K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (3. časť)

Rozhodovacia prax v podmienkach slovenskej právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu účelu dotácie zdôrazňuje, že účel poskytovanej dotácie nie je možné posudzovať izolovane s poukazom na príslušný verejnoprávny predpis, na základe ktorého bola dotácia poskytnutá, ale účel dotácie je potrebné posudzovať komplexne aj s poukázaním na ostatné dokumenty týkajúce sa samotnej dotácie vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam poskytovanej dotácie (parametre a ostatné súvislosti žiadosti o poskytnutie dotácie či samotnej zmluvy o poskytnutí dotácie). V tomto smere dovolací súd poukázal aj na to, že pokiaľ ide , ²⁾ v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je správny odkaz na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keď prijímateľ berie na vedomie (aj) § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Tým je vyššie označeným zákonom, teda všeobecne záväzným predpisom, určená podmienka, aby akékoľvek verejné prostriedky boli použité len v súlade s ich účelovým určením (čo je aj ako vecne správne, logické a samozrejmé). ⁴⁾ Z rozhodovacej praxe možno súčasne vyvodiť aj pravidlo, podľa ktorého síce v prípade právnych vzťahov v súvislosti s poskytovaním dotácií zväčša dochádza k reťazeniu zmluvných vzťahov, zmluvná úprava týchto vzťahov nezbavuje príjemcu dotácie prípadnej zodpovednosti za pochybenia v procese čerpania poskytnutej dotácie. Z hľadiska posúdenia prípadnej zodpovednosti príjemcu dotácie rozhodovacia prax poukazuje na príslušné ustanovenia zmluvy o poskytnutí dotácie, podľa ktorých je to práve výhradne prijímateľ dotácie, kto zodpovedá za realizáciu aktivít v rámci projektu v celom rozsahu a to bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje. ⁵⁾ Trestnej zodpovednosti sa páchateľ nemôže zbaviť ani s poukazom na to, že ako štatutárny orgán príjemcu dotácie udelil plnomocenstvo inej osobe na prípravu a realizáciu dokumentov súvisiacich s poskytnutím dotácie. ⁶⁾ V prípade, že obvinený protiprávne konal v dôsledku pochybenia osôb konajúcich za poskytovateľa dotácie, táto okolnosť obvineného nemôže zbaviť zodpovednosti, ale má dopad na mieru zavinenia obvineného. ⁷⁾

Taktiež možno poukázať aj na potrebu posudzovať následky prípadného porušenia zmluvy o poskytnutí dotácie zo strany jej prijímateľa a to v kontexte ustálenia samotného vzniku prípadného nároku na poskytnutie dotácie. V prejednávanej veci obvinení v súčinnosti s ďalším obvineným predložili poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku (NFP) účtovné doklady, ktoré mali potvrdiť, že v súlade so Zmluvnými podmienkami o poskytnutí NFP spoločnosť A, ako víťaz obchodnej verenej súťaže, dodala spoločnosti B (príjemca dotácie) tam uvedené zariadenia a práce, pričom toto nezodpovedalo skutočnosti (dodávka zariadení išla od spoločnosti C priamo spoločnosti B). Práve tieto doklady tvorili podklad pre žiadosť o príslušnú percentuálnu refundáciu oprávnených nákladov projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP, uzavretej medzi poskytovateľom a spoločnosťou B ako prijímateľom NFP. Za týchto okolností mal prvostupňový súd venovať náležitú pozornosť ustanoveniam Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorých za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany prijímateľa sa v zmysle bodu 2.4 písm. h) Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu 1 k Zmluve o poskytnutí NFP považuje tiež poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácii. Argumentácia prvostupňového súdu, že uvedené účtovné doklady nemohli byť "nepravdivé", lebo reálne dokumentovali priebeh obchodného prípadu a vykazovali skutočnú vôľu zmluvných strán (spoločnosti A a B), je scestná, . Odvolací súd súčasne poukázal na to, že takéto porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP pritom znamená, že prijímateľovi vôbec nevznikol nárok na vyplatenie príslušnej refundácie v celej sume uplatneného nároku z rozpočtu ES. Akékoľvek úvahy o rozsahu oprávnených a neoprávnených výdavkov sú za týchto okolností bezpredmetné a právne irelevantné, keďže poskytnutá suma refundácie, na ktorú obžalovaní nemali nárok, predstavuje od jej vyplatenia protiprávne zadržanie prostriedkov poskytnutých z rozpočtu ES. ⁹⁾

Predmetom posudzovania konania obvineného zo strany dovolacieho súdu bol aj prípad, ¹⁰⁾ v ktorom obvinený ako štatutárny orgán o. z. E. (prijímateľa nenávratného finančného príspevku z prostriedkov ES a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 50/50), jednak (i) bez súhlasu poskytovateľa (neoprávnene) a v rozpore so schváleným pôvodným rozpočtom projektu bezdôvodne zmenil pracovný úväzok zamestnancov prijímateľa zo 100 % na 50 % (u riaditeľa projektu), resp. 40 % (u asistenta riaditeľa projektu a školiteľa strednodobých stáží), avšak pri zachovaní (celej) pôvodnej mesačnej mzdy, a následne požiadal o preplatenie takto vynaložených mzdových nákladov ¹¹⁾ , no súčasne (ii) nad rozsah jeho skutočných nákladov (neoprávnene) požiadal o preplatenie výdavkov na nájomné za kancelárie, čím spôsobil škodu spolu vo výške 22 505,06 €, z toho 50 % z prostriedkov ES (11 252,53 €) a 50 % z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (11 252,53 €). ¹²⁾ Dovolací súd v danom prípade uzatvoril, že . Súčasne poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ako porušenie finančnej disciplíny definuje o. i. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom - písm. a); nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov - písm. j); nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami - písm. k); resp. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté - písm. n). Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že všetky poskytnuté verejné prostriedky sa poskytujú a používajú na základe vopred určených podmienok, najmä môžu byť ich prijímateľom použité len na účel, vopred určený (a vecne špecifikovaný) orgánom, ktorý rozhodol o poskytnutí prostriedkov (podmienky môžu byť aj súčasťou zmluvných podmienok) ¹³⁾ . V opačnom prípade dôjde k porušeniu finančnej disciplíny. Použitím poskytnutých prostriedkov (z príslušného rozpočtu) na iný ako pôvodne určený účel, spôsobeným páchateľom v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne "zapožičať" prostriedky sebe alebo inému), teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov - trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES/EÚ podľa § 261 Trestného zákona, keď na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný ako pôvodne určený účel. Ohľadom použitia poskytnutých prostriedkov na iný ako pôvodne určený účel, dovolací súd doplnil, že tomuto zodpovedá tá časť konania obvineného (ako štatutárneho orgánu prijímateľa príspevku), keď jednak zmenil - nerešpektoval účel použitia na refundáciu poskytnutých prostriedkov v prípade mzdových nákladov (bola refundovaná rovnaká výška mzdy pri skrátenom úväzku, hoci účelovo boli prostriedky viazané na refundáciu nákladov na prácu pri plnom úväzku, čím sa prostriedky nad rámec hodnoty skráteného úväzku stali "dotačne" - z hľadiska príspevku, vynaložené bezúčelne, a teda inak než na určený účel) a jednak v prípade nákladov na nájomné "dosiahol" vlastne po refun