Trestné právo

Výkon trestu prepadnutia majetku v rámci EÚ

JUDr. Mgr. Rebeka Marčeková

Vydáno: 29. 04. 2021 24 minút čítania

Tento príspevok sa venuje problematike výkonu trestu prepadnutia majetku v rámci štátov Európskej únie, konkrétne trestu prepadnutia majetku, uloženému v jednom členskom štáte Európskej únie, tzv. štáte pôvodu, a vykonanému v inom členskom štáte Európskej únie, tzv. vykonávajúcom štáte. Príspevok sa zameriava jednak na definovanie podmienok a zásad uplatňovaných pri výkone trestu prepadnutia majetku, tak štátom pôvodu ako aj vykonávajúcim štátom, na výklad zákonných ustanovení regulujúcich uloženie a výkon trestu prepadnutia majetku, ako i na analýzu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa predostretej problematike venuje.

MARČEKOVÁ, R.: Výkon trestu prepadnutia majetku v rámci EÚ; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 566 - 573.

This article deals with the issue of the execution of the punishment of seizure of assets within the states of the European Union, specifically the punishment of seizure of assets imposed in one Member State of the European Union, the so-called State of origin, and carried out in another Member State of the European Union, to so called executing State. This article will focus on defining the conditions and principles applicable to the execution of the punishment of seizure of assets by both, the State of origin and the executing State, on the interpretation of legal provisions governing the imposition and execution of the punishment of seizure of assets and on the analysis of the judgment of the Court of Justice of the European Union.

Úvod

Narastajúci počet prípadov trestných činov spočívajúcich v získaní finančného prospechu v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vzbudil potrebu vzájomnej justičnej spolupráce týchto štátov, najmä spolupráce orientovanej na vyvíjanie spoločných aktivít s cieľom čo najúčinnejšie eliminovať trestnú činnosť motivovanú získaním finančného prospechu, a to aj prostredníctvom efektívneho dolapenia páchateľa a zabezpečenia výkonu jemu uloženého trestu. Jednou zo sankcií ukladaných páchateľovi najmä hospodárskej trestnej činnosti je uloženie trestu prepadnutia majetku. Podmienky jeho uloženia aj jeho výkon sú upravené vo vnútroštátnych právnych predpisoch toho-ktorého členského štátu. Avšak prax ukázala, že vnútroštátna právna úprava upravujúca výkon trestu prepadnutia majetku nie je dostačujúca na účely zabezpečenia cezhraničného výkonu trestu prepadnutia majetku, a preto na jeho účinné vykonanie bolo potrebné vytvorenie a prijatie medzinárodných dokumentov, ktoré prostredníctvom všeobecne uznaných regúl umožnili a zabezpečili časovo úsporný, bezproblémový a hladký výkon tohto trestu.

Výkon trestu prepadnutia majetku

Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.1.2019 vo veci C-97/18

, venujúci sa zásade vzájomného uznávania príkazov na konfiškáciu majetku (ďalej v texte ako "Rozsudok Súdneho dvora"), potvrdil, že samotný výkon trestu prepadnutia majetku sa riadi právnym poriadkom vykonávajúceho štátu. Konanie, ktoré Rozsudku Súdneho dvora predchádzalo, bolo iniciované Holandskom, a to prejudiciálnymi otázkami kladenými holandskou prokuratúrou ohľadom (i) uloženia poriadkovej väzby ako zabezpečovacieho inštitútu pre riadny výkon príkazu na konfiškáciu majetku odsúdeného v Holandsku a (ii) významu uloženia poriadkovej väzby vo vykonávajúcom štáte, ak možnosť jej uloženia pripúšťa aj právny poriadok štátu pôvodu.

Máte predplatné? Prihláste sa