Skutkový dovolací dôvod v trestnom konaní a limitácia jeho uplatňovania de lege lata

doc. JUDr. Eva Szabová PhD.

Vydáno: 14. 06. 2024 23 minút čítania

Príspevok analyzuje jednu z najzásadnejších otázok, ktoré sa v aplikačnej praxi Slovenskej republiky vynárajú v súvislosti s dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Ide o podanie dovolania - zo skutkových dôvodov, obvinenými osobami. Príspevok poskytuje analýzu predmetnej otázky aj za použitia komparácie a poukazuje na legislatívny a aplikačný prístup k jej riešeniu v podmienkach Českej republiky. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu extenzívnejšieho výkladu uplatnenia dovolania - zo strany obvineného zo skutkových dôvodov, v podmienkach SR.

The contribution analyses one of the most fundamental questions that arise in the application practice of the Slovak Republic in connection with the appellate review as an extraordinary remedy. This is the filing of an appeal on factual grounds by the accused persons. The contribution provides an analysis of the subject question also using comparison and points to the legislative and application approach to its solution in the conditions of the Czech Republic. The aim of the contribution is to point out the need for a more extensive interpretation of the application of the appeal by the accused on factual grounds in the conditions of the Slovak Republic.

SZABOVÁ, E.: Skutkový dovolací dôvod v trestnom konaní a limitácia jeho uplatňovania de lege lata; Justičná revue, 76, 2024, č. 5, s. 552 – 560.

Kľúčové slová: dovolanie, mimoriadny opravný prostriedok, skutkové dôvody dovolania, extrémny rozpor medzi skutkoma dôkazmi, svojvoľné hodnotenie dôkazov, svojvoľné nevykonanie navrhnutých dôkazov.

Key words: appellate review, extraordinary remedy, factual grounds of appeal, extreme discrepancy between the deed and the evidence, arbitrary evaluation of evidence, arbitrary non-execution of proposed evidence.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Úvod

Dovolanie možno z hľadiska právnej teórie charakterizovať ako podanie, ktoré spoločne so zrušovaním právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a obnovou konania patrí do skupiny mimoriadnych opravných prostriedkov. Základnou charakteristikou črtou predmetnej skupiny opravných prostriedkov je tá skutočnosť, že ich prostredníctvom možno napadnúť iba rozhodnutia, ktoré vykazujú atribút právoplatnosti. Dovolanie možno uplatniť len proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Dovolaním sa pritom zasahuje do stability právnych vzťahov. Dovolanie totiž predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku (ďalej len "TP") ²⁾ . Dovolanie je však limitované aj ďalšími skutočnosťami. Ako bolo už uvedené, dovolaním možno napadnúť výlučne rozhodnutia prijaté zo strany súdu, a to konkrétne rozhodnutia vypočítané v ustanovení § 368 ods. 2 TP, ako aj rozhodnutia koncipované v ustanovení § 371 ods. 2 TP. K obmedzeniu pristúpil zákonodarca aj pokiaľ ide o okruh osôb oprávnených na podanie dovolania. V porovnaní s inými opravnými prostriedka

Máte predplatné? Prihláste sa