Holländer, P., Priesečníky umenia a práva. Plzeň : Aleš Čeněk, 2019, 159 s.

 „Priesečníky umenia a práva“ predstavujú prvú po slovensky napísanú monografiu, ktorá nielen využíva umelecké diela na dokreslenie odborného textu, ale ktorá najmä podáva vý­klad právnych či ústavnoprávnych inštitútov na základe analýzy umeleckých diel, najmä krás­nej literatúry a divadelných hier.

Profesor Holländer zvolil na vyjadrenie vzťahu umenia a práva matematickú kategóriu priesečníka. Priesečník označuje bod spoločný dvom krivkám alebo krivke a ploche. Vo vzťahu umenia a práva to bude bod spoločný tak ume­niu, ako aj právu. Autor súčasne hovorí, striktne legislatívne vzaté, o priesečníkoch v množnom čísle. Medzi umením a právom musia existovať aspoň dva spoločné body.

Nájsť ich nie je ťažké. Odpoveď poznáme už 19. storočí. „Ius est ars boni et aequi“ vyriekol Celsus v 2. storočí. Právo je umenie dobra/dobré­ho a spravodlivého. Spravodlivého možno chá­pať aj ako primeraného, slušného a mravného. Čo mal na mysli Celsus, keď spojil dobro a spra­vodlivosť s umením? Prečo je dobré a spravodli­vé umením? Aj pomocou knihy prof. Holländera je možné na tieto otázky nájsť odpoveď.

V knihe prof. Holländera nielen, ale najmä v kapitolách Holocaust a právnici: tí filmoví a tí skutoční a Sir Edward Coke a Rudolf von Je­hring v príbehu Shylocka sa dostávame v prvé­mu zásadnému priesečníku umenia a práva, a to k dobru.

Umenie sa vytvára, je výsledkom tvorivej duševnej a manuálnej činnosti, zručností, pred­stavivosti, ducha a daností človeka, či spolo­čenstva ako takého. Umenie nemá prirodzený charakter v tom zmysle, že by ho vytvárala prí­roda. Znamená to, že ak Celsus