Spoločný trest a právo na zákonného sudcu

Vydáno: 21 minút čítania

Autor článku poukazuje na rozporuplnosť ustanovení § 41 odsek 3 Trestného zákona, t. j. ustanovení o spoločnom treste, s článkom 48 odsek 1, článkom 50 odsek 5 Ústavy SR, článkom 6 odsek 1 Dohovoru a s ustanovením § 2 odsek 8 Trestného poriadku, pretože ukladaním spoločného trestu dochádza k opätovnému stíhaniu a odsúdeniu páchateľa za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený, a zároveň dochádza k nezákonnému odňatiu zákonného sudcu páchateľovi.

The author of the article points out the inconsistency of the provisions of Section 41 paragraph 3 of the Criminal code, i.e. the provisions on joint criminal by article 48 paragraph 1, article 50 paragraph 5 of the Constitution of The Slovak republic, article 6 paragraph 1 of the Convention and with provision of Section 2 paragraph 8 of the Criminal code, because imposing a joint punishment leads to re-prosecution and sentencing of the offender for an act for which he has already been legally convicted and at the same time an illegal taking away legal judge from the offender.

SOJKA, S.: Spoločný trest a právo na zákonného sudcu; Justičná revue, 75, 2023, č. 6-7, s. 819 – 826.

Kľúčové slová: spoločný trest, zákonný sudca, skutok.

Key words: common punishment, law judge, the act.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok, zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava SR.


Jedným z druhov trestov, ktorý umožňuje uložiť náš Trestný zákon (ďalej len "Tr. zák.") páchateľovi trestného činu, je trest odňatia slobody. Tento trest je možné podľa účinného Trestného zákona uložiť na určitú dobu a to najviac dvadsaťpäť rokov, alebo na doživotie. Dlhoročnou súčasťou tejto trestnoprávnej normy v súvislosti s trestom odňatia slobody je v prípade spáchania viacerých trestných činov ukladanie úhrnných, alebo súhrnných trestov. Súd uloží páchateľovi trestného činu úhrnný trest v prípade, ak ho odsudzuje za dva alebo viac trestných činov, pričom mu trest uloží podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré je najprísnejšie, a súhrnný trest súd uloží páchateľovi trestného činu v prípade, ak ho odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom mu uloží súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Zároveň spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Takáto možnosť ukladania úhrnných, ale aj súhrnných trestov bola v Trestnom zákone pred jeho rekodifikáciou a ostala aj po rekodifikácii, keď boli ustanovenia § 35 "starého" Trestného zákona (zákon číslo 140/1961 Zb.) o úhrnnom a súhrnnom treste v podstate prevzaté aj do nového Trestného zákona