných
odborných kurzoch podľa § 134a ods. 4 písm. c) trojnásobkom doby trvania štúdia a
pri štúdiu pri výkone štátnej služby podľa § 134a ods. 4 písm. a)
dvojnásobkom doby trvania štúdia.
§ 134c
Prehlbovanie kvalifikácie
(1) Prehlbovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je systematické vzdelávanie colníkov,
ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie,
zdokonaľovanie a dopĺňanie si vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných
na výkon štátnej služby.
(2) Colník si kvalifikáciu prehlbuje prostredníctvom odborných kurzov a iných kurzov,
školení, seminárov, študijného pobytu alebo iných druhov
ďalšieho vzdelávania.
(3) Služobný úrad v súlade s opisom služobnej činnosti colníka môže colníkovi uložiť
povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie. Služobný úrad
môže umožniť colníkovi prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu aj na jeho žiadosť.
§ 135
Úhrada nákladov na vzdelávanie
(1) Colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 134b ods. 4,
je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
(2) Do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému
úradu
a) vyplácaním služobného príjmu (§ 79 ods. 1), ktorý sa colníkovi poskytoval počas
štúdia okrem odmeny podľa § 79 ods. 1 písm. r),
b) poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c) poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d) úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za colníka uhradil.
(3) Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa
skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď colník získaval
alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú
je colník povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej
sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.
(4) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad znížiť alebo odpustiť
úhradu nákladov na vzdelávanie colníkovi uvoľnenému zo služobného
pomeru na vlastnú žiadosť alebo colníkovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru,
pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.
(5) O povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo o ich znížení alebo odpustení
rozhoduje nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení
služobného pomeru colníka; v rozhodnutí uvedie aj výšku nákladov, ktorú je colník
povinný uhradiť a lehotu na ich úhradu.
(6) O spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie sa môže colník so služobným úradom dohodnúť.
Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na
základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti colníka uhradiť náklady na vzdelávanie
mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačných zrážok z
príjmu však nesmie prekročiť hranice sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu.
29b)
(7) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil
prepustením z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.
(8) Prezident môže rozhodnúť u colníka, ktorý je opätovne prijatý do služobného pomeru
a má povinnosť úhrady nákladov za vzdelanie, že vznikom nového
služobného pomeru colník pokračuje v plnení povinnosti zotrvať v služobnom pomere
podľa § 134b ods. 3 a 4.
(9) Odsek 8 sa nevzťahuje na colníka, ktorý náklady za vzdelanie už uhradil.
§ 136
Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o colníkov sa vzťahujú osobitné predpisy. 31)
§ 137
Preventívna rehabilitácia
(1) Vymedzenému okruhu colníkov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia
preventívna rehabilitácia v trvaní 14 po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní v kalendárnom roku s nárokom na služobný plat.
(2) Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových
a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie
a upevnenie telesného a duševného zdravia colníkov.
(3) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou
a) aktívneho odpočinku,
b) liečebno-preventívnej starostlivosti,
c) výkonu práce,
d) zrušené od 1.9.2009.
(4) Preventívna rehabilitácia sa poskytuje
a) colníkom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali
štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov, ak tento zákon
neustanovuje inak; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného
pomeru podľa tohto zákona,
b) ostatným colníkom so zhoršeným zdravotným stavom na základe odporúčania služobného
posudkového lekára.
(5) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkom v prvom roku služobného pomeru,
colníkom zaradeným do neplatenej zálohy, colníkom počas
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, colníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o
ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie, u ktorých to vylučuje
ich zdravotný stav alebo colníčkam počas materskej dovolenky a colníkom počas rodičovskej
dovolenky podľa § 143 ods. 1.
(6) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkovi v kalendárnom roku, v ktorom
mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.
(7) Colník je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na
ňu vyslaný.
(8) Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie môže určiť colníkovi, ktorý
nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných,
rodinných alebo zdravotných dôvodov, ktoré je povinný preukázať.
(9) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 3 písm. b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných
ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených
ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.
(10) Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu
rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu
výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby colníčok
§ 138
(1) Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.
(2) Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku
ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v
jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(3) Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho
mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 139
(1) Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie
byť zaraďovaná na výkon štátnej služby nad základný čas služby v
týždni a do služobnej pohotovosti. Na výkon štátnej služby nad základný čas služby
v týždni možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa staršie ako
jeden rok a mladšie ako tri roky, len s jej písomným súhlasom. Do služobnej pohotovosti
možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15
rokov, len s jej písomným súhlasom.
(2) Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie
byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby
alebo trvalého pobytu.
§ 140
(1) Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam
zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,
nadriadený je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je
pre ňu vhodná.
(2) Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno colníčku dočasne previesť na výkon
inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, nadriadený je povinný
zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov.
(3) Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa
odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa
jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu. 32)
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na colníčku do konca deviateho
mesiaca po pôrode.
§ 141
(1) Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo
vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta
výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta
výkonu štátnej služby, len s jej písomným súhlasom.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie
ako 15 rokov.
§ 142
(1) Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na
povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(2) Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej
colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho
inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
§ 143
(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská
dovolenka v trvaní 34 týždňov; osamelej colníčke patrí materská
dovolenka po dobu 37 týždňov a colníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí,
patrí materská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so
starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská
dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
(2) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke a colníkovi, ak o to
písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku
dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú
starostlivosť, poskytne sa colníčke a colníkovi, ak o to
písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka
sa poskytuje v rozsahu, o ktorý colník alebo colníčka
žiadajú, spravidla najmenej však na jeden mesiac.
(3) Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.
33) Počas rodičovskej dovolenky patrí
colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 34)
(4) Materskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom.
(5) Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov,
pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská
dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak colníčka
vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov
z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia
28 týždňov; osamelej colníčke sa poskytne materská dovolenka do
uplynutia 31 týždňov a colníčke, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí sa poskytne
materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(6) Materská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich
týždňov odo dňa pôrodu.
(7) Colníčka po skončení materskej dovolenky alebo colník po skončení rodičovskej
dovolenky podľa odseku 1 má právo vrátiť sa na výkon pôvodnej
funkcie za rovnakých podmienok ako pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú
dovolenku podľa odseku 1. Ak návrat na výkon pôvodnej funkcie
nie je možný z dôvodu organizačnej zmeny, prevedie sa na inú funkciu alebo sa preloží
za podmienok, ktoré pre colníčku alebo colníka nie sú menej
priaznivé ako podmienky pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku
podľa odseku 1; ustanovenie § 141 sa v takom prípade nepoužije.
Colníčka po skončení materskej dovolenky alebo colník po skončení rodičovskej dovolenky
podľa odseku 1 má právo na prospech z každého zlepšenia
podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by colníčke alebo colníkovi patrilo,
ak by colníčka nebola na materskej dovolenke alebo colník na
rodičovskej dovolenke podľa odseku 1.
(8) Colníčka alebo colník sa po skončení rodičovskej dovolenky podľa odseku 2 ustanovia
alebo vymenujú do funkcie, ktorú vykonávali pred nástupom na
túto rodičovskú dovolenku. Ak ustanovenie alebo vymenovanie do tejto funkcie nie
je možné z dôvodu organizačnej zmeny, ustanovia sa alebo sa vymenujú
do inej funkcie za podmienok, ktoré pre colníčku alebo colníka nie sú menej priaznivé
ako podmienky pred nástupom na rodičovskú dovolenku podľa odseku
2. Práva colníčky a colníka, ktoré mali alebo ktoré im vznikli v čase nástupu na
rodičovskú dovolenku podľa odseku 2, zostávajú zachované v pôvodnom
rozsahu aj po skončení rodičovskej dovolenky; tieto práva im patria vrátane zmien,
ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z
obvyklých postupov služobného úradu.
(9) Colníčka a colník sú povinní písomne oznámiť služobnému úradu najmenej jeden
mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na rodičovskú dovolenku,
predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia
a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
(10) Colníčka alebo colník v stálej štátnej službe sa po skončení ich rodičovskej
dovolenky podľa odseku 2 ustanovia alebo vymenujú do funkcie podľa §
33 ods. 1, ak pred nástupom na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 vykonávali funkciu,
z ktorej bola predtým odvolaná iná colníčka alebo iný colník z
dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2.
§ 144
(1) Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorí
prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené
rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do
pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2) Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi
odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej colníčke a
osamelému colníkovi sa poskytuje 31 týždňov a colníčke a colníkovi, ktorý prevzal
dve alebo viac detí 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa
dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne
tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§ 145
(1) Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a colníčka a colník zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby,
preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr
však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná
časť sa colníčke a colníkovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť
do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu vykonávať
štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky, a ak ide
o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim
osobitnú starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.
(2) Colníčke a colníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa
bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov, ako aj colníčke a colníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti
detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako
zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie,
počas ktorého sa o dieťa nestará.
(3) Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.
(4) Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na materskej dovolenke alebo colníčka
a colník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka
ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa
dosiahlo jeden rok.
§ 146
Ak colníčka alebo colník požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby
nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo
rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný žiadosti vyhovieť. Ak si colníčka alebo
colník nemôžu vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky
alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený
nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo
rodičovskej dovolenky.
§ 147
Prestávky na dojčenie
(1) Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok
na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2) Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,
patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve
polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za
denný služobný čas.
(3) Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň
polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna
polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4) Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí
za ne služobný plat.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 150
Povinnosti služobného úradu a colníka
(1) Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne
vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník
oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2) Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani
k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu
upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať
služobný zákrok, colník je povinný zakročiť podľa osobitných
predpisov. 35)
Všeobecná zodpovednosť colníka
§ 151
(1) Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej
súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou
prípadov uvedených v § 155 a 156.
(2) Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je
a) vznik škody,
b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d) zavinenie,
e) právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 152
Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný
ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa
vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných
látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný
ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú
v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 153
Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť
alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu
spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody
nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu,
ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
§ 154
Colník nezodpovedá za škodu
a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b) ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne
nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c) ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného
v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto
rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.
Osobitná zodpovednosť
§ 155
(1) Ak orgán štátnej správy v oblasti colníctva písomne zverí colníkovi hotovosť,
ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2) Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok
vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3) Ak je colník prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán
štátnej správy v oblasti colníctva alebo preložený, je povinný
vyúčtovať hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty orgánu štátnej
správy v oblasti colníctva, ktorý mu ich zveril; orgán štátnej správy
v oblasti colníctva prevzatie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu a iných hodnôt
písomne potvrdí.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 157
(1) Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v
peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho
stavu.
(2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase
porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3) Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená
a) na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, alebo
b) pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a
prípravkov, alebo
c) úmyselne.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať
aj náhradu inej škody.
§ 158
(1) Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2) Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z
nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.
§ 160
(1) Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou,
než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu
colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina
skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý
mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda
vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú
v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok
a prípravkov, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník
povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou
sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú
trestným činom, aj súd.
(2) Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne
odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť,
najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie
vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti
vodiča.
(3) Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných
povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k
nej došlo, a na osobné pomery colníka.
(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa §
157 ods. 3 písm. b).
§ 161
(1) Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník
zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje
nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje
s colníkom.
(2) Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.
(3) V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.
(4) Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka
uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.
§ 162
Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku
tejto náhrady vyšší nadriadený.
§ 163
Ak colník uhradil aspoň 70% určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe
mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej
sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom
alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných
látok a prípravkov a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa §
155 a 156.
§ 164
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1) Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu
služobný úrad.
(2) Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením
právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3) Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou,
ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu
náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(4) V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním
inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 165
(1) Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný
úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz,
ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak
bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto
nadriadeným.
(2) Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej
služby.
(3) Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak
v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za
podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením
do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale
len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 166
(1) Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že
a) škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy,
rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich
znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované,
alebo
b) škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných
látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode
zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2) Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a) colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej
služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie
bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných
látok a prípravkov postihnutým colníkom,
c) colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť
vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo
chorobu z povolania.
(3) Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú
znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku
2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.
(4) Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce
z rizika výkonu štátnej služby.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Zodpovednosť služobného úradu pri úmrtí colníka následkom služobného úrazu alebo
choroby z povolania
§ 176
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1) Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník
odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním
na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle
odkladajú.
(2) Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do
osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 663,88 eura.
Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu
alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný
úrad škodu bez obmedzenia.
(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne,
najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 177
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1) Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri
výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach alebo pre
výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2) Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči
služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov,
ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným
okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 178
(1) Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený.
Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník,
zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2) Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.
(3) Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,
platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o
služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne
odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.
§ 179
(1) Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu,
kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného
predpisu, 30) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému,
ak nebolo vopred dohodnuté inak.
(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu
uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých
postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba
z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom
času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.
DEVIATA ČASŤ
PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI
§ 180
Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa končí
a) zrušením v skúšobnej dobe,
b) uvoľnením,
c) prepustením,
d) stratou hodnosti,
e) uplynutím dočasnej štátnej služby,
f) úmrtím colníka,
g) zákazom činnosti výkonu funkcie colníka,
h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že colník je nespôsobilý
na zaradenie do stálej štátnej služby,
i) ak colník v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie.
§ 181
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez
uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch
kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného
alebo colníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby;
ustanovenia § 254 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
§ 182
Uvoľnenie
(1) Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému,
inak je neplatná.
(2) Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému,
sa považuje za deň doručenia žiadosti.
(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom
bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený
rozhodnúť o uvoľnení colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného
pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, colník je povinný
na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí
k vyplnenému predpísanému tlačivu.
(4) Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie
späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so
späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia
končí.
(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený
svojím podpisom na tejto žiadosti.
(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru
nesúhlasí, bezodkladne to oznámi colníkovi.
(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov,
ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie
služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi
najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o
uvoľnenie zo služobného pomeru.
Prepustenie
§ 183
(1) Minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak
a) pre neho v dôsledku zníženia počtu miest colníkov schválených vládou nie je v
štátnej službe voľná iná funkcia,
b) podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných
dôvodov spôsobilosť vykonávať
1. akúkoľvek funkciu v štátnej službe alebo
2. doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej
službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) podľa posudku klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej
služby,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin na nepodmienečný
trest odňatia slobody,
g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, alebo
h) príslušný cirkevný orgán rozhodol o odvolaní duchovného colníkov.
(2) Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 38a) a dovŕšil vek 55
rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.
38b)
(3) Minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zaradeného v prípravnej
štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe zo služobného pomeru,
ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre
neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(4) Colník zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový
dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm.
a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) druhom bode môže byť colník zaradený v
stálej štátnej službe prepustený, len ak bol po dobu
predchádzajúcich dvoch rokov zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.
(5) O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť
len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod
prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto
lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkovi aj doručiť.
§ 184
(1) Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne
nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho
bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený
rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.
(2) Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených
v § 183 ods. 1 písm. c) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa
služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia
lehoty na prepustenie.
(3) Colníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného
pomeru z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.
(4) Návrh na prepustenie duchovného colníkov zo služobného pomeru spracúva bezprostredne
nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného
orgánu.
§ 185
(1) Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený
dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je
neplatné. Pri prepustení z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení
rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia
služobného posudkového lekára alebo závery posudku klinického psychológa. Pri prepustení
colníka zaradeného v stálej štátnej službe z dôvodu uvedeného
v § 183 ods. 1 písm. b) druhom bode sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie
aj skutočnosť, že colník bol po dobu predchádzajúcich dvoch rokov
zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.
(2) Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov,
ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie
služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
dni doručenia rozhodnutia o prepustení.
(3) zrušený od 1.9.2009.
§ 186
Zákaz prepustenia
(1) Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú
dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,
a) keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo
pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo
nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo zneužitia omamných látok,
psychotropných látok a prípravkov, a to najdlhšie do skončenia
podpornej doby, 11a)
b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej starostlivosti
poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú
chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o
šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, a to najdlhšie do skončenia
podpornej doby, 11a)
c) keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará
aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.
(2) Zákaz prepustenia colníka zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie colníka
a) z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3,
b) ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných
dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v finančnej
správe,
c) ktorý v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe stratil zo zdravotných
dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno
ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na
ujmu jeho zdravia.
(3) Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred
začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto
dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava;
služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty
po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení
služobného pomeru netrvá.
(4) Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný
preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený
bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie
potrebných opatrení.
§ 187
Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1) Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka
trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi
služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným
skončením služobného pomeru.
(2) Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nemožno colníka zaradiť
do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa §
33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 4.
(3) Ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone
štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že
jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota
na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.
§ 188
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.
§ 189
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1) Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.
(2) Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými
spôsobmi uvedenými v § 180.
§ 189a
Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie colníka
Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd colníkovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
colníka.
§ 189b
Skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby
Služobný pomer colníka v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti
služobného hodnotenia so záverom, že colník je
nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.
§ 189c
Skončenie služobného pomeru pre nezískanie colníckeho vzdelania
Služobný pomer colníka v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nasledujúcim po
dni, keď v colnom kurze zameranom na získanie colníckeho vzdelania
colníkovi nebola povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú skúšku nevykonal
úspešne, alebo bol z colného kurzu vylúčený, a tým nesplnil
kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania.
§ 190
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1) Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný
mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.
(2) Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať colníkovi potvrdenie
o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania,
skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči finančnej
správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky
zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti
poskytovanú podľa osobitného predpisu. 39)
DESIATA ČASŤ
NEMOCENSKÉ POISTENIE, DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE A ZABEZPEČENIE
SLUŽBAMI
Nadpis zrušený od 1.7.2002
Nadpis zrušený od 1.7.2002
Nadpis zrušený od 1.7.2002
§ 212
Lekárska posudková činnosť
(1) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie
a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,
b) zdravotnej spôsobilosti colníka na ďalší výkon štátnej služby,
c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2) Zdravotná spôsobilosť na výkon štátnej služby colníka sa na základe posúdenia
zdravotného stavu určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie takto:
a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby colníka,
b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením,
c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka.
(3) Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje a posudzuje pri lekárskych prehliadkach v rámci
prijímacieho konania a prieskumného konania.
(4) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva služobný posudkový lekár.
(5) Hlavný posudkový lekár rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa
odseku 1 písm. b).
(6) Služobným posudkovým lekárom a hlavným posudkovým lekárom môže byť len lekár
so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, ktorý
je v pracovnom pomere k colnému riaditeľstvu podľa osobitného predpisu 40) alebo
s ktorým colné riaditeľstvo uzatvorilo dohodu
o vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 4 alebo 5.
(7) Kritériá určenia zdravotnej klasifikácie podľa odseku 2 upraví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 213
Prieskumné konanie
(1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného
stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na
ďalší výkon štátnej služby a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby,
vykonáva služobný posudkový lekár. Zdravotná spôsobilosť sa
určuje na základe výsledkov lekárskej prehliadky a odborných lekárskych vyšetrení.
(2) Prieskumné konanie sa vykonáva na podnet služobného úradu alebo na základe žiadosti
colníka. Služobný úrad dá podnet na prieskumné konanie vždy,
ak dočasná neschopnosť colníka na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz trvá
nepretržite šesť mesiacov alebo šesť mesiacov pred skončením
podpornej doby.
(3) Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo
zmenená, služobný posudkový lekár určí colníkovi zdravotnú
klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.
(4) Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej
služby, môže colník požiadať o posúdenie zdravotného stavu na
účely sociálneho zabezpečenia 41) alebo sociálneho poistenia. 39)
(5) zrušený od 1.12.2009.
JEDENÁSTA ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§ 215
(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov
príslušné odborové orgány.
(2) Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a) podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b) návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných
zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu právoplatne
uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti,
c) návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien
alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti,
d) služobné hodnotenie, v ktorom je colník hodnotený ako nespôsobilý na výkon doterajšej
funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe,
pred jeho schválením.
(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich
dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa
ďalej bez jeho stanoviska.
§ 216
(1) Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé
uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje
do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).
(2) Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví
do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to
nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.
(3) Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje
dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej
služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný
čas.
(4) Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné
voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§ 217
(1) Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom
orgáne.
(2) Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného
obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený podľa
§ 183 ods. 1 písm. d) len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.
(3) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, rozhodnutie
o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.
§ 218
(1) Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení
umožnia príslušným odborovým orgánom
a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný
pomer colníkov,
b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a
podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov
niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v
oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti
a hmotného zabezpečenia colníkov,
d) vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby
a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2) Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu
nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
§ 219
(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok
výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok
vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné
odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení
kolektívne zmluvy.
(2) Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu. 43)
DVANÁSTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 220
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí
po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
44)
§ 221
Príslušnosť
Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom
minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej
len "oprávnený orgán").
§ 222
Postup v konaní
(1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne
zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre
rozhodnutie potrebné podklady.
(2) Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v
neprospech účastníka konania.
§ 223
Podanie
(1) Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému
orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.
(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
(3) Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.
§ 224
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu oprávneného orgánu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.
(3) Ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď
urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo
veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia
zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e), prvým
úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia;
v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje
postup podľa § 222.
§ 225
Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť,
tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 226
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a
nezdržiavali priebeh konania.
(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní
a robiť si z nich výpisy.
(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu
právne dôvody svojej požiadavky.
(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo
alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka
konania.
§ 227
Dôkazy
(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov
a organizácií, listiny, veci a ohliadka.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 227a
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený
orgán takýmto rozhodnutím viazaný.
§ 228
Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov,
môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného;
dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.
§ 228a
Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo
ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo
smrťou účastníka konania.
§ 229
Náklady konania
(1) Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených
s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v
konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní
neúspešný.
(2) Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne
ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak
zaniká, o čom musí byť svedok poučený.
(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu,
kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi
osobitným predpisom. 45)
§ 230
Rozhodnutie
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu
veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané
s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na
plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno
proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom
účastníka konania.
(6) Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá
odkladný účinok.
§ 231
Odvolacie konanie
(1) Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie
proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(2) Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej
činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom
oboznámený.
(3) Odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4) Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec,
podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo
nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak
urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo
rozhodnutie oznámené.
(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací orgán")
môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných
dôvodov a ak colník o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania,
a zároveň podá odvolanie.
(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania
a) proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,
b) proti rozhodnutiu o náhrade škody,
c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý na zaradenie
do stálej štátnej služby, nespôsobilý vykonávať funkciu, do
ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný, alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
d) proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola colníkovi určená
zdravotná spôsobilosť.
(7) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,
ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je
povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania,
predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým
materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9) Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo.
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
§ 232
Odvolací orgán
(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; o
odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni
rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní
odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v
poradnej komisii. V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán túto lehotu primerane
predĺžiť. O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný colníka
písomne upovedomiť.
(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky
odstráni.
(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal,
na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z
dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho
orgánu viazaný.
§ 233
Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad.
O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia
ustanovenia o odvolaní.
§ 234
Obnova konania
(1) Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli colníkovi
alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich
uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné
rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie
zmeniť alebo zrušiť.
(2) Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa colník alebo
nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do
troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace
o tom, že návrh je podaný včas.
(4) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).
(5) Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania
rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje
obnovu konania oprávnený orgán.
§ 235
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi
alebo vnútornými predpismi, minister alebo príslušný
nadriadený ho zmení, zruší alebo zruší a vráti na nové konanie.
(2) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie
do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(3) Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní,
možno podať rozklad alebo odvolanie.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 237
Právne úkony
(1) Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv
alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.
(3) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo
povinnosti, sa neprihliada.
(4) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne
zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník,
ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na
prospech.
§ 238
Neplatnosť právneho úkonu
(1) Neplatný je právny úkon,
a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom,
b) ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,
c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d) ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,
e) ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny
úkon nespôsobilým,
f) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,
g) ak nebol urobený predpísanou formou,
h) ak tak ustanovuje osobitný predpis.46a)
(2) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len
táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z
okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu.
(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil
sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho
úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.
§ 239
Bezdôvodné obohatenie
(1) Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo
služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne
obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3) Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností
musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom
vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
§ 240
Osobný spis
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu.
Osobný spis colníka vedie služobný úrad.
§ 241
Služobný preukaz
Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.
§ 242
Premlčanie a zánik práva
(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie
sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo
uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu,
kto ho uplatňuje, priznať.
(2) Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 168 a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z
povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých,
príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na
jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v
§ 244.
(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len
v prípadoch uvedených v § 53 a 54, § 121 ods. 9, § 176 ods. 3, §
183 ods. 4, § 234 a 235; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4) Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia
doba počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo
právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
(5) zrušený od 1.9.2009.
Lehoty a úroky
§ 243
(1) Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok
odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti
nesplnenej splátky.
§ 244
(1) Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného
pomeru v lehote troch rokov.
(2) Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé
plnenia tri roky od ich splatnosti.
(3) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote
troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití
alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, v
lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch
odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5) Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu,
ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia
tejto lehoty.
(6) Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré
bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia
lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma,
začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(7) Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých
splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní,
sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.
§ 245
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1) Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo
služobného príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť
väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so služobným príjmom.
(3) Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť
a) colníkovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,
b) služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu colníkovi,
môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len "ručiteľ") zaručiť písomným vyhlásením,
že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4) Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojho práva.
(5) Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník,
hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6) Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
služobnému úradu colník.
(7) Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže
uspokojiť colník.
(8) Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka
náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.
§ 246
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1) Uspokojením právo zanikne.
(2) Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3) Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto
plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho,
koho právo sa má uspokojiť.
(4) Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená
v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o
uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5) Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo
uspokojené okamihom doručenia plnenia.
(6) Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa
toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak
odopiera prijať plnenie alebo inak nie je prítomný.
(7) Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(8) Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok
a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o
ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením
uspokojené právo najskôr splatné.
(9) Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže
služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šiestich rokov,
ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách
určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10) Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať
zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v
právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej budúcej splátky.
(11) Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť
celkom, služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.
(12) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13) Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne
neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak
by k tejto škode došlo inak.
(14) K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme
alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva.
Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15) Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať
o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16) Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia
o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť,
oprávnený uspokojenie práva odoprieť.
§ 248
Úmrtie colníka
(1) Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného príjmu do
výšky trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú
postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia
v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet
týchto osôb.
(2) Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva,
o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody
spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných
látok a prípravkov.
§ 249
Osobitné ustanovenie o colníkovi, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo
o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na
uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.
§ 250
Počítanie času
(1) Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je
rozhodujúca pre jej začiatok.
(2) Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný
deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa
rozumie 15 dní.
(3) Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.
Zastúpenie
§ 251
(1) Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná
v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti
priamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten,
koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.
(3) Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to
ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z
právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4) Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len
ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.
(5) Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia
zástupcu; inak je neplatné.
§ 252
Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie
alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je
neplatné. Splnomocnenie zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu
a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom
dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca
povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel
ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo,
ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.
§ 253
(1) Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem
služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy,
ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
(2) Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu
záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd
osobitného opatrovníka.
§ 254
Oznámenie a doručenie rozhodnutia
(1) Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi alebo inému účastníkovi konania vyhlásením,
a ak to nie je možné, doručením jeho písomného vyhotovenia, ak ďalej
nie je ustanovené inak.
(2) Rozhodnutie oznamuje účastníkovi konania vyhlásením ústne oprávnený orgán alebo
ním poverený orgán.
(3) Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o povinnosti nahradiť
náklady na vzdelávanie, o prepustení, rozhodnutie odvolacích
orgánov a rozhodnutie podľa § 234 a 235 sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia.
Doručuje sa do vlastných rúk colníka na orgáne štátnej
správy v oblasti colníctva, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno rozhodnutie doručiť
colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená
zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa
doručuje rozhodnutie iným účastníkom konania.
(4) Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme
alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte
nebola vyzdvihnutá, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na
túto lehotu sa nevzťahuje § 250 ods. 1 a 3 o počítaní času.
(5) Podľa odsekov 3 a 4 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi,
ak je colníkovi ustanovený.
§ 255
Zaokrúhľovanie
(1) Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna
sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na 50
eurocentov nahor.
(2) Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky
alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na 50
eurocentov nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami
percentuálnych sadzieb príslušnej časti služobného platu.
(3) Služobný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 256
Pri ustanovení a vymenovaní colníkov uvedených v § 257 a 258 sa vychádza z organizačnej
štruktúry služobných úradov a počtov miest colníkov zaradených
do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť podľa osobitných predpisov. 35)
§ 257
(1) Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému
úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je
štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý,
spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon
neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe
ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej
prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia
jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať
colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke
vzdelanie.
(2) Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému
úradu do dvoch rokov, plní úlohy podľa § 2 ods. 2, je štátnym
občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa
kvalifikačný predpoklad vzdelania, má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia do funkcie a po zložení služobnej
prísahy colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto
zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
(3) Colníkovi, ktorému podľa doterajších predpisov bola udelená výnimka podľa osobitného
predpisu, 47) táto výnimka zostáva
zachovaná; ustanovenie § 80 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatňuje.
(4) Výnimka podľa odseku 3 zostáva colníkovi zachovaná počas výkonu funkcie podľa
prílohy č. 1 k zákonu č.
200/1998 Z.z., pre ktorú bola udelená.
(5) Colník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v pracovnom pomere k služobnému
úradu a nemá úplné stredné vzdelanie, je colníkom v prípravnej
štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov, najdlhšie
však šesť rokov, ak začal študovať do dvoch rokov od účinnosti
tohto zákona.
§ 257a
Zníženie funkčného platu colníka v prípravnej štátnej službe podľa predpisov platných
do 31. decembra 2004 sa od 1. júla 2005 neuplatňuje.
§ 257b
Colník ustanovený alebo vymenovaný do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 tohto zákona
podľa doterajších predpisov sa od 1. júla 2005 považuje za
vymenovaného do funkcie podľa § 33 ods. 3.
§ 258
Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vo vedúcej funkcii a spĺňa podmienky
podľa § 257 ods. 1, je colníkom v stálej štátnej službe a
nadriadeným podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
§ 259
Ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej
službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30
kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa
považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný
pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov
odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri
skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného
zárobku; 48) odstupné podľa osobitného
predpisu 49) mu nepatrí.
§ 260
Na colníkov uvedených v § 257 ods. 2 a 4, ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona plynie
skúšobná doba dohodnutá podľa
§ 31 Zákonníka práce, sa až do jej uplynutia použije aj
§ 58 Zákonníka práce.
§ 261
(1) Pri ustanovení alebo pri vymenovaní colníkov podľa § 257 sa postupuje podľa §
33 a 80.
(2) Služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží
služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie
služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho
pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa
účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení
pracovného pomeru.
(3) Colníkovi, ktorý sa nemohol dostaviť na zloženie služobnej prísahy pre vážnu
prekážku na jeho strane, ak sa písomne ospravedlnil a zároveň písomne
požiadal služobný úrad o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, služobný
úrad povolí náhradné zloženie prísahy a oznámi mu náhradný termín
zloženia služobnej prísahy.
(4) Ak colník nepožiada o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, skončí
sa jeho pracovný pomer podľa odseku 2.
§ 262
(1) Colník je povinný ku dňu účinnosti tohto zákona skončiť členstvo v politickej
strane alebo v politickom hnutí.
(2) Colník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosti uvedené v § 44 ods.
6 spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
§ 263
Na zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré vznikli
pred dňom účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie
predpisy.
§ 264
(1) Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2) Colníkom podľa § 256 sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa
tohto zákona v prípade, ak novým zaradením do platovej triedy dôjde k
poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok sa poskytuje do času,
kým určený plat nedosiahne výšku platu určeného podľa predpisov
platných pred dňom účinnosti tohto zákona.
§ 265
Ak sa v tomto zákone používa pojem
a) rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská
dovolenka,
b) ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia
materská dovolenka,
c) služobný úraz, rozumie sa tým pracovný úraz.
§ 266
(1) Dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov
považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon
neustavuje inak.
(2) Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré
z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby
pracovného pomeru k finančnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov,
ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto
zákona.
(3) Plat určený podľa doterajších predpisov 50) sa považuje za služobný plat podľa
tohto zákona.
(4) Colnícke vzdelanie získané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za colnícke
vzdelanie podľa tohto zákona.
§ 267
(1) Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti
colníkov podľa tohto zákona s výnimkou hodnosti hlavný colný
nadstrážmajster, ktorá sa mení na hodnosť colný práporčík.
(2) Colníkovi v hodnosti colný čakateľ sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva
hodnosť colný strážmajster.
(3) Colníkovi v hodnosti colného prezidenta sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva
hodnosť hlavného colného radcu.
(4) Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom, sa dňom
účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colného kontrolóra, ak má
hodnosť nižšiu.
(5) Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom,
inžinierskym štúdiom a doktorským štúdiom, sa priznáva hodnosť
hlavného colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.
(6) Colníkovi ostáva zachovaná hodnosť, ktorú dosiahol podľa doterajších predpisov,
ak by ju podľa tohto zákona nemohol dosiahnuť, pričom ďalší
hodnostný postup sa vylučuje. Ak dosiahol hodnosť colný asistent alebo colný kontrolór,
môže byť povýšený až do hodnosti hlavný colný kontrolór,
pričom doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík
a colný práporčík.
(7) Ak colník spĺňa podmienky na výsluhu rokov v hodnosti podľa tohto zákona, prizná
sa mu hodnosť podľa tohto zákona len vtedy, ak je zaradený na
funkčnom mieste, kde je táto hodnosť plánovaná.
(8) Colník so základným vzdelaním môže dosiahnuť najvyššiu hodnosť colný nadstrážmajster,
ak podľa doterajších predpisov získal vyššiu hodnosť,
colníkovi ostáva zachovaná táto hodnosť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.
(9) Hodnosti prepožičané podľa doterajších predpisov sa pokladajú za prepožičané
podľa tohto zákona.
(10) Ak colník splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje
sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto
zákona.
§ 268
(1) Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa
doterajších predpisov.
(2) Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku
a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane
použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.
(3) Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj colníčke, ktorej dieťa sa narodilo
pred dňom účinnosti § 143 až 146.
§ 268b
Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2000 len v prvom polroku tohto kalendárneho
roka.
§ 268c
Ďalší služobný plat podľa § 95 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho
roka.
§ 268g
Colníkovi, ktorý bol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej
republiky do inštitúcie Európskej únie pred 1. januárom 2008, sa
skončí vyslanie podľa právnych predpisov účinných v čase jeho vyslania.
§ 268h
Colníkovi, ktorý bol vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií
civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami
pred 1. júnom 2008, sa ukončí vyslanie podľa predpisov účinných v čase jeho vyslania.
§ 268i
Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za zodpovedajúce
hodnosti podľa tohto zákona, s výnimkou hodnosti hlavný colný
radca, ktorého do hodnosti generála vymenúva prezident Slovenskej republiky.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009
§ 268j
(1) Výnimku z dĺžky čakateľskej praxe podľa § 33a ods. 5 môže do 31. augusta 2010
udeliť minister osobe, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby, alebo colníkovi, ktorý vykonával
skrátené vyšetrovanie v trvaní najmenej troch rokov.
(2) Na vyšetrovateľa čakateľa, ktorého čakateľskú prax minister skrátil podľa odseku
1, sa § 33a ods. 6 až 13 vzťahujú primerane.
§ 268k
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.
septembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky,
ktoré z nich vznikli pred 1. septembrom 2009, sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. augusta 2009.
(2) Na konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa použijú ustanovenia účinné do 31.
augusta 2009.
§ 268l
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Colníčke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a colníkovi,
ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 143 ods. 1 pred 1.
januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí táto
dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
Čl.II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky č. 386/1996 Z.z. a zákona č.
383/1997 Z.z. sa dopĺňa takto:
1. Názov druhej hlavy znie:
"ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI COLNÍCTVA, PRÁVA A POVINNOSTI COLNÍKOV".
2. V § 17 ods. 6 písm. f) v treťom riadku sa za slovo "zákona" vkladajú slová "a
podľa osobitných predpisov 12)".
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa číslo "32" nahrádza číslom "35".
4. Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17z, ktoré vrátane nadpisov a poznámok pod čiarou
k odkazom znejú:
"§ 17a
Colníci
Colníci tvoria ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona, iných všeobecne
záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná, na colnom riaditeľstve a colných úradoch.
Povinnosti a oprávnenia colníka pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch
§ 17b
(1) Pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch je colník povinný dbať na česť,
vážnosť a dôstojnosť fyzických osôb i vlastnú a nesmie pripustiť,
aby im v súvislosti s touto činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah
do ich práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
účelu sledovaného služobným úkonom alebo služobným zákrokom.
(2) Služobným úkonom sa rozumie úkon colníka pri vykonávaní colnej kontroly.
(3) Služobným zákrokom sa rozumie opatrenie urobené colníkom v rámci tohto zákona
smerujúce proti fyzickej osobe, ktorá porušuje zákony a ďalšie
všeobecne záväzné právne predpisy, spôsobom uvedeným v § 17i ods. 1 a v § 17m až
17u.
(4) Colník je povinný pri služobnom úkone alebo pri služobnom zákroku spojenom so
zásahom do práv alebo slobôd fyzických osôb poučiť ich, ak to
okolnosti prípadu dovoľujú, o ich právach, v opačnom prípade ich poučí bez zbytočného
odkladu.
§ 17c
Colník nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak
a) naň nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také
odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, alebo
b) tomu bráni povinnosť splniť úlohu, ktorej nesplnenie by spôsobilo zrejme závažnejšie
následky než nevykonanie služobného zákroku.
§ 17d
(1) Colník je pri služobnom zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti prípadu dovoľujú,
použiť zodpovedajúcu výzvu.
(2) Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, použije colník pred výzvou slová "V
mene zákona!".
(3) Každý je povinný poslúchnuť výzvu zakročujúceho colníka.
§ 17e
(1) Colník je povinný pri výkone svojich oprávnení preukázať svoju príslušnosť k
colnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného úkonu alebo
služobného zákroku dovoľujú.
(2) Colník preukazuje svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou pri
výkone služby označenou identifikačným číslom alebo služobným
preukazom colníka, alebo ústnym vyhlásením "colná správa".
(3) Ústnym vyhlásením "colná správa" preukazuje colník svoju príslušnosť k colnej
správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného
zákroku neumožňujú preukázať túto príslušnosť služobnou rovnošatou alebo služobným
preukazom colníka. Služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom
colníka sa colník preukáže ihneď, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.
§ 17f
Okolnosťou, ktorá nedovoľuje poučenie fyzickej osoby o jej právach podľa § 17b ods.
4 alebo ktorá nedovoľuje použiť výzvu podľa § 17d ods. 1, alebo
ktorá nedovoľuje preukázanie príslušnosti k colnej správe podľa § 17e ods. 1, je
najmä bezprostredné napadnutie colníka a bezprostredné ohrozenie
života alebo zdravia inej fyzickej osoby.
§ 17g
Oprávnenie požadovať vysvetlenie
(1) Colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenia od toho, kto môže prispieť
k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu
alebo priestupku súvisiaceho s dovozom, vývozom alebo s tranzitom tovaru, a ich páchateľa,
a v prípade potreby ho vyzvať, aby sa v primeranej lehote
dostavil na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(2) Každý je povinný výzve alebo požiadavke podľa odseku 1 vyhovieť.
(3) Vysvetlenie môže odoprieť iba ten, kto by ním sebe, svojmu príbuznému v priamom
rade, súrodencovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo
iným fyzickým osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval
ako ujmu vlastnú, spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo kto by ním porušil zákonom uloženú
alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti
zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
(4) Colník je povinný vopred fyzickú osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie
podľa odseku 3 a oznámiť jej základné údaje o predmete požadovaného
vysvetlenia.
(5) Kto sa ustanoví na výzvu, má nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov
a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len "náhrada"). Náhradu poskytuje
colný úrad.
(6) Nárok na náhradu podľa odseku 5 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch
dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 ustanovila; o tom
musí byť táto osoba poučená.
(7) Ak fyzická osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov
nevyhovie výzve podľa odseku 1, môže byť predvedená na colný úrad na
spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(8) Zápisnica o podaní vysvetlenia sa musí spísať s fyzickou osobou po jej predvedení;
po jej spísaní colník túto osobu prepustí.
(9) O predvedení spíše colník úradný záznam.
§ 17h
Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1) Preukázanie totožnosti znamená preukázanie mena a priezviska, dátumu narodenia
a miesta trvalého pobytu, prípadne miesta prechodného pobytu 12a)
fyzickej osoby.
(2) Colník je oprávnený vyzvať na preukázanie totožnosti osobu,
a) ktorá je podozrivá z páchania trestného činu alebo priestupku alebo podozrivú
zo spáchania trestného činu alebo priestupku v súvislosti s dovozom,
vývozom alebo tranzitom tovaru alebo
b) od ktorej sa vyžaduje vysvetlenie podľa § 17g ods. 1, alebo
c) ktorá sa zdržiava v colnom pohraničnom pásme. Táto osoba je povinná výzve vyhovieť.
(3) Po zistení totožnosti osoby uvedenej v odseku 2 písm. c) colník túto osobu ihneď
prepustí, ak nejde o hľadanú alebo nezvestnú fyzickú osobu. Ak
ide o fyzickú osobu hľadanú pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bez
meškania ju odovzdá útvaru Policajného zboru. V prípade nezvestnej
fyzickej osoby upovedomí toho, kto nezvestnosť tejto osoby oznámil, prípadne ju odovzdá
príslušnému orgánu alebo zákonnému zástupcovi.
(4) Ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže
preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti
na preukázanie svojej totožnosti, je colník oprávnený túto osobu predviesť na colný
úrad na vykonanie služobných úkonov na účel zistenia jej
totožnosti alebo objasnenia veci.
(5) Ak colník nezistí totožnosť fyzickej osoby predvedenej podľa odseku 4 do 12 hodín
od predvedenia ani na základe oznámených údajov v evidenciách
obyvateľov a ak je podozrenie, že predvedená fyzická osoba uvádza nepravdivé údaje
o svojej osobe, odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(6) O predvedení spíše colník úradný záznam.
§ 17i
Oprávnenie odňať zbraň
(1) Colník je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaný nemá pri sebe zbraň, 12b) ktorou
by mohol ohroziť svoj život alebo zdravie alebo život alebo
zdravie inej fyzickej osoby, a odňať ju.
(2) Colník je povinný pri prepustení predvedeného vrátiť mu proti podpisu zbraň odňatú
podľa odseku 1. Ak zákonné dôvody bránia odňatú zbraň vrátiť,
vystaví colník predvedenému potvrdenie o odňatí zbrane.
§ 17j
Oprávnenie na obmedzenie voľného pohybu fyzickej osoby správajúcej sa násilne
(1) Colník môže tomu, kto sa správa násilne voči nemu alebo voči inému alebo ničí
majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustil, obmedziť
možnosť voľného pohybu.
(2) Obmedzenie voľného pohybu môže trvať iba po dobu, kým fyzická osoba od násilného
správania upustí alebo kým bude odovzdaná najbližšiemu
policajnému orgánu, najdlhšie však dve hodiny, pritom sa musí tejto osobe umožniť
sedieť, prípadne vykonávať hygienické potreby.
(3) O dôvodoch použitia tohto oprávnenia spíše colník úradný záznam.
§ 17k
Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta
Colník je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutne potrebnú dobu nevstupoval
na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, ak to vyžaduje
zabezpečenie vykonávania colnej kontroly.
Použitie donucovacích prostriedkov a zbrane colníkmi
§ 17l
Donucovacie prostriedky
(1) Použitím donucovacieho prostriedku sa má dosiahnuť účel sledovaný služobným zákrokom,
pričom sa použije iba taký donucovací prostriedok, ktorý je
nevyhnutne potrebný na prekonanie odporu toho, kto sa dopúšťa protiprávneho konania.
O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje
colník podľa konkrétnej situácie tak, aby tomu, proti komu zakročuje, nespôsobil
ujmu zrejme neprimeranú povahe a nebezpečnosti protiprávneho konania.
(2) Pred použitím donucovacích prostriedkov je colník povinný vyzvať toho, proti
komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že
sa použije niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť
len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je zjavne a
bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.
(3) Donucovacie prostriedky sú
a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b) slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory,
c) obušok,
d) putá,
e) služobný pes,
f) technické a iné prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie
vozidla,
g) úder strelnou zbraňou,
h) hrozba namierenou strelnou zbraňou,
i) varovný výstrel do vzduchu.
§ 17m
Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a
obušku
(1) Colník je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné
prostriedky a obušok, aby
a) zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby pred protiprávnym
útokom, ak sa po márnej výzve od útoku neupustí, útok
bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b) zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému
poškodzovaniu majetku,
c) predviedol alebo zadržal fyzickú osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
d) zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej
správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný.
(2) Hmaty a chvaty sebaobrany, ktoré neohrozia zdravie alebo život fyzickej osoby,
je colník oprávnený použiť, aby predviedol toho, kto kladie pasívny
odpor.
§ 17n
Použitie pút
Colník je oprávnený použiť putá
a) na spútanie zadržanej fyzickej osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo napáda
iné fyzické osoby alebo colníka, alebo poškodzuje majetok, po márnej
výzve, aby od takého konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o
útek,
b) na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných alebo zadržaných fyzických
osôb za podmienok uvedených v písmene a),
c) pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanými fyzickými osobami, ak sa správajú
násilne voči colníkovi alebo voči inej fyzickej osobe alebo ničia
majetok.
§ 17o
Použitie služobného psa
(1) Colník je oprávnený použiť služobného psa,
a) aby zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby, ak sa po
márnej výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo
podľa všetkých známok bude pokračovať,
b) aby zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému
poškodzovaniu majetku,
c) aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov
colnej správy alebo miesta, kam je vstup zakázaný,
d) na prenasledovanie fyzickej osoby, ktorá sa v blízkosti štátnych hraníc po márnej
výzve nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom
zadržaná,
e) na prenasledovanie fyzickej osoby na úteku, ak má byť zadržaná,
f) aby donútil ukrývajúcu sa fyzickú osobu opustiť úkryt, ak má byť zadržaná.
(2) Colník používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne
prekonanie odporu fyzickej osoby vyžaduje, použije služobného
psa bez náhubku.
§ 17p
Použitie technických a iných prostriedkov na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné
zastavenie vozidla
(1) Colník je oprávnený použiť na zabránenie odjazdu vozidla technické a iné prostriedky
v prípade, že sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve
podrobiť služobným úkonom vykonávaným colníkom a z jeho konania je zrejmé, že s vozidlom
chce z miesta odísť.
(2) Colník je oprávnený použiť v colnom pohraničnom pásme zastavovací pás a iné prostriedky
na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú
výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov 12c) nezastaví, ak
a) je dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prejazd štátnych hraníc,
b) je dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravujú páchatelia niektorého obzvlášť
závažného úmyselného trestného činu 12d) alebo veci pochádzajúce
z tejto trestnej činnosti.
(3) Za iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sa považuje služobné vozidlo, povoz, stavebné
mechanizmy a iné prekážky.
§ 17r
Použitie úderu strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v sebaobrane, spravidla pri zápase
s útočníkom, a ak sa dostane do tiesne.
§ 17s
Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť hrozbu namierenou strelnou zbraňou, aby
a) zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby,
b) zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej
správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný,
c) prekonal odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku.
§ 17t
Použitie varovného výstrelu
Colník je oprávnený použiť varovný výstrel do vzduchu len v prípadoch, keď je oprávnený
použiť zbraň.
§ 17u
Použitie zbrane
(1) Colník je oprávnený nosiť služobnú zbraň pri plnení služobných povinností podľa
tohto zákona, ako aj pri plnení služobných povinností podľa
osobitných predpisov. 12e)
(2) Colník oprávnený nosiť zbraň podľa odseku 1 je oprávnený použiť zbraň len v týchto
prípadoch:
a) aby v prípade nutnej obrany odvrátil priamo hroziaci alebo trvajúci útok proti
jeho osobe alebo útok na život alebo na zdravie inej fyzickej osoby,
b) ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdáva alebo
sa zdráha opustiť svoj úkryt,
c) aby zamedzil úteku fyzickej osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obvzlášť závažného
úmyselného trestného činu, ktorú nemôže iným spôsobom zadržať,
d) aby v colnom pohraničnom pásme prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého
vodič na opätovnú výzvu alebo na znamenie dané podľa osobitných
predpisov 12c) nezastaví, ak ho nemožno zastaviť iným spôsobom,
e) aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt colnej správy, po
márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,
f) aby zneškodnil zviera bezprostredne ohrozujúce život alebo zdravie fyzických osôb.
(3) Zbraňou sa podľa odseku 1 rozumie strelná zbraň, bodná zbraň, výbušniny, špeciálne
výbušné predmety a špeciálne nálože.
(4) Použitie zbrane colníkom v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) až e) je prípustné
iba vtedy, ak by použitie donucovacích prostriedkov bolo
zrejme neúčinné.
(5) Colník je povinný pred použitím zbrane vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby
upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá
zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je colník povinný použiť aj varovný výstrel.
Od výstrahy a varovného výstrelu môže upustiť len v prípade, ak je
sám zjavne a bezprostredne ohrozený na živote alebo na zdraví alebo ak je zjavne
a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a
vec neznesie odklad.
(6) Colník je pri použití zbrane povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä na to,
aby nebol ohrozený život alebo zdravie iných fyzických osôb, a čo
najviac šetriť život toho, proti komu zákrok smeruje.
(7) Colník môže použiť zbraň len v colnom pohraničnom pásme alebo v colnom priestore.
Mimo tohto územia môže použiť zbraň len vtedy, ak je sám
ohrozený.
Povinnosti colníka po použití donucovacích prostriedkov a zbrane
§ 17v
(1) Ak colník zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu fyzickej
osoby, je povinný, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť
zranenému prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie.
(2) Po každom použití zbrane, pri ktorom došlo ku zraneniu fyzickej osoby, je colník
povinný ihneď, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému
prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný urobiť všetky neodkladné
úkony, aby mohla byť riadne objasnená oprávnenosť použitia
zbrane.
§ 17y
(1) Colník je povinný bezodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok,
pri ktorom sa použili donucovacie prostriedky alebo zbraň.
(2) O použití donucovacích prostriedkov alebo zbrane je príslušník colnej správy
povinný podať svojmu nadriadenému písomné hlásenie s uvedením dôvodu,
priebehu a výsledku ich použitia.
(3) Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo o primeranosti použitia donucovacích
prostriedkov alebo zbrane alebo ak bola pri ich použití spôsobená
smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či sa
použili v súlade so zákonom. O výsledku tohto zistenia spíše úradný
záznam.
§ 17z
Osobitné obmedzenia
Colník nesmie pri služobnom zákroku proti zjavne tehotnej žene alebo žene, ktorá
sa za tehotnú vyhlási, fyzickej osobe vysokého veku, fyzickej osobe
so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a fyzickej osobe zjavne mladšej ako 15
rokov použiť úder a kop sebaobrany, slzotvorné prostriedky,
elektrické paralyzátory, obušok, putá, služobného psa, úder strelnou zbraňou a zbraň
s výnimkou prípadov, v ktorých útok týchto osôb bezprostredne
ohrozuje život a zdravie colníka alebo život a zdravie iných fyzických osôb alebo
hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť
inak.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 12a, 12b, 12c, 12d a 12e znejú:
"12a) Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
12b) § 89 ods. 5 Trestného zákona.
12c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách.
12d) § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
12e) Napríklad zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií
a o
ich kontrole, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z.
Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z.z.".
5. Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý znie:
Čl.III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady
č. 197/1991 Zb.,
zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady
č.
494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č.
294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č.
322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č.
453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
2/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
61/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
83/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
74/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
207/1995 Z.z. a zákona č. 58/1998 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 20a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Úrad vlády Slovenskej republiky plní úlohy spojené s priznávaním, vyplácaním,
zastavovaním a odnímaním výsluhového príspevku a prídavku k
dôchodku podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej službe colníkov.".
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Čl.IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon a zákon,
ktorým sa mení a
dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v
znení zákona č. 45/1998 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 33 za slovo "osoba" sa vkladajú slová "alebo fyzická osoba podnikateľ".
Čl.V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou čl. I § 143 až 147, ktoré nadobúdajú
účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom
príspevku.
Zákon č. 54/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 1999.
Zákon č. 337/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2000.
Zákon č. 417/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2001.
Zákon č. 328/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2002.
Zákon č. 664/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2003.
Zákon č. 251/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2003.
Zákon č. 464/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2003.
Zákon č. 365/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 382/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004.
Zákony č. 652/2004 Z.z. a č. 732/2004 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 258/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2005.
Zákony č. 199/2004 Z.z. a č. 623/2005 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2006.
Zákony č. 330/2007 Z.z. a č. 537/2007 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2008.
Zákon č. 166/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2008.
Zákony č. 465/2008 Z.z. a č. 583/2008 Z.z. nadobudli
účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 305/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.
Zákon č. 465/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2009.
Zákon č. 151/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2010.
Zákon č. 543/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.
Zákon č. 48/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2011.
Zákon č. 389/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012.
Zákon č. 546/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 2. januárom 2012.
Zákon č. 69/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.
Zákon č. 441/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Zákony č. 462/2013 Z.z., č. 473/2013 Z.z. a oznámenie
č. 3/2014 (FS) nadobudli účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 307/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 385/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015. Oznámenie č.
1/2015 (FS) nadobudlo účinnosť 1. januárom 2015 a 1. júlom 2015.
Zákony č. 440/2015 Z.z., č. 411/2015 Z.z. a oznámenie
č. 2/2016 (FS) nadobudli účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 357/2016 Z.z. a oznámenie č. 1/2017 (FS)
nadobudli účinnosť 1. januárom 2017.
Zákon č. 257/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2017.
Zákony č. 272/2017 Z.z., č. 333/2017 Z.z. a oznámenie
č. 2/2018 (FS) nadobudli účinnosť 1. januárom 2018.
Zákony č. 177/2018 Z.z., č. 347/2018 Z.z., č.
370/2018 Z.z. a opatrenie uverejnené vo Finančnom spravodajcovi pod č.
1/2019 F.s. nadobudli účinnosť 1. januárom 2019.
Ivan Gašparovič v.r.
Vladimír Mečiar v.r.
PRÍL.1
CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED
1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: základné colnícke vzdelanie
Rutinné odborné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a
fyzickou záťažou s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného
kolektívu.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: základné colnícke vzdelanie
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami, zvládnuteľné
v rámci existujúcich štandardov alebo zaužívaného postupu s presne
stanovenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky práce ovplyvňujúce činnosť základného
pracovného kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy
vyžadujúce koordináciu prác v rámci orgánu štátnej správy v oblasti colníctva. Príprava
podkladov na rozhodovanie, príprava rozhodnutí a vydávanie
rozhodnutí v rámci ucelených agend, zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce
koordináciu prác v rámci orgánu štátnej správy v oblasti
colníctva.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: základné colnícke vzdelanie
Samostatné odborné činnosti pri príprave podkladov na rozhodovanie, príprava rozhodnutí
v rámci ucelených agend; samostatný výkon agend spravidla s
novými premenlivými informáciami s väzbami aj mimo súboru vykonávaných činností,
ktoré sa spracúvajú podľa štandardizovaných postupov vyžadujúce
spoluprácu v rámci orgánu štátnej správy v oblasti colníctva i mimo neho.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou
právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti
spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými
premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických
predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky
práce s dôsledkami na úseky v rámci orgánu štátnej správy v
oblasti colníctva i mimo neho.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Samostatné odborné činnosti, riadenie a organizácia rámcových úsekov, prípadne činnosti,
ktoré sú dôležitou súčasťou širších procesov a javov,
vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh vnútri organizácie s dôsledkami
na organizačné útvary vlastnej organizácie aj mimo vlastnej
organizácie; analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie;
príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo
vymedzenom úseku orgánu štátnej správy v oblasti colníctva; príprava rozhodnutí v
druhom stupni správneho konania; výkon kontroly.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého
stupňa
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Samostatné odborné činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred
neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí
zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové
činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení majúce
dôsledky na viaceré subjekty; samostatné spracovanie rozhodnutí; kontrolná a inšpekčná
činnosť na úrovni regiónu; riadenie, koordinácia a usmerňovanie
aktivít vo vymedzenom okruhu služobných úradov; vydávanie rozhodnutí v prvom a druhom
stupni správneho konania.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti,
vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodnutia
v otázkach patriacich do rozsahu kompetencie orgánu štátnej správy; samostatné odborné
špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi
úsekmi činnosti; výkon individuálnych technických a technologických vysoko odborných
činností; tvorba opatrení v príslušnom odbore s celospoločenským
dosahom; normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti na úrovni orgánu štátnej správy;
kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí;
koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti colníctva s dôsledkami na územie regiónu.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Vysoko špecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých
výsledkom sú riešenia zásadného charakteru; koncepčné alebo
metodické činnosti orgánu štátnej správy; koordinácia úsekov a častí zložitých systémov
na úrovni orgánu štátnej správy, kontrolná a inšpekčná činnosť
s celospoločenským dosahom; riadenie a koordinácia komplexu zložitých systémov s
rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami; koncepčná, systémová
činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie
územného obvodu orgánu štátnej správy v oblasti colníctva.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad vzdelania: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania: odborné colnícke vzdelanie
Koordinácia celoštátneho colného systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami
na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s
dôsledkami na rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom; riadenie, organizácia
a koordinácia najzložitejších systémov s vysokým počtom
rôznych spôsobov riešenia.".
PRÍL.2
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
1. Finančné riaditeľstvo
Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
------------------------------------------------------------------
1.01 Prezident 30% až 47%
1.02 Viceprezident 25% až 42%
1.03 Generálny riaditeľ sekcie 20% až 36%
1.04 Riaditeľ odboru 15% až 30%
1.05 Zástupca riaditeľa odboru
Vedúci samostatného oddelenia 10% až 22%
1.06 Vedúci oddelenia 7% až 16%
1.07 Zástupca vedúceho oddelenia
Zástupca vedúceho samostatného oddelenia 5% až 14%2. Colné úrady
Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
------------------------------------------------------------------
2.01 Riaditeľ colného úradu 20% až 35%
2.02 Námestník riaditeľa colného úradu 15% až 32%
2.03 Vedúci pobočky colného úradu 9% až 23%
2.04 Vedúci oddelenia 5% až 17%
2.05 Zástupca vedúceho pobočky colného úradu 7% až 21%
2.06 Vedúci colnej stanice, vedúci zmeny 5% až 17%
2.07 Zástupca vedúceho colnej stanice 5% až 12%3. Kriminálny úrad finančnej správy
Funkcia Percentuálny podiel príplatku
za riadenie mesačne
------------------------------------------------------------------
3.01 Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy 20% až 35%
3.02 Námestník riaditeľa Kriminálneho úradu
finančnej správy 15% až 32%
3.03 Vedúci pobočky Kriminálneho úradu
finančnej správy 9% až 23%
3.04 Zástupca vedúceho pobočky Kriminálneho
úradu finančnej správy 7% až 21%
3.05 Vedúci oddelenia 5% až 17%
3.06 Zástupca vedúceho oddelenia
Vedúci zmeny 5% až 12%4. zrušený od 1.1.2013
PRÍL.3
ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH VÝKONE PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENOM A
ZDRAVIU ŠKODLIVOM PRACOVNOM PROSTREDÍ
I. skupina
A. IONIZUJÚCE ŽIARENIE A NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
Štrukturálna a spektrálna analýza látok röntgenovým žiarením, neutrónmi a elektrónmi
na difraktometroch, spektrometroch, röntgenofluorescenčných
analyzátoroch a nukleárnou magnetickou rezonanciou.
B. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
1. Činnosti vykonávané v toxikologickom, chemickom, fyzikálno-chemickom a biologickom
alebo inom skúšobnom laboratóriu pri kvalitatívnych a
kvantitatívnych rozboroch vrátane prípravy vzoriek na analýzu, ak analyzovaná látka
je pre človeka škodlivá a z tohto dôvodu činnosť s ňou vyžaduje
vysokú odbornosť a dodržiavanie náročných preventívnych opatrení vrátane používania
osobných ochranných pracovných prostriedkov, napríklad chemické
analýzy takých zlúčenín v laboratóriách na kontrolu liečiv, chemické analýzy látok
neznámeho zloženia, pri ktorých možno dôvodne predpokladať, že majú
vlastnosti takých zlúčenín, chemické analýzy cytostatík, hadích jedov, hormónov,
substancií antibiotík, živých vakcín.
2. Činnosti vykonávané v laboratóriách, napríklad chemických, fyzikálno-chemických,
biochemických, pri výskume a rozboroch vrátane prípravy vzoriek,
ak analyzovaná, spracúvaná alebo vyrábaná látka je jedovatá.
C. FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku, kde normalizovaná hladina hlukovej
expozície je vyššia ako 80 dB.
II. skupina
A. CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
Činnosti vykonávané s chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako veľmi jedovaté
chemické látky a prípravky, kde výkon činnosti je podmienený
náročnou odbornou prípravou, individuálnou fyzickou a psychickou spôsobilosťou a
požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a
bezpečnosti práce.
PRÍL.4
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1995/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane
jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto
údajov (Ú.v. ES L 281, 23.11.1995).
2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania
s
osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú.v. ES L 180, 19.7.2000).
3. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec
rovnakého
zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti (Ú.v. ES L 303, 2.12.2000).
4. Smernica Rady 1996/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke
uzatvorenej
medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú.v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 1997/75/ES
z 15. decembra
1997 (Ú.v. ES L 010, 16.1.1998).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady
rovnosti
príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti
a povolania (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých
aspektoch
organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú.v. EÚ L
299, 18.11.2003).
7. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová
dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE,
UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú.v. EÚ L 68, 18.3.2010).
*) Poznámka redakcie:
Zákon č. 370/2018 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2019 v
§ 5 ods. 5 zvýšil platové tarify od 1.1.2019 o 10%.
Zvýšenie bolo zverejnené v oznámení uverejneným vo Finančnom spravodajcovi pod č.
1/2019 (FS).
1) Zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení
niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.
1a) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
1aa) § 11 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení
zákona č. 151/2010 Z.z.
1ab) Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe
katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch
Slovenskej republiky (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 648/2002 Z.z.),
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami
o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených
silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 270/2005 Z.z.
1b) § 3 písm. b) a
c) zákona č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti
a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení
neskorších
predpisov.
3) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení
neskorších predpisov.
4) § 3 ods. 1 a
2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej
republiky.
5a) § 92 Trestného zákona.
6) § 14 ods. 3 písm. e) šiesty bod zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o
zmene a
doplnení niektorých zákonov.
6a) § 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z.z. o ochrane pred zneužívaním
alkoholických
nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
8) Zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších
predpisov.
9) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
9a) Napríklad zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a
doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb
v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
v znení neskorších predpisov, zákon č.
330/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
9b) Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
použitím
informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o ochrane pred odpočúvaním) v znení zákona č.
311/2005 Z.z.
10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch,
dňoch pracovného
pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
11) § 116 Občianskeho zákonníka.
11a) § 6 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 732/2004 Z.z.
11aa) § 202 Trestného poriadku.
11ab) § 20 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č.
127/2008 Z.z.
11ac) § 5 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
v znení neskorších predpisov.
§ 245 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v
znení zákona č.
548/2003 Z.z.
11ad) § 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
11ae) § 34 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov.
11b) § 11 ods. 15 a 19 a
§ 17 ods. 5 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení
zákona č.
467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č.
211/2003 Z.z. v znení zákona č. 632/2004 Z.z.
11c) § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
11d) § 20 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č.
732/2004 Z.z.
11e) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č.
81/2005 Z.z.
12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v
znení neskorších
predpisov.
13) § 21 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej
správy.
14) Napríklad zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z.z.,
zákon č.
652/2004 Z.z.
14a) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov,
trvalých porastov, úhrad za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách
za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
14aa) § 36 a
37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
v znení
neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 a
§ 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom
kontrolnom
úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 13 až 25 a
§ 35d až 35f zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o
zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14aaa) Zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.
14ab) § 16 ods. 2 a
§ 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. o ochrane
vkladov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 93 ods. 3 a
§ 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
14ac) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.
14ad) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení
zákona č.
659/2007 Z.z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej
centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006). Čl. 111 ods. 1 až
3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006).
14b) § 143a Občianskeho zákonníka.
14c) § 115 Občianskeho zákonníka.
15) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
16) § 14 a
15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
17) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach
o faktoroch
práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných
rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
17a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z.z. o ochrane zdravia osôb
pred nepriaznivými
účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č.
85/2007 Z.z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z.z. o základných bezpečnostných
požiadavkách na
ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z.z. o požiadavkách na zabezpečenie
kontroly
vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z.z., ktorou
sa ustanovujú
podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich
k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej
ochrany.
17b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov
pred rizikami
súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č.
300/2007 Z.z.
17c) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných
a bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
555/2006 Z.z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou
sa ustanovujú
podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
17d) Zákon č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z.z. o podrobnostiach
o ochrane
zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou
záťažou pri práci.
17e) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z.z. o ochrane zdravia zamestnancov
pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v
znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
301/2007 Z.z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred
rizikami
súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
17f) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných
a bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému
poľu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
217/2008 Z.z.
17g) Zákon č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 539/2007 Z.z. o podrobnostiach
o limitných
hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia
v životnom prostredí.
17h) Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17i) Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení
neskorších predpisov.
19) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č.
47/1991 Zb.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
20) § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. v znení zákona č.
528/2003 Z.z.
21) § 10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku.
21a) Napríklad § 40 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
22) Zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
23) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
23a) § 99 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
23aa) § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23b) § 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č.
81/2005 Z.z.
23c) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
24) § 5 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25) § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z.
26) § 7 ods. 4 až 9 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
27) § 13 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
27a) § 5 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č.
475/2008 Z.z.
27b) § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
532/2007 Z.z.
28) Napríklad zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
zákon č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v
znení neskorších predpisov.
29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a
o zmene a doplnení
zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
29a) Napríklad zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č.
70/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č.
581/2007 Z.z. o doplňujúcom pedagogickom štúdiu.
29aa) § 152a Zákonníka práce.
29b) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy
pri výkone
rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z.z.
30) Občiansky zákonník.
31) Napríklad zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení zákona č.
720/2004 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
32) § 9 zákona č. 328/2002 Z.z.
33) § 10 zákona č. 328/2002 Z.z.
34) Zákon č. 280/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
35) § 9 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení
niektorých zákonov.
35) Zákon č. 652/2004 Z.z.
38a) § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.
38b) § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.
39) Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
40) Napríklad § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.
41) Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
43) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
44) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon č.
328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
45) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých
zákonov.
46) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.
46a) § 7 ods. 8 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47) § 5 ods. 7 a
§ 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov
v
rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
48) § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku v znení
neskorších predpisov.
48a) § 85 zákona č. 328/2002 Z.z.
49) Zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru
v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z.
50) Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových
a v niektorých ďalších
organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.