I. Úvod
Jednou z foriem, ktorých prostredníctvom sa uskutočňuje zosúlaďovanie činností v rámci členských štátov Európskej únie, je využívanie cezhraničného účinku správnych aktov
1)
členských štátov Európskej únie. Prostredníctvom tejto formy nastáva harmonizácia činnosti medzi členskými štátmi na tzv. horizontálnej úrovni. Bežnejšou a známejšou je však vertikálna harmonizácia, t. j. zosúlaďovanie činností na území členských štátov Európskej únie na základe právnych aktov, či už normatívnych, alebo individuálnych, prijímaných orgánmi a inštitúciami Európskej únie; a ktoré majú svoje priame alebo nepriame účinky aj na území členských štátov
2)
.
V rámci predchádzajúceho výskumu sme sa okrem iného zaoberali aj vymedzením jednotlivých kategórií správnych aktov, ktoré majú v podmienkach Európskej únie cezhraničné účinky, a to na základe posúdenia ich spoločných znakov.
3)
Na základe toho je možné správne akty s potenciálnym cezhraničným účinkom v rámci podmienok Európskej únie kategorizovať takto:
Do prvej kategórie patria správne akty, ktoré majú automatický, priamy účinok aj na území iných (spravidla všetkých) členských štátov s tým, že hostiteľské členské štáty nemôžu modifikovať tento účinok správnych rozhodnutí. Základom na vydávanie správnych aktov je teda sekundárne právo Európskej únie, najmä vo forme nariadení alebo smerníc, pričom toto právo nestanovuje konkrétne podmienky, za akých možno účinky takýchto správnych aktov odmietnuť, pozastaviť či uplatniť akúkoľvek výhradu. Táto kategória správnych aktov sa označuje ako tzv. pravé (rýdze) transteritoriálne správne akty.
4)
Do druhej kategórie je možné zaradiť také správne akty, ktoré síce majú automaticky priamy účinok aj na území ostatných členských štátov, no tieto hostiteľské členské štáty majú k dispozícii oprávnenia modifikovať účinok týchto správnych aktov. Aj v tomto prípade je právnym základom sekundárne právo Európskej únie vo forme nariadení a smerníc, no tieto priamo upravujú možnosť buď odmietnuť účinky správnych aktov na území hostiteľského štátu, alebo pozastaviť tieto účinky na dobu existencie určitého ohrozenia chráneného záujmu, prípadne podrobiť takéto správne akty ešte určitej dodatočnej verifikácii zo strany hostiteľského štátu. Určitým extrémnym prípadom modifikácie účinkov správnych aktov je oprávnenie hostiteľského štátu zrušiť takéto akty vydané domovským štátom. Ako bolo uvedené, ide o extrémny prípad, keďže zasahuje výrazným spôsobom do zásady, že správne akty (aj s cezhraničnými účinkami) preskúmava, vykonáva nad nimi dohľad, ruší, mení jedine domovský štát, t. j. štát, ktorý takýto správny akt vydal. Táto kategória sa označuje ako tzv. modifikované transteritoriálne správne akty.
5)
Tretia kategória pozostáva z takých správnych aktov, ktoré majú potenciálny cezhraničný účinok, no ten je na území hostiteľských štátov priznaný iba na základe osobitného aktu uznania. Teda, hostiteľský štát má právo preveriť takéto akty z hľadiska splnenia podmienok, a až na základe prijatia jeho aktu uznania, takýto správny akt nadobúda cezhraničné účinky. Pričom v rámci tejto kategórie sú obsiahnuté také typy správnych aktov, ktorých uznávanie (podmienky a postup) sú dané právom Európskej únie, najmä vo forme smernice alebo rámcového rozhodnutia.
6)
Tie sú následne implementované do právneho poriadku členského štátu. Vzhľadom na to existuje v rámci všetkých členských štátov rovnaký režim uznávania takýchto aktov, uplatňujú sa rovnaké podmienky uznania, resp. odmietnutia uznania, a rovnaký procesný postup. Táto kategória sa označuje ako tzv. správne akty podliehajúce uznaniu na základe harmonizovaných pravidiel vyplývajúcich z práva Európskej únie.
7)
Do štvrtej kategórie patria taktiež správne akty, ktorých cezhraničné účinky nastávajú na základe aktu uznania zo strany hostiteľského štátu. No na rozdiel od predchádzajúcej kategórie nie je pri týchto typoch správnych aktov harmonizovaná právna úprava podmienok a postupu uznávania v rámci práva Európskej únie. Preto akt uznania sa realizuje za podmienok a podľa postupu vyplývajúceho z národného práva toho-ktorého členského štátu, a v prípade absencie takejto národnej regulácie (čo je skôr pravidlo) potom na základe podmienok a postupov vyplývajúcich z multilaterálnych alebo bilaterálnych dohôd medzi členskými štátmi. V konečnom dôsledku aj národná regulácia odkazuje na medzinárodné zmluvy, ktoré sú základom uznania takéhoto správneho rozhodnutia. Túto kategóriu možno opísať ako tzv. správne akty podliehajúce uznaniu na základe pravidiel vyplývajúcich z národného práva a/alebo medzinárodného práva.
8)
Napokon, piatu kategóriu tvoria správne akty, ktoré sú výsledkom spoločného nadnárodného rozhodovacieho procesu, do ktorého sú zapojené príslušné orgány členských štátov, štandardne aj orgány Európskej únie. Cezhraničný účinok nadobúdajú na základe toho, že sú spoločne prijaté všetkými alebo dotknutými členskými štátmi zapojenými do spoločného rozhodovacieho procesu. Právnym základom existencie týchto správnych aktov, ako aj takéhoto typu nadnárodného procesu, sú právne akty Európskej únie, či už nariadenia alebo smernice. Tieto správne akty patriace do tejto kategórie sa označujú ako zložené (kompozitné) správne akty, prípadne ako nadnárodné (transnacionálne) správne akty, alebo ako správne akty prijaté v rámci nadnárodného rozhodovacieho procesu.
9)
Uvedené kategórie sa medzi sebou líšia v tom, do akej miery, v akom rozsahu môže hostiteľský štát vplývať na existenciu a intenzitu účinkov cudzieho správneho aktu na svojom území, t. j. do akej miery môže ovply
