ZSP 46/2020
§ 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
Pokiaľ došlo k čiastočnému splneniu záväzku vyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu získaním výťažku z výkonu záložného práva, nemá dlžník právo voľby podľa § 330 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, a veriteľ je povinný takto získané plnenie - ak nie je v záložnej zmluve dohodnuté inak - započítať najprv na príslušenstvo zabezpečenej pohľadávky a až následne na jej istinu.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
1 Obdo V 3/2019
Skutkový stav
Krajský súd ako súd prvej inštancie rozsudkom z 18. októbra 2017 konanie v časti o zaplatenie 28% úroku z úveru zastavil, žalovaným v prvom a druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 27 306,25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému v prvom a druhom rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd 2. januára 1996 si pôvodný žalobca uplatnil voči žalovaným v prvom a druhom rade právo na zaplatenie sumy 1 865 460 Sk s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej v prvom rade poskytnutý úverovou zmluvou z 2. decembra 1992. Podľa tejto úverovej zmluvy bol žalovanej v prvom rade poskytnutý strednodobý úver na investičný rozvoj - kúpa nehnuteľnosti v sume 2 000 000 Sk pri úrokovej sadzbe plus 4,5% nad základnú sadzbu s lehotou splatnosti 20. septembra 1996. Popri žalovanej v prvom rade ako dlžníčke bol spoludlžníkom podľa zmluvy jej manžel - žalovaný v druhom rade. Podaním zo 14. mája 1997 vzal žalobca svoj návrh v časti istiny späť s odôvodnením, že žalovaná v prvom rade túto istinu zaplatila 17. apríla 1997. Následne bolo konanie o zaplatenie istiny, t.j. v časti o zaplatenie 1 865 460 Sk, zastavené. Po späť vzatí žaloby v časti istiny žalobca vyčíslil príslušenstvo pohľadávky podaním z 10. februára 2009 na sumu 1 682 967,40 Sk.
Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojej špecifikácii žaloby z 26. júna 2017 uviedol, že žalovaní v prvom a druhom rade zaplatili len tri splátky úveru a 17. apríla 1997 bola splatená celá žalovaná istina. Uviedol aj to, že úver sa úročil úrokom 15,5% ročne od 2. decembra 1992 do 31. decembra 1992, úrokom 17,5% ročne od 1. januára 1993 do 14. októbra 1993 a úrokom 19% ročne od 15. októbra 1993 do 20. septembra 1996 a tak vyčíslil za jednotlivé mesiace úrok z úveru, s uvedením výšky sumy a úrokovej sadzby za jednotlivé mesiace od 31. decembra 1992 do 20. septembra 199