„Zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZKR je aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a ním spriazneným veriteľom, keďže ňou v rozpore so zásadou pomerného uspokojovania veriteľov dochádza k zániku pohľadávky spriazneného veriteľa započítaním protipohľadávky úpadcu, z hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu pred možnosťou uspokojenia podriadenej pohľadávky spriazneného veriteľa (§ 95 ods. 2 ZKR).“
GLOSA
Najvyšší sud sa v glosovanom rozsudku zaoberal otázkou, či dohoda o započítaní pohľadávok medzi úpadcom a spriaznenou osobou predstavuje zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR").
1)
V predmetnom spore si žalovaný pred začatím konkurzného konania dohodou o započítaní pohľadávok započítal svoje pohľadávky voči úpadcovi v rozsahu, v akom sa kryli. Pohľadávka žalovaného predstavovala nájomné za prenájom hnuteľného majetku úpadcovi, ktorý predtým úpadca odpredal žalovanému. Zároveň bol žalovaný v postavení spriaznenej osoby podľa § 9 ZKR, pretože v čase uskutočnenia právneho úkonu vykonával funkciu konateľa úpadcu, ako aj funkciu konateľa žalovaného. Odvolací súd vyhodnotil uzatvorenie dohody o započítaní pohľadávok za ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 2 ZKR.
2)
V praxi slovenských súdov je frekventovanou otázkou možnosť odporovania dohody o započítaní pohľadávok podľa § 59 ZKR. To znamená, či je možné dohodu o započítaní subsumovať pod iné neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným svojim veriteľom podľa § 59 ods.1 ZKR. Súdna prax však nie je pri riešení tejto otázky jednotná.
Podľa Krajského súdu v Prešove,
3)
keď došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok dohodou a k oboj