318/1999 Z.z.
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje,
že 17. decembra 1997 bol v Paríži podpísaný Dohovor o boji
s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných
obchodných transakciách.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas
svojím uznesením č. 160 z 11. februára 1999 a predseda vlády
Slovenskej republiky poverený výkonom niektorých právomocí
prezidenta Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. apríla 1999.
Ratifikačná listina bola uložená v Paríži 24. septembra 1999.
Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku
23. novembra 1999 na základe článku 15 ods. 1.
DOHOVOR
o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov
v medzinárodných obchodných transakciách
prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997
Preambula
Strany,
berúc do úvahy, že podplácanie je jav rozšírený
v medzinárodných podnikateľských operáciách vrátane obchodu
a investícií, ktorý vyvoláva vážne morálne a politické obavy,
podkopáva efektívne riadenie spoločnosti a ekonomický rozvoj
a deformuje podmienky medzinárodnej hospodárskej súťaže,
berúc do úvahy, že všetky krajiny nesú zodpovednosť za boj
s podplácaním v medzinárodných obchodných transakciách,
zohľadňujúc Revidované odporúčanie C(97)123/FINAL na boj
s podplácaním v medzinárodných obchodných transakciách, ktoré
prijala Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD) 23. mája 1997 a ktoré okrem iného požadovalo účinné
opatrenia na odhaľovanie, prevenciu a boj s podplácaním
zahraničných verejných činiteľov v súvislosti s medzinárodnými
obchodnými transakciami, najmä takéto podplácanie účinným
a koordinovaným spôsobom a v súlade s odsúhlasenými spoločnými
zásadami stanovenými v tomto odporúčaní a s princípmi právomoci
a ďalšími základnými právnymi princípmi každej krajiny urýchlene
zaradiť medzi trestné činy,
vítajúc nedávny vývoj, ktorý posunul dopredu medzinárodné
porozumenie a spoluprácu v boji s podplácaním verejných činiteľov
vrátane akcií Organizácie Spojených národov, Svetovej banky,
Medzinárodného menového fondu, Svetovej obchodnej organizácie,
Organizácie amerických štátov, Rady Európy a Európskej únie,
vítajúc úsilie obchodných spoločností, podnikateľských
organizácií, odborov, ako aj ďalších mimovládnych organizácií
bojovať s podplácaním,
uvedomujúc si úlohu vlád pri prevencii vyžadovania úplatkov od
jednotlivcov a podnikov v medzinárodných obchodných transakciách,
uvedomujúc si, že dosiahnutie pokroku v tejto oblasti si
vyžaduje nielen úsilie na národnej úrovni, ale aj mnohostrannú
spoluprácu, monitorovanie a následný mechanizmus,
uvedomujúc si, že dosiahnutie ekvivalencie medzi opatreniami,
ktoré uskutočnia jednotlivé strany, je základným cieľom dohovoru,
ktorý vyžaduje, aby sa dohovor ratifikoval bez derogácií majúcich
dosah na túto ekvivalenciu,
dohodli sa takto:
Čl.1
Trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa
1. Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na
stanovenie, že je trestným činom podľa jej práva, ak ktokoľvek
úmyselne ponúkne, sľúbi alebo poskytne nenáležitú peňažnú alebo
inú výhodu, či už priamo, alebo cez sprostredkovateľov,
zahraničnému verejnému činiteľovi, pre tohto činiteľa alebo pre
tretiu stranu, aby tento činiteľ konal alebo sa zdržal konania
v súvislosti s výkonom úradných povinností s cieľom získať alebo
udržať obchodnú činnosť alebo inú neprimeranú výhodu pri
realizácii medzinárodného obchodu.
2. Každá strana prijme akékoľvek opatrenia potrebné na
stanovenie, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania
a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného
činiteľa je trestným činom. Pokus o podplatenie zahraničného
verejného činiteľa a príprava na podplatenie s cieľom podplatiť
zahraničného verejného činiteľa sú trestnými činmi v takej istej
miere ako pokus o podplatenie verejného činiteľa danej strany
a príprava na podplatenie s cieľom podplatiť verejného činiteľa
danej strany.
3. Činy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa v ďalšom texte označujú za
"podplácanie zahraničného verejného činiteľa".
4. Na účely tohto dohovoru
a) "zahraničný verejný činiteľ" znamená každú osobu, ktorá má
legislatívnu, správnu alebo súdnu funkciu v cudzej krajine, či
už na základe vymenovania, alebo voľby, každú osobu, ktorá
vykonáva verejnú funkciu pre cudziu krajinu vrátane výkonu pre
verejný orgán alebo verejný podnik, a každého činiteľa alebo
zástupcu verejnej medzinárodnej organizácie,
b) "zahraničná krajina" zahŕňa všetky úrovne a zložky vlády od
celoštátnej po miestnu,
c) "konať alebo zdržať sa konania v súvislosti s výkonom úradných
povinností" zahŕňa akékoľvek využitie postavenia verejného
činiteľa bez ohľadu na to, či patrí do kompetencií zverených
tomuto činiteľovi, alebo nie.
Čl.2
Zodpovednosť právnických osôb
Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi princípmi
také opatrenia, ktoré sú potrebné na stanovenie právnej
zodpovednosti právnických osôb za podplácanie zahraničného
verejného činiteľa.
Čl.3
Sankcie
1. Podplácanie zahraničného verejného činiteľa podlieha
účinným, úmerným a odradzujúcim trestom za spáchanie trestného
činu. Rozsah trestov má byť porovnateľný s tými, ktoré sú
uplatniteľné na podplácanie vlastného verejného činiteľa strany,
a v prípade fyzických osôb zahŕňa aj odňatie slobody postačujúce
na možnosť účinnej vzájomnej právnej pomoci a vydania.
2. Ak podľa právneho systému strany nemožno na právnické osoby
uplatniť trestnú zodpovednosť, strana zaručí, že na právnické
osoby sa budú za podplácanie zahraničných verejných činiteľov
uplatňovať účinné, úmerné a odradzujúce tresty z inej ako
trestnoprávnej oblasti vrátane peňažných sankcií.
3. Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na
zabezpečenie toho, že úplatok a príjmy z podplácania zahraničného
verejného činiteľa alebo majetok, ktorého hodnota zodpovedá
hodnote takýchto príjmov, podliehajú zaisteniu a konfiškácii alebo
že sú uplatniteľné peňažné sankcie s porovnateľným účinkom.
4. Každá strana zváži použitie ďalších občianskoprávnych alebo
správnych sankcií na osobu, ktorá podlieha sankciám za podplácanie
zahraničného verejného činiteľa.
Čl.4
Právomoc
1. Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na
založenie jej právomoci v súvislosti s podplácaním zahraničného
verejného činiteľa, ak sa tento čin spácha celkom alebo čiastočne
na jej území.
2. Každá strana, ktorá má právomoc trestne stíhať svojich
štátnych príslušníkov za činy spáchané v zahraničí, prijme
opatrenia potrebné na založenie jej právomoci urobiť tak podľa
tých istých zásad aj pri podplácaní zahraničných verejných
činiteľov.
3. Ak má v súvislosti s domnelým trestným činom opísaným
v tomto dohovore právomoc viac strán, dotknuté strany budú viesť
na požiadanie jednej z nich konzultácie s cieľom určiť
najvhodnejšiu právomoc na trestné stíhanie.
4. Každá strana preskúma, či jej súčasné zásady právomoci
v boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov sú účinné,
a ak nie sú účinné, urobí nápravu.
Čl.5
Výkon
Vyšetrovanie a trestné stíhanie podplácania zahraničného
verejného činiteľa podlieha uplatniteľným pravidlám a zásadám
každej strany. Nesmú ich ovplyvňovať ohľady na národnoekonomické
záujmy, potenciálny účinok na vzťahy k iným štátom alebo na
totožnosť dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb.
Čl.6
Premlčacia lehota
Každá premlčacia lehota uplatniteľná na trestný čin
podplácania zahraničného verejného činiteľa musí poskytnúť
primerané časové obdobie na vyšetrovanie a trestné stíhanie tohto
trestného činu.
Čl.7
Legalizácia príjmov z nezákonnej činnosti
Každá strana, ktorá stanovila, že podplácanie jej vlastných
verejných činiteľov predstavuje východiskový trestný čin na účely
uplatnenia jej legislatívy o legalizácii príjmov z nezákonnej
činnosti, urobí to isté aj v súvislosti s podplácaním zahraničných
verejných činiteľov bez ohľadu na to, kde k podplácaniu došlo.
Čl.8
Účtovníctvo
1. Na účinný boj s podplácaním zahraničných verejných
činiteľov urobí každá strana také opatrenia v rámci svojich
zákonov a predpisov o vedení účtovných kníh a výkazov,
zverejňovaní finančných správ a účtovných a audítorských noriem,
ktoré zakazujú zakladanie účtov mimo účtovných kníh, vedenie
operácií mimo účtovných kníh alebo neprimerane identifikovaných
transakcií, vykazovanie nejestvujúcich výdavkov, zapisovanie
záväzkov s nesprávnou identifikáciou ich predmetu, ako aj
používanie falošných dokumentov spoločnosťami, ktoré podliehajú
týmto zákonom a predpisom, s cieľom podplatiť zahraničného
verejného činiteľa alebo zatajiť takéto úplatkárstvo.
2. Každá strana zabezpečí účinné, úmerné a odradzujúce
občianskoprávne, správne alebo trestnoprávne postihy za takéto
opomenutie alebo falšovanie v súvislosti s knihami, výkazmi,
účtami a finančnými správami takých spoločností.
Čl.9
Vzájomná právna pomoc
1. Každá strana v čo najväčšom rozsahu, ktorý umožňujú jej
zákony, príslušné zmluvy a úpravy, poskytne druhej strane pohotovú
a účinnú právnu pomoc na účely vyšetrovania a trestného konania,
ktoré začala strana, týkajúcich sa činov patriacich do rámca tohto
dohovoru, a konania mimo trestnoprávnej oblasti, ktoré začala
strana proti právnickej osobe, patriaceho do rámca tohto dohovoru.
Žiadaná strana musí bezodkladne oboznámiť žiadajúcu stranu so
všetkými ďalšími informáciami alebo dokumentmi, ktoré sú potrebné
na podloženie žiadosti o pomoc, a tam, kde sa to požaduje, o stave
a výsledku žiadosti o pomoc.
2. Tam, kde strana podmieňuje vzájomnú právnu pomoc
existenciou obojstrannej trestnosti, obojstranná trestnosť je
daná, ak trestný čin, pre ktorý sa žiada o právnu pomoc, je
v rámci tohto dohovoru.
3. Strana nesmie odmietnuť poskytnutie vzájomnej právnej
pomoci v trestných veciach v rámci tohto dohovoru z dôvodu
bankového tajomstva.
Čl.10
Vydávanie
1. Podplácanie zahraničného verejného činiteľa sa chápe ako
čin zahrnutý medzi činy podliehajúce vydávaniu podľa zákonov strán
a zmlúv o vydávaní medzi nimi.
2. Ak strana, ktorá podmieňuje vydávanie existenciou zmluvy
o vydávaní, dostane žiadosť o vydanie od strany, s ktorou nemá
zmluvu o vydávaní, môže považovať tento dohovor za právny základ
na vydanie v súvislosti s podplácaním zahraničného verejného
činiteľa.
3. Každá strana urobí akékoľvek opatrenia potrebné na
zabezpečenie toho, aby mohla buď vydávať svojich štátnych
príslušníkov, alebo trestne stíhať svojich štátnych príslušníkov
za podplácanie zahraničného verejného činiteľa. Strana, ktorá
odmietne žiadosť o vydanie osoby za podplácanie zahraničného
verejného činiteľa len z toho dôvodu, že táto osoba je jej štátnym
príslušníkom, postúpi prípad na účely trestného stíhania svojim
kompetentným orgánom.
4. Vydávanie pre podplácanie zahraničného verejného činiteľa
podlieha podmienkam stanoveným v domácich zákonoch
a uplatniteľných zmluvách a úpravách každej strany. Tam, kde
strana podmieňuje vydanie existenciou obojstrannej trestnosti,
táto podmienka sa považuje za splnenú, ak čin, pre ktorý sa
vydanie žiada, nachádza sa v článku 1 tohto dohovoru.
Čl.11
Zodpovedné orgány
Na účely článku 4 ods. 3 o konzultáciách, článku 9 o vzájomnej
právnej pomoci a článku 10 o vydávaní každá strana oznámi
generálnemu tajomníkovi OECD orgán alebo orgány zodpovedné za
vyhotovovanie a prijímanie žiadostí, ktoré budú slúžiť ako
komunikačný kanál v týchto veciach pre stranu bez toho, aby boli
dotknuté iné úpravy medzi stranami.
Čl.12
Monitorovanie a následný mechanizmus
Strany budú spolupracovať pri realizácii programu
systematického následného mechanizmu na monitorovanie
a podporovanie úplnej implementácie tohto dohovoru. Ak sa na
základe konsenzu strán nerozhodne inak, uvedené sa uskutoční
v rámci Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných
obchodných transakciách a podľa jej mandátu alebo v rámci a podľa
mandátu každého nástupcu v tejto funkcii; strany znášajú náklady
na program v súlade s pravidlami uplatniteľnými na tento orgán.
Čl.13
Podpísanie a pristúpenie
1. Tento dohovor je otvorený na podpis členom OECD a jej
nečlenom, ktorí sa stali alebo boli pozvaní, aby sa stali
plnoprávnymi účastníkmi Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo
v medzinárodných obchodných transakciách až do nadobudnutia jeho
účinnosti.
2. Po nadobudnutí platnosti bude tento dohovor otvorený na
pristúpenie ktoréhokoľvek nesignatára, ktorý je členom OECD alebo
sa stal plnoprávnym účastníkom Pracovnej skupiny OECD pre
úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách, alebo
každého nástupcu v tejto funkcii.
Čl.14
Ratifikácia a uchovávanie
1. Tento dohovor podlieha prijatiu, schváleniu alebo
ratifikácii signatármi v súlade s ich príslušnými zákonmi.
2. Listiny o prijatí, schválení, ratifikácii alebo pristúpení
sa ukladajú u generálneho tajomníka OECD, ktorý vykonáva funkciu
depozitára tohto dohovoru.
Čl.15
Nadobudnutie platnosti
1. Tento dohovor nadobudne platnosť šesťdesiaty deň po dátume,
ku ktorému päť krajín spomedzi desiatich krajín s najväčším
vývozným podielom uvedených v dokumente DAFFE/BME/BR(97)18, ktoré
spolu predstavujú najmenej šesťdesiat percent kombinovaného
celkového vývozu týchto desiatich krajín, uložilo svoje listiny
o prijatí, schválení alebo ratifikácii. Tento dohovor nadobudne
platnosť pre každý štát, ktorý uloží svoje listiny po takomto
nadobudnutí platnosti, šesťdesiaty deň po uložení jeho listín.
2. Ak dohovor nenadobudne platnosť podľa odseku 1 do
31. decembra 1998, každý štát, ktorý uložil svoje ratifikačné
listiny, môže vyhlásiť u depozitára svoju pripravenosť uznať
nadobudnutie platnosti tohto dohovoru podľa tohto odseku. Dohovor
nadobudne platnosť pre taký štát šesťdesiaty deň po dátume, ku
ktorému sa uložili také vyhlásenia najmenej od dvoch štátov. Pre
každý štát, ktorý uloží svoje vyhlásenie po takomto nadobudnutí
platnosti, nadobudne dohovor platnosť šesťdesiaty deň po dátume
uloženia.
Čl.16
Zmeny a doplnky
Každá strana môže navrhnúť zmeny a doplnky k tomuto dohovoru.
Navrhovaná zmena či doplnok sa predkladajú depozitárovi, ktorý ich
oznámi ostatným stranám najmenej šesťdesiat dní pred zvolaním
stretnutia strán na posúdenie navrhovaných zmien a doplnkov. Zmena
či doplnok prijatý na základe súhlasu strán alebo iným spôsobom,
ktorý môžu strany určiť súhlasom, nadobudne platnosť po
šesťdesiatich dňoch od uloženia listín všetkých strán
o ratifikácii, prijatí alebo schválení, alebo za iných okolností,
ktoré môžu strany špecifikovať, v čase prijatia zmeny či doplnku.
Čl.17
Odstúpenie
Strana môže od dohovoru odstúpiť tak, že predloží písomné
oznámenie depozitárovi. Také odstúpenie nadobudne platnosť po
jednom roku od dátumu prijatia oznámenia. Spolupráca medzi
stranami a štátom, ktorý odstúpil, bude po odstúpení pokračovať vo
všetkých veciach žiadostí o pomoc a vydanie, ktoré sa podali pred
dátumom platnosti odstúpenia a zostali ešte nedoriešené.