Havel. B., Obchodní korporace ve světle proměn. Variace na neuzavřené téma správy obchodních korporací.

"Oběcne jinak není mezi právnickou a fyzickou osobou základní rozdíl, 
 obě jsou vědeckými či normatívními konstrukty. Jeden  však sleduje 
 vlastní projekci člověka do práva, druhý zejména účelové omezení 
 odpovědnosti člověka. Právnická osoba, zejména  od 18. století, 
 vlastně není nic jiného než rezignace, útěk  od přirozenosti, a to 
 z důvodů majetkových (a etických)." (s. 41) 

Najnovší knižný počin docenta obchodného práva a hlavného autora návrhu českého zákona o obchodních společnostech a družstvech () predstavuje zároveň jeho habilitačnú prácu a je zameraný na takpovediac večné otázky práva obchodných spoločností.

Kniha je uvedená citátom z jeho Rozpravy proti metóde, a jasne dáva najavo, že ďalšie strany budú všetkým, len nie súborom zjavení jasných právd. Napriek bojovnosti hesla nemôžeme povedať, že by autor pri svojej práci nepostupoval metodicky, práve naopak. Postupuje premyslene, od všeobecného ku konkrétnemu.

Prvá časť knihy s názvom (s. 13-18) obsahuje základné východiská, myšlienkové ukotvenie práce. Paradigma, z ktorej práca vychádza, je podľa autora jasná. Súkromné právo nemá inú úlohu ako garantovať ľudskú slobodu, ktorá ho predurčuje. Súkromné právo je slúžka (pomocník) a nie autorita (s. 15). Vystavať koncept úvah o korporačnom práve na súkromnoprávnej slobode jednotlivca sa môže zdať - s prihliadnutím na historické kontexty vývoja korporačného práva, či na o kogentnosti tejto právnej úpravy - ako heréza. Smer prvého vykročenia autora bude ale neskôr veľmi dôležitý. So smerom autorových úvah o význame súkromného práva, a osobitne zmluvného práva pri vysvetlení jednotlivých otázok problematiky správy obchodných spoločností plne súhlasím.

Autor prejavuje skepsu, čo do možnosti vyhľadať natoľko všeobecné pravidlá, ktoré by v práve obchodných spoločností mohli plat