Právna zodpovednosť člena dozornej rady

Byť členom dozornej rady v obchodnej spoločnosti sa považuje v niektorých prípadoch len za formálnu, prípadne čestnú funkciu. Pôsobenie kompetentných odborníkov v dozornej rade by však malo mať predovšetkým za cieľ zodpovedné plnenie dozorných a kontrolných úloh.

Motiváciou na dôsledný výkon funkcie by u členov nemala byť len finančná stránka, ale aj obava z vyvodenia prísnej zodpovednosti za porušenie svojich povinností.

V článku sa budem zaoberať právnou zodpovednosťou členov dozornej rady podľa slovenského obchodného práva. Slovné spojenie právna zodpovednosť chápem v extenzívnom zmysle a preto pod jeho obsah zaraďujem nielen zodpovednosť za škodu, ale aj zodpovednosť za porušenie povinností, pri ktorých nemusí byť následkom vzniknutá škoda. Sankciou za porušenie primárnej právnej povinnosti je teda podľa mňa nastúpenie právnej zodpovednosti v podobe vzniku novej sankčnej povinnosti - povinnosti nahradiť vzniknutú škodu prípadne povinnosť strpieť zníženie odmeny alebo zbavenie funkcie. Úmyselne sa nebudem venovať trestnoprávnej zodpovednosti členov dozornej rady, keďže tá by vyžadovala samostatné spracovanie.

Zriadenie dozornej rady (ďalej aj "rady") je podľa slovenského obchodného práva obligatórne u akciových spoločností. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa však rada zriaďuje len v prípade, ak tak určuje spoločenská zmluva. Výhodou jej zriadenia sú predovšetkým prípady, keď je v spoločnosti viac spoločníkov a vzťahy v spoločnosti s ručením obmedzeným sú menej prehľadné. Podľa môjho názoru by však jej zriadenie bolo výhodné rovnako aj v prípade, keď stupeň dôvery medzi spoločníkmi absentuje od začiatku alebo nastane v priebehu podnikania a vhodnejším riešením pre spoločníka by nebolo "opustenie" spoločnosti. Samotné vytvorenie dozornej rady však bezpochyby nenaplní samotný účel tohto orgánu. Zmysel každého orgánu v obchodnej spoločnosti je naplnený až dostatočnými kompetenciami a predovšetkým kvalitou jeho "personálneho vybavenia." V prípade neadekvátneho plnenia funkcie by mala nasledovať primeraná sankcia, ktorá by nemala pôsobiť len ex post v pozícii "trestu," ale aj preventívne v pozícii , ale najmä by mala byť mravne dostatočná a prijateľná [1]. Vo všeobecnosti existuje právna zodpovednosť členov dozornej rady v troch hlavných podobách - ako zodpovednosť voči spoločnosti, voči spoločníkom a voči veriteľom spoločnosti. [2]

Základným kompetenčným ustanovením je § 138 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník" alebo aj "ObchZ"). Podľa neho dozorná rada dohliada nad činnosťou konateľov, nahliada a kontroluje účtovné, obchodné knihy a iné doklady. Ďalším oprávnením, ale podľa mňa súčasne aj povinnosťou, je prieskum účtovných uzávierok, návrhov na rozdelenie zisku alebo úhradu strát spojený s predkladaním vyjadrení valnému zhromaždeniu podľa § 138 ods. 1 ObchZ. Určitým formálnym výstupom z kontrolnej a dohľadovej činnosti rady by mala byť správa podávaná valnému zhromaždeniu minimálne raz ročne, ak túto frekvenciu neupraví spoločenská zmluva prísnejšie. Uvedené kompetencie dozornej rady by boli skutočne bezzubé, keby členovia rady nemali podľa § 138 ods. 2 ObchZ: "právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti." Významnou slabinou týchto základných kompetencií je podľa môjho názoru to, že zákon nedefinuje sankcie za nesplnenie týchto povinností. V prípade porušenia týchto základných povinností čle