Cieľom práce je priblížiť závery hodnotenia súladu právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb Slovenskej republiky s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov a predstaviť návrh na implementáciu hlavných zistení. Pri posudzovaní záverov sa vychádza taktiež z doterajšej praxe slovenských súdov a z dôvodu podobných znakov českej právnej úpravy aj z odporúčaní adresovaných Českej republike.
KAPIŠOVSKÁ, A. - KRÁLIK, J.: Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike z pohľadu OECD; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 530 - 549.
The aim of this paper is to describe conclusions of the evaluation of criminal liability of legal entities in the Slovak Republic with the OECD Convention on Combating Bribery of Foreign Public Officials and present a proposal for the implementation of the main findings. The assessment of the conclusions is also based on the current practice of the Slovak courts and due to similar features of the legislation also on recommendations addressed to the Czech Republic.
Zákon č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len "TZPO")
1)
nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Pracovná skupina OECD proti podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len "WGB") následne v októbri 2017 posudzovala súlad tejto právnej úpravy s Dohovorom OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len "dohovor")
2)
vo Fáze 1bis. Dané hodnotenie bolo zamerané výlučne na otázku zodpovednosti právnických osôb (ďalej len "PO"), keďže nová trestnoprávna legislatíva môže mať podstatný vplyv na odhaľovanie, postihovanie a ukladanie sankcií za podplácanie zahraničných verejných činiteľov.
Výsledkom tohto procesu bola hodnotiaca správa s identifikovanými nejasnosťami alebo nedostatkami, na ktoré sa WGB podrobnejšie zameria počas hodnotenia SR vo Fáze 4, ktoré by sa malo uskutočniť v roku 2025.
Najväčšími nedostatkami, ktoré boli počas hodnotenia SR vo Fáze Ibis identifikované, sú:
-
PO zriadené zákonom (napr. železnice SR, ktoré podnikajú, ale v zmysle § 5 TZPO nie sú trestne zodpovedné, čo je v rozpore s čl. 2 dohovoru);
-
aplikácia § 11 TZPO, ktorý upravuje zásady pre ukladanie sankcií PO a povinnosť zohľadniť niektoré konkrétne skutočnosti, čo môže mať vplyv na výšku sankcie a v konečnom dôsledku môže byť v rozpore s čl. 5 dohovoru;
-
problémy s poskytovaním právnej pomoci štátom, ktoré majú upravenú administratívnu zodpovednosť PO, čo môže byť v rozpore s čl. 9 dohovoru;
-
dôsledná konfiškácia nielen zaplatených úplatkov, ale aj výnosov z nich.
WGB bude ďalej sledovať aj aplikačnú prax súdov vo vzťahu k trestnému stíhaniu a sankcionovaniu PO. Bude skúmať aplikáciu ustanovenia § 4, najmä otázky pričítateľnosti konania fyzickej osoby (ďalej len "FO") PO a vyvodenia zodpovednosti PO z konania fyzickej osoby, možnosť vyvinenia sa PO podľa ods. 3, ako aj ďalšie praktické otázky, ktoré sa na prvý pohľad nejavili ako problematické, avšak ich výklad je nejasný.
Z prijatej hodnotiacej správy nevyplývajú pre SR konkrétne odporúčania. Pre hladký priebeh a úspešné ukončenie hodnotenia SR vo Fáze 4 je však potrebné vziať do úvahy zistené nedostatky, resp. nejasnosti, a pracovať na ich odstránení ešte pred začatím hodnotenia vo Fáze 4.
Vzhľadom na uvedené je cieľom tohto príspevku poukázať na najdôležitejšie zistené nedostatky vyplývajúce z hodnotenia SR vo Fáze Ibis, ktoré by mohli byť odstránené počas nasledujúceho obdobia do vykonania hodnotenia SR vo Fáze 4.
Súčasne, berúc do úvahy fakt, že ČR sa v marci 2013, teda v čase hodnotenia vo Fáze 3 nachádzala v porovnateľnej situácii ako SR, keďže zákon č. 418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob (ďalej len TOPO) bol účinný jeden roka judikatúra súdov v tejto oblasti prakticky neexistovala;
3)
cieľom je tiež porovnať právnu úpravu SR a ČR a odporúčania OECD v tejto oblasti.
Predloženie tohto príspevku tri roky po vypracovaní hodnotenia má svoje opodstatnenie, keďže ide o dostatočné obdobie, počas ktorého bolo vydaných niekoľko rozsudkov týkajúcich sa trestnej zodpovednosti PO. Súčasne, pokiaľ ide o hodnotenie ČR, 2. júla 2019 bola prijatá Follow up správa v rámci 4. kola hodnotenia ČR, pričom v správe sú posudzované oblasti, ktoré majú svoju relevanciu aj vo vzťahu k budúcemu hodnoteniu SR.
V nasledujúcich častiach sa budeme podrobnejšie zaoberaťjednotlivými odporúčaniami adresovanými vo Fáze Ibis SR, pričom v záverečnej časti tohto príspevku sa bližšie pozrieme na implementáciu relevantných odporúčaní adresovaných ČR.
1 Právnické osoby vyňaté spod trestnej zodpovednosti
Článok 2 dohovoru ustanovuje, že
"Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi princípmi také opatrenia, ktoré sú potrebné na stanovenie právnej zodpovednosti právnických osôb za podplácanie zahraničného verejného činiteľa."
4)
WGB vyjadrila obavy, že slovenská právna úprava nie je v súlade s uvedeným článkom, ktorý zaväzuje postihovať všetky PO bez ohľadu na to, či ide o súkromné alebo verejné PO. Rovnako z citovaného článku a rozhodovacej činnosti WGB vyplýva záväzok, aby SR postihovala PO bez ohľadu na to, či má v nich majetkovú účasť štát (§ 5 ods. 2).
5)
Počas hodnotenia vyvstala otázka PO, ktoré sú vyňaté spod zodpovednosti podľa § 5 TZPO. Kým PO ako štát, orgány štátu či medzinárodné organizácie sú v súlade s medzinárodnými štandardmi, slovenská právna úprava vyníma spod zodpovednosti aj všetky PO zriadené zákonom.
6)
J. Záhora ponúka ich exemplifikatívny výpočet, na základe ktorého možno konštatovať, že ich počet je nemalý. Daný autor približuje 57 takýchto subjektov. Patria sem rôzne stavovské organizácie, ako napr. Slovenská advokátska komora, ďalej fondy, ktoré ako verejnoprávne inštitúcie poskytujú podporu umeleckých, vzdelávacích alebo iných aktivít, alebo verejné vysoké školy.
7)
T. Strémy taktiež k PO spadajúcim pod ustanovenie § 5 TZPO uvádza, že ide o pomerne veľký počet PO, pričom viaceré sa ani nezapisujú do Obchodného registra, teda okruh právnických osôb, ktorým nemožno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je v súčasnosti pomerne ťažké vymedziť.
8)
Počas diskusie SR zdôraznila, že nejde o podniky vo vlastníctve štátu ani o podniky pod kontrolou štátu, ktoré vyslovene spadajú do rámca TZPO v zmysle § 5 ods. 2. Vysvetlila, že ide o individuálnu kategóriu PO vo všeobecnosti financovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré plnia funkcie štátu, napríklad o Železnice SR alebo Eximbanku SR. Rovnako argumentovala, že takéto PO vznikajú zo zákona len zriedka a vo všeobecnosti podniky vo vlastníctve štátu majú právnu formu obchodných spoločností, ktoré zvyčajne neplnia štátne funkcie.
WGB však konštatovala, že zákon NR SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR v § 1 ods. 2 výslovne stanovuje, že:
"Železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požia