„Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.“
1. Iste si ešte pamätáme, že Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP") v časti týkajúcej sa dokazovania normoval, že "
[a]k možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy
" (§ 136 OSP). Takéto pravidlo obsahuje aj Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP"), no na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nie je toto pravidlo uvedené v časti o dokazovaní, ale v časti o trovách konania (§ 264 CSP). Vyvstáva tak otázka, či možnosť súdu odhadnúť hodnotu nároku je limitovaná len na rozhodovanie o trovách alebo či môže súd hodnotu nároku určiť svojim odhadom aj pri rozhodovaní o veci samej.Práve túto otázku riešil v glosovanom rozhodnutí náš najvyšší súd. Dospel pritom k záveru, ako to vyplýva z právnej vety publikovanej aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, že Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu a že úprava § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.
Nedá sa nevšimnúť si, že táto právna veta dáva na položenú otázku iba čiastočnú odpoveď. Dočítame sa v nej len to, že § 264 CSP sa na rozhodovanie o veci samej nevzťahuje a že iná úprava, ktorá by sa na rozhodovanie o veci samej dala
priamo
použiť, v Civilnom sporovom poriadku absentuje. Nijako však táto veta neozrejmuje, či sa § 264 CSP nedá na meritórne rozhodovanie použiť
nepriamo
, cestou analógie, resp. či sa možnosť súdu odhadnúť hodnotu nárokov nedá z Civilného sporového poriadku nejak inak
nepriamo
vyvodiť.Táto neúplnosť právnej vety j