JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

Autor článku poukazuje na rozporuplnosť ustanovení § 41 odsek 3 Trestného zákona, t. j. ustanovení o spoločnom treste, s článkom 48 odsek 1, článkom 50 odsek 5 Ústavy SR, článkom 6 odsek 1 Dohovoru a s ustanovením § 2 odsek 8 Trestného poriadku, pretože ukladaním spoločného trestu dochádza k opätovnému stíhaniu a odsúdeniu páchateľa za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený, a zároveň dochádza k nezákonnému odňatiu zákonného sudcu páchateľovi.

Autor článku poukazuje na kontradiktórnosť hlavného pojednávania, v rámci ktorého nie súd, ale prokurátor je nositeľom dôkazného bremena, ktorý zodpovedá za preukázanie skutkového stavu, a napriek možnosti súdu vykonať aj stranami nenavrhnuté dôkazy, čo nie je jeho povinnosť, a preto za prípadné nejasnosti pri preukazovaní skutkového stavu a za neunesenie dôkazného bremena na hlavnom pojednávaní by nemal niesť zodpovednosť súd, ale prokurátor.