„Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“
1. Predporozumenie - nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a jej zdôvodnenie
Najvyšší súd v glosovanom rozhodnutí riešil situáciu, keď skutkové tvrdenia v žalobe nasvedčujú, že žalobcovi ide o žalobu na určenie, či tu právo je [§ 137 písm. c) CSP], hoci žalobný návrh znie na určenie právnej skutočnosti [§ 137 písm. d) CSP]. Otázkou bolo, či sa v takomto prípade má žaloba zamietnuť ako neprípustná, alebo sa má k takejto situácii pristupovať ako k vade žaloby, ktorú musí súd odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Najvyšší súd sa, podľa nášho názoru, správne priklonil k druhej z uvedených možností.
No ešte pred tým, ako sa budeme glosovanému rozhodnutiu venovať detailne, pristavme sa pri zmenách, ktoré priniesla rekodifikácia civilného procesného práva v oblasti žalôb. Táto zmena je totiž dôvodom spornej súdnej praxe, na ktorú reagoval najvyšší súd v glosovanom uznesení.
Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide o nové ustanovenie prijaté v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016. Predtým takéto obmedzenie vo vzťahu k určeniu právnej skutočnosti v zákone nebolo.
Dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadkuuvádza, že dôvodom na obmedzenie žalôb o určenie právnej skutočnosti je "
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej".
Tomašovič
1)
túto zmenu odôvodňuje tým, že určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav
. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Tomašovič uzatvára, že práve z opísaných dôvodov nová právna úprava