Mgr. Adam Petrušek

Úvod   V úvode považujeme za potrebné priblížiť závery viažuce sa k problematike náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, ktoré nepredstavujú nezákonné rozhodnutia podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú...

Príspevok sa zaoberá problematikou potreby, resp. až nevyhnutnosti prejudiciálneho konštatovania porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote a/alebo práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov na účely úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej pri výkone verejnej moci. Príspevok zvolenú problematiku rozoberá dichotomicky, a to najmä s ohľadom na pôvodcu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti, neprimeranej dĺžke konania alebo zbytočných prieťahov v konaní. Autor v príspevku polemizuje s charakterom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako účinného prostriedku nápravy voči neprimerane dlhým konaniam súdov a iných orgánov verejnej moci, pričom reflektuje na zmeny vykonané v príslušnej oblasti s účinnosťou od 1. júla 2023.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou vymáhania nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Autor v ňom hodnotí možnosť kompenzácie škody alebo nemajetkovej ujmy v prípadoch nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré však po formálnej stránke nie sú nezákonnými rozhodnutiami v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti tak príspevok polemizuje s významnou časťou rozhodovacej praxe, ktorá neumožňuje kompenzovať takýto postup orgánov verejnej moci, pričom poskytuje možnosti, ako prelomiť absenciu výslovnej právnej úpravy rozoberanej problematiky.