Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku predstavuje teoretický úvod do analyzovanej problematiky.
The contribution presents thoughts about the interpretation by some courts in Slovak Republic of the acting of a criminal in case of a subsidy fraud with accent to usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose. The first part of the contribution presents theoretical introduction of the problem.
DEÁK, M.: K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (1. časť); Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 965 – 980.
Kľúčové slová: subvenčný podvod, použitie dotácie na iný ako na určený účel.
Key words: subsidy fraud, usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Právo je skutočnosťou, ktorej zmysel spočíva v tom, aby slúžila hodnotám práva, idei práva.1)
I Úvod
Predmetom tohto príspevku je zamyslenie sa nad (ne)správnosťou výkladu v otázke objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, spojenej s čerpaním dotácií. V nasledujúcich riadkoch sa zamýšľame nad tým, či nepoužitie účelovo určených dotačných prostriedkov na pôvodný účel (napr. nedodanie konkrétneho plnenia, na ktorého dodanie mali byť dotačné prostriedky použité, resp. použitie takto ušetrených dotačných prostriedkov v súvislosti s nedodaním konkrétneho plnenia na iné plnenie) môže naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty analyzovaného trestného činu - v otázke použitia dotácie na iný ako na určený účel (napr. príjemca dotácie nepoužije dotačné prostriedky na zakúpenie notebooku s vymedzenými parametrami, ale kúpi si iný, menej výkonný používaný notebook a za ušetrené prostriedky si buď zakúpi dotáciou nepodporenú tlačiareň alebo ich spotrebuje pre vlastnú potrebu). Autor v predkladanom príspevku reaguje na argumentačnú líniu v časti právnej spisby, podľa ktorej použitie dotačných prostriedkov iným spôsobom než to predpokladá príslušná dokumentácia, na základe ktorej bola dotácia poskytnutá, zakladá len prípadnú súkromnoprávnu zodpovednosť poskytovateľa a prijímateľa dotácie a bez presahov do trestnoprávnej oblasti. Autor sa nestotožňuje s naznačeným výkladom zastávaný aj časťou rozhodovacej praxe
2)
a to aj s poukázaním na to, že takýto prístup čo do svojich dôsledkov pre adresátov vyvoláva priam absurdné závery, ktoré sú v rozpore so základným konceptom zodpovednosti ako následku porušenia povinnosti právnych vzťahoch. Platí totiž, že právo má pomáhať ľuďom v reálnych situáciách, má byť na strane tých, ktorí ho dodržiavajú a proti tým, ktorí ho zneužívajú a porušujú.
3)
Mala by to byť jedna z konštánt, ktorá má v práve všeobecnú platnosť. Totiž aj právo musí(alebo by aspoň malo), rovnako ako filozofia, vychádzať zo základných gnozeologických poznatkov, z analýz zákonitostí vývoja ľudskej spoločnosti, z psychológie ľudí a zo základných ľudských práv. Hoci sa konkrétne pozitívne právo mení, základné východiská sú v civilizovanej spoločnosti konštantné.
4)
II Metodologický základ analyzovanej problematiky
Pred samotným rozborom analyzovanej problematiky sa javí ako vhodné - v rámci našej snahy o čo najkomplexnejšie uchopenie širších súvislostí predostretého výkladového problému - neopomenúť stručný historický vývoj a komparatívny exkurz legislatívnej úpravy, ktorý by mohol viaceré interpretačné nejasnosti ozrejmiť.
Dotácia je z teoretického hľadiska pojmom predovšetkým finančného práva. Z vecného hľadiska dotácia predstavuje výdavkovú položku verejného rozpočtu a predstavuje právny nástroj, ktorým sú právnym subjektom poskytované peňažné prostriedky. Výdavky mimo príslušný článok rozpočtovej sústavy sú totiž zabezpečované prerozdeľovacími procesmi vo vnútri rozpočtovej sústavy, ktoré sa uskutočňujú, okrem iného, a) peňažnými transfermi vo forme špecifických účelových dotácií na vopred stanovené programy (účely) či vo forme globálnych (všeobecných) dotácií bez bližšieho účelového určenia a to na doplnenie chýbajúcich zdrojov na príslušnej úrovni, ako aj b) podielmi výnosov daní centralizovaných v ústredných rozpočtoch.
5)
V tomto kontexte sa dotáciou rozumejú peňažné prostriedky štátneho rozpočtu, resp. štátnych finančných aktív, poskytnuté právnickým alebo fyzickým osobám na stanovený účel.
6)
2.1 Historický vývoj
Zrejme aj s poukázaním na povahu spoločensko-ekonomických vzťahov čitateľa neprekvapí, že pôvodný Trestný zákonv prijatej podobe
7)
na trestnoprávne relevantné konanie s poskytovanými dotáciami vôbec nereagoval a objektívna stránka skutkovej podstaty žiadneho zo zadefinovaných trestných činov s legislatívnym pojmom dotácia, subvencia, príspevok či iné plnenie
8)
z verejného rozpočtu
9)
výslovne neoperuje.
10)
Aj v súvislosti so spoločenskými zmenami dochádzalo následným legislatívnym vývojom k postupným novelizáciám pôvodného Trestného zákona. Jednou z uvedených zmien predstavuje aj prijatie zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 1999 nanovo formulovala skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b pôvodného Trestného zákona. Dôvodová správa k uvedenému vládnemu návrhu zákona uvádzala, že navrhované ustanovenia § 250a, 250b a 250c pôvodného Trestného zákona, ktorými sa zavádzali nové skutkové podstaty úverového, subvenčného a poisťovacieho podvodu, len konkretizovali jednotlivé oblasti najčastejšieho výskytu, pričom umožňujú ich širšiu diferenciáciu a mali by mať aj preventívny účinok. Z hľadiska predkladaného príspevku je potrebné zdôrazniť, že
novo upravená skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu nedopadala na rozdiel od súčasnej úpravy na prípady, kedy páchateľ získané prostriedky z dotácie použil na iný ako na určený účel
.
11)
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu pokrývala konanie, ktorým páchateľ poskytnutie dotácie nedovoleným spôsobom vylákal (obdoba súčasného ustanovenia § 225 ods. 1 Trestného zákona), ako aj konanie páchateľa, ktorým nedovolené poskytnutie dotácie umožnil (obdoba súčasného ustanovenia § 225 ods. 3 Trestného zákona).V rekodifikovanom trestnom práve hmotnom, s účinnosťou od 1. januára 2006, sa znenie skutkovej podstaty subvenčného podvodu podstatne prepracovalo a nanovo bol trestnoprávny postih subvenčného podvodu systematicky rozdelený do troch základných skutkových podstát. Skutková podstata teda výslovne dopadala na konanie, ktorým
1)
páchateľ poskytnutie dotácie nedovoleným spôsobom vylákal (ustanovenie