Tento príspevok sa zaoberá výzvami spojenými s prípustnosťou sporov založených na povinnostiach Erga Omnes Partes pred Medzinárodným súdnym dvorom (MSD). Tieto spory sa týkajú porušenia univerzálnych noriem medzinárodného práva, ktoré sú záväzné pre všetky štáty, ktoré sú stranou určitého dohovoru. Cieľom práce je pomocou analytickej metódy identifikovať právne a faktické prekážky, ktoré tieto spory prinášajú, a zvážiť možné riešenia. Diskutujeme o koncepte prípustnosti, locus standi, ako aj o histórii judikatúry MSD v kontexte povinností Erga Omnes a Erga Omnes Partes. Práca prináša detailný pohľad na spory ako Gambia v. Mjanmarsko,1) Belgicko v. Senegal2) a ďalšie prípady, ktoré ilustrujú dynamiku a výzvy pri presadzovaní medzinárodných noriem prostredníctvom MSD. Analyzujeme tiež význam a identifikáciu povinností Erga Omnes Partes v medzinárodných dohovoroch, pričom záverom sa okrem odporúčaní a riešení tiež rozsiahle venujeme praktickej aplikácii tohto konceptu na Dohovor o ochrane osôb bez štátnej príslušnosti z 1961. Týmto práca dosahuje svoj cieľ, ktorým je praktická aplikácia a skúmanie potenciálu rozšírenia konceptu Erga Omnes Partes na ďalšie medzinárodné zmluvy.
Úvod
V súčasnom svete sa stávajú spory na základe povinností
Erga Omnes Partes
čoraz bežnejšou súčasťou medzinárodnoprávnej judikatúry. Tieto spory sa týkajú porušenia noriem medzinárodného práva, ktoré sú záväzné pre všetky štáty, bez ohľadu na ich súhlas (resp. pre štáty, ktoré sú stranou určitého dohovoru).
3)
Príkladom takýchto sporov pred Medzinárodným súdnym dvorom (ďalej aj ako "MSD") je spor medzi Juhoafrickou republikou a Izraelom vo veci údajnej genocídy na území Palestíny, ako aj prípad
Belgicko v. Senegal
4)
z roku 2012, ktorý sa týkal Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu(ďalej len ako "Dohovor proti mučeniu"). Tieto spory sa týkajú porušovania povinností, ktoré majú signifikantný dopad na základné ľudské práva, resp. hodnoty, ktoré si vyžadujú pozornosť medzinárodného spoločenstva. Pár príkladov z mnohých - utláčanie Ujgurov v Číne
5)
a Rohingov v Mjanmarsku sú iba čriepkom všetkých bezpráví, ktoré sa vo svete dejú. V reakcii na tieto výzvy bolo nevyhnutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zaoberalo najpálčivejšími témami medzinárodného práva. Práve spory
Erga Omnes Partes
predstavujú sľubný nástroj na riešenie týchto problémov a na presadzovanie noriem medzinárodného práva
"v záujme ochrany celého ľudstva"
. V tejto práci sa však zameriame na výzvy spojené s prípustnosťou sporov
Erga Omnes Partes
pred MSD. Preskúmame právne a faktické prekážky, ktorým tieto spory čelia, a zvážime, ako ich možno prekonať. Zároveň sa budeme venovať aj otázke legitimity MSD ako fóru pre riešenie sporov
Erga Omnes Partes
.V tejto práci sa primárne budeme venovať nasledovným pojmom:
Prípustnosť:
Prípustnosť (v angl. tzv.
"admissibility"
alebo
"admissibility criteria"
) sa týka otázky, či má súd právomoc rozhodovať o konkrétnom spore. Ide o právne posúdenie, ktoré určuje, či je prípad vhodný na prejednanie pred súdom z hľadiska jeho jurisdikcie, procesných pravidiel a ďalších relevantných kritérií.
6)
Medzinárodný súdny dvor (MSD):
Medzinárodný súdny dvor je najvyšší súdny orgán Organizácie Spojených národov (OSN). Jeho úlohou je rozhodovať o právnych sporoch medzi štátmi a poskytovať poradné stanoviská k právnym otázkam predloženým oprávnenými orgánmi a agentúrami OSN. Sídli v Haagu v Holandsku.
7)
Erga Omnes povinnosti:
Povinnosti
Erga Omnes
sú záväzky, ktoré má štát voči medzinárodnému spoločenstvu ako celku. Tieto povinnosti presahujú bilaterálne vzťahy medzi štátmi a týkajú sa univerzálnych hodnôt, ako sú ochrana ľudských práv či zákaz genocídy.
8)
Porušenie týchto povinností umožňuje ktorémukoľvek štátu na svete namietať a domáhať sa nápravy, bez ohľadu na to, či je štát zmluvnou stranou určitého dohovoru.
9)
Erga Omnes Partes povinnosti:
Povinnosti
Erga Omnes Partes
sú záväzky, ktoré má štát voči všetkým zmluvným stranám konkrétneho medzinárodného dohovoru. Na rozdiel od pov