Oslobodenie od súdnych poplatkov (ZSP 11/2023)

2. Uznesením ústavného súdu z 12. apríla 2022 bola ústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia, pripojeného spisu všeobecného súdu a priložených príloh vyplýva nasledujúci stav veci:

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 10 C 75/2014-453 z 22. mája 2020 (ďalej len "rozsudok okresného súdu") určil, že sťažovateľka ako žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu. Zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni - obchodnej spoločnosti sumu 929 429,73 eur oproti povinnosti žalobkyne vydať (vypratať) žalovanej predmetnú nehnuteľnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Sťažovateľke bola tiež uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") rozsudkom sp. zn. 14 Co 62/2020-509 z 23. februára 2021 (ďalej len "rozsudok krajského súdu") potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

5. Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu dovolaním, pričom požiadala aj o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za podané dovolanie v celom rozsahu, prípadne čiastočne. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľka dôvodila tým, že je cirkevnou organizáciou, ktorá vlastní určité nehnuteľnosti, avšak ich predaj neprichádza do úvahy z dôvodu, že slúžia na výkon cirkevných činností. Príjmy sťažovateľky tvoria prakticky iba príjmy z prenájmu. Pandémia COVID-19 mala nepriaznivý vplyv na výšku týchto príjmov, ako aj na výšku príjmov z cirkevných zbierok (zbierka na mládež organizovaná na Kvetnú nedeľu), ktoré boli v rokoch 2020 a 2021 zrušené. Sťažovateľka vyčíslila predbežne výšku súdneho poplatku na sumu 66 386 eur, čo je pre ňu, prihliadnuc na jej súčasnú ekonomickú situáciu, likvidačná suma.

6. Napadnutým uznesením okresného súdu nebolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov za podané dovolanie. Okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci sťažovateľka vystupuje ako právnická osoba a ide o obchodnoprávny spor. Podľa názoru okresného súdu sťažovateľka "v takomto postavení účastníka strany sporu, pri hospodárení na základe vlastnej činnosť a výsledkov hospodárenia, podstupuje podnikateľské riziko, ktoré mu prináša buď stratu alebo zisk." Skutočnosť, že sťažovateľka nebola pri predmete svojej činnosti úspešná a nedosahuje zisk, resp. v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, nemôže byť dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže takéto podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 6 Sžf 23/2011, ako aj sp. zn. 8 Sžf 48/2011].

7. Následne okresný súd vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie v sume 66 317 eur, ktorý aj zaplatila, aby sa domohla svojich právom chránených záujmov v rámci dovolacieho konania.