K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (2. časť)

Vydáno: 55 minút čítania
Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Druhá časť príspevku oboznamuje čitateľa s pohľadom rozhodovacej praxe v podmienkach Českej republiky.

The contribution presents thoughts about the interpretation by some courts in Slovak republic of the acting of a criminal in case of a subsidy fraud with accent to usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose. This second part of the contribution informs the reader about the court practice in Czech Republic.

DEÁK, M.: K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (2. časť); Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1113 – 1128.

Kľúčové slová: subvenčný podvod, použitie dotácie na iný ako na určený účel.

Key words: subsidy fraud, usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Právo je skutočnosťou, ktorej zmysel spočíva v tom, aby slúžila hodnotám práva, idei práva.1)

 
IV Ako používanie dotácií na iný ako na určený účel nazerajú súdy
V nasledujúcej kapitole sa s vedomím určitého zjednodušenia pokúsime vyabstrahovať závery, ktoré možno vo vzťahu k analyzovanej problematike vyvodiť z rozhodovacej praxe súdov.
 
IV.1 Rozhodovacia prax v Českej republike
Trestná zodpovednosť za trestný čin úverového podvodu podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona (použitie úveru na iný ako na dohodnutý účel) bola vyvodená vo vzťahu k obvinenému, ktorý ako jediný konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvoril s poškodenou bankou dňa 11.4.2008 zmluvu o úvere vo výške 5 mil. Kč na účel nákupu konkrétnych nehnuteľností (vymedzených konkrétnym katastrálnym územím a špecifikovaním konkrétnej priemyselnej zóny), pričom po poskytnutí úveru obvinený už dňa 22.4.2008 z účtu vybral v hotovosti 4 mil. Kč. Dokazovaním bolo pritom preukázané, že obvinený žiadne pozemky nezakúpil. Dovolací súd zdôraznil, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je nepodstatné, na aký účel obvinený peniaze použil (podľa skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku obvinený finančné prostriedky použil na chod spoločnosti). Dovolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obvineného, podľa ktorej samotná okolnosť, že obvinený použil iba časť úverových prostriedkov, pričom tieto prostriedky následne v plnej výške istiny poskytnutého úveru veriteľovi vrátil, neumožňuje konanie obvineného kvalifikovať podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona. 2)
Možno uzatvoriť, že v obdobnom duchu české súdy posudzujú aj prípady použitia úveru na iný ako pôvodne určený účel v rekodifikovanom trestnom práve. Príkladom možno poukázať na prípad, v ktorom si obvinený prostredníctvom telefonického rozhovoru opakovane dohadoval podmienky poskytnutia úveru, pričom práve obvinený uvádzal, že úver bude slúžiť na konsolidáciu (zjednotenie pôžičiek do jednej a získanie dodatočných prostriedkov) jeho pôžičiek.
Od uvedeného účelu úveru sa odvíjala aj obvineným požadovaná suma finančných prostriedkov, ktoré potreboval, aby bolo možné vyplatiť jeho aktuálne pôžičky.
3) Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že za použitie úverových prostriedkov získaných účelovým úverom na iný ako na dohodnutý účel možno považovať konanie obvineného, ktorým finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal použiť výhradne na úhradu splatných a nesplatných pohľadávok zo zmlúv uzatvorených s tretími osobami, použil na súkromné účely 4) , použitie finančných prostriedkov určených na nákup konkrétnych nehnuteľností v rozpore s úverovou zmluvou a ich použitie na iný účel (prevod finančných prostriedkov na bankový účet či ich použitie neurčeným spôsobom) 5) , použitie finančných prostriedkov určených na úhradu za prevod členských práv a povinností v družstve či podielu na právnickej osobe (podpísanie fiktívnej dohody o prevode členských práv a povinností a prevedenie časti poskytnutých prostriedkov na bežné účty) 6) , použitie účelových úverových peňažných prostriedkov určených na financovanie kúpy konkrétnej nehnuteľnosti tak, že po prevode úverových prostriedkov na účet predávajúceho obvinený tieto prostriedky čiastočne vybral a čiastočne previedol na iný účet 7) , nezakúpenie vozidla v prípade poskytnutia úveru s priamou úhradou kúpnej ceny na financovanie nákupu osobného automobilu 8) , použitie peňažných prostriedkov získaných na základe žiadosti o poskytnutie medziúveru na účely rekonštrukcie a modernizácie rodinného domu výhradne na bytové potreby, pričom prostriedky obvinený použil na úhradu osobného záväzku iného veriteľa 9) , použitie peňažných prostriedkov získaných na základe žiadosti o poskytnutie úveru na rekonštrukciu hotela, ktorý mal dlžník v prenájme 10) , použitie peňažných prostriedkov na účel realizácie konkrétneho projektu a ich použitie na zakúpenie motorového vozidla, resp. vklad na bežný účet 11) , ponechanie peňažných prostriedkov získaných účelovým úverom na nákup konkrétneho motorového vozidla v aktívach spoločnosti bez toho, aby k zakúpeniu vozidla v skutočnosti došlo 12) .
V podmienkach českej právnej úpravy sa používanie dotácií na iný ako na určený účel v rozhodovacej praxi súdov objavilo už v období meniacich sa spoločenských režimov. V konkrétnom prípade išlo o posudzovanie konania obvineného, ktorý dňa 17.5.1991 ako súkromný poľnohospodár podpísal s poskytovateľom dotácie zmluvu, na základe ktorej bolo obvinenému poskytnutá investičná dotácia na privatizáciu vo výške 238 310 Kč na nákup rôznych poľnohospodárskych strojov, pričom obvinený v rozpore so zmluvou dotáciu použil len na jeden z dotovaných strojov, pričom časť poskytnutej dotácie použil na zaplatenie pohľadávky, na kúpu jazdeckého koňa a sedla. Odvolací súd uzatvoril, že poskytnutá dotácia pokrývala 80 % z celkovej ceny strojov, pričom je nepochybné, že obvinený v žiadosti o poskytnutie dotácie uviedol sám, aké poľnohospodárske stroje potrebuje kúpiť a zmluva mohla byť uzatvorená preto, že tieto stroje zodpovedali účelu dotácie, totiž umožneniu práce súkromne hospodáriacich roľníkov. Hoci v konkrétom prípade bol obvinený spod obžaloby oslobodený, pretože bolo preukázané, že na iné účely použil len čiastku 191 965 Kč (čo nezodpovedalo znakom skutkovej podstaty v otázke rozsahu činu - v značnom rozsahu), odvolací súd súčasne zdôraznil, že porušením zmluvy o poskytnutí dotác