Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 14/2020 z 23.6.2020, R 52/2020 (súdny odhad hodnoty nároku)

1. Iste si ešte pamätáme, že Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP") v časti týkajúcej sa dokazovania normoval, že " " (§ 136 OSP). Takéto pravidlo obsahuje aj Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP"), no na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nie je toto pravidlo uvedené v časti o dokazovaní, ale v časti o trovách konania (§ 264 CSP). Vyvstáva tak otázka, či možnosť súdu odhadnúť hodnotu nároku je limitovaná len na rozhodovanie o trovách alebo či môže súd hodnotu nároku určiť svojim odhadom aj pri rozhodovaní o veci samej.

Práve túto otázku riešil v glosovanom rozhodnutí náš najvyšší súd. Dospel pritom k záveru, ako to vyplýva z právnej vety publikovanej aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, že Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu a že úprava § 264 ods. 1 a 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.

Nedá sa nevšimnúť si, že táto právna veta dáva na položenú otázku iba čiastočnú odpoveď. Dočítame sa v nej len to, že § 264 CSP sa na rozhodovanie o veci samej nevzťahuje a že iná úprava, ktorá by sa na rozhodovanie o veci samej dala použiť, v Civilnom sporovom poriadku absentuje. Nijako však táto veta neozrejmuje, či sa § 264 CSP nedá na meritórne rozhodovanie použiť , cestou analógie, resp. či sa možnosť súdu odhadnúť hodnotu nárokov nedá z Civilného sporového poriadku nejak inak vyvodiť.

Táto neúplnosť právnej vety je do istej miery zarážajúca. Ak sa totiž začítame do celého glosovaného rozhodnutia, zistíme, že najvyšší súd v skutočnosti nepripúšťa nielenže priamu, ale ani nepriamu aplikáciu § 264 CSP na rozhodovanie o veci samej. Argumentuje totiž, že "

Pridaná hodnota publikovanej právnej vety je preto otázna. Nižším súdom neposkytuje to, čo od najvyššieho súdu čakajú: jasné usmernenie, ktoré si samo osobe nebude vyžadovať ďalší výklad. Pomôže im nanajvýš len v tom, že im poskytuje usmernenie, že § 264 CSP sa nedá na rozhodovanie o veci použiť priamo.

2. Po tomto úvode prejdime k samotnej podstate problému. Hneď na úvod uveďme, že v minulosti sme už na inom mieste prezentovali názor, že napriek absencii výslovnej právnej úpravy súdy môžu hodnotu nároku určiť odhadom aj pri rozhodovaní o veci samej. Pred tým, ako tento názor odôvodníme, si však skúsme načrtnúť príklad, na ktorom sa bude dať naša argumentácia názorne ilustrovať. Konkrétnosť tu môže byť lepším pomocníkom než abstrakcia.

Predstavme si, že škodca zavinil požiar staršieho dreveného rodinného domu s tým, že dom aj jeho zariadenie zhoreli do tla. Poškodený vlastník bol schopný v spore znaleckým posudkom preukázať hodnotu stavby (100). Nebol však schopný preukázať žalovanú hodnotu zariadenia (10), keďže išlo o zariadenie staršie a početnejšie. Nebolo však pochybnosti, že toto zariadenie v dome bolo; nik zo svedkov ani poškodený však nevedel určiť jeho hodnotu. Na to si netrúfol ani znalec, keďže nebolo jasné, v akom stave s