54/2014
Žaloba konkurzných veriteľov popretých pohľadávok – lehota pre uplatnenie práva na súde
§ 23 ods. 2, § 23 ods. 5, § 29 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
Lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky je lehotou hmotnoprávnou, ktorá sa počíta podľa Občianskeho zákonníka.
Žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty a jej zmeškanie nemožno odpustiť.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
2 Obdo V 25/2012
Skutkový stav:
Krajský súd v B. rozsudkom z 2. decembra 2012 č. k. 44Cbi 21/2002-349 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 42 078,63 eur je oprávnená čo do dôvodu a výšky ako pohľadávka proti podstate v konkurze na majetok úpadcu M., spol. s. r. o., T., vedenom na Krajskom súde v B. pod č. k. 2 K 257/2000. Ďalšími výrokmi uložil žalovanému v prvom a druhom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právnej zástupkyne žalobcu v sume 1963, 93 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako súdny exekútor žalobou doručenou súdu 22. februára 2002 uplatnil proti žalovaným právo na určenie pravosti a výšky pohľadávky vo výške 1 267 661 Sk ako pohľadávky proti podstate s odôvodnením, že na základe poverení vydaných Okresným súdom v T. vykonal exekúcie na majetok úpadcu. Exekučné konania boli vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. prerušené a podľa § 14 ods. 1 písm. e) posledná veta sú trovy týchto exekučných konaní pohľadávkou proti podstate. Žalobca vyúčtoval trovy exekučného konania v žalovanej výške faktúrou z 5. 9 2001 prihláškou z 28. júna 2001 ako pohľadávku proti podstate. Prihlásená pohľadávka bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 16. januára 2002, na ktorom ju žalovaný v prvom rade ako správca konkurznej podstaty v celom rozsahu poprel. Žalovaný v druhom rade ako konkurzný veriteľ poprel 951 661 Sk čo do výšky a 316 000, Sk čo do pravosti. Výzvou súdu z 18. januára 2002 bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby v lehote 31 dní.
Súd uviedol, že žalobca ako súdny exekútor dosiahol v exekúciách vykonaných na majetok úpadcu výťažok, ktorý nebol vydaný oprávneným. Z výťažku vydal čiastku 4 357 983 Sk správcovi konkurznej podstaty po odpočítaní trov exekúcie a na zaplatenie zostatku výťažku vo výške 1 269 501 Sk bol žalobca zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v B. č. k. 44 Cbi 116/2002-74 z 20. mája 2004 v znení rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 270/2004-115 z 30. marca 2007.
Súd prvého stupňa poukázal v rozhodnutí na § 14 ods. 1 písm. d), e), § 29 ods. 5, § 30 ods. 3 písm. a), ods. 5, § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., §
57 ods. 3 OSP a § 3 ods. 1 zákona č. 298/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Súd konštatoval, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze o vyrovnaní (ďalej aj "ZKV") neupravuje beh lehoty pre uplatnenie práva podľa § 29 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb., t. j. lehoty ustanovenej súdom. A