Článok popisuje aspekty dôležité pre pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a jeho dôsledky. K procesu pristúpenia uvádza jeho históriu, stanoviská Súdneho dvora EÚ i rokovania v rámci Rady Európy. Spomína vzťah Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ, vrátane ich judikatúry týkajúcej sa Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Analyzuje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2024 vo veci KS a KD (Eulex Kosovo), ktorý je pozitívnym krokom v tomto procese, pretože Súdny dvor EÚ spresnil svoju právomoc v oblasti SZBP zadefinovaním všeobecného pravidla, že má právomoc posudzovať zákonnosť aktov alebo opomenutí, ktoré priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami patriacimi do pôsobnosti SZBP, alebo právomoc ich vykladať.
The article describes aspects relevant to the EU’s accession to the Council of Europe Convention on Human Rights and its implications. On the process of accession, it gives its history, the opinions of the Court of Justice of the EU and the negotiations within the Council of Europe. It mentions the relationship between the European Court of Human Rights and the Court of Justice, including its case law on the Common Foreign and Security Policy. It analyses the judgment of the Court of Justice of 10 September 2024 in KS, KD (Eulex Kosovo), which is a positive step in the process, as the Court has clarified its competence in the field of CFSP by defining the general rule that it has the power to judge the legality of acts or omissions not directly related to, or to interpret, political or strategic decisions falling within the scope of the CFSP.
BRENČIČ, M.: Pristúpi Európska únia k Dohovoru o ľudských právach do roku 2030?; Justičná revue, 77, 2025, č. 4, s. 369 – 390.
Kľúčové slová: dohoda o pristúpení EÚ k Dohovoru, právomoci súdov EÚ v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci KS a KD (Eulex Kosovo), politické a strategické rozhodnutia v SZBP.
Key words: Agreement on the Accession of the EU to the Convention, Jurisdiction of the EU Courts in the field of Common Foreign and Security Policy, Judgment of the Court of Justice in KS, KD (Eulex Kosovo), political and strategic decisions in the CFSP.
Právne predpisy/legislation: Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ; Charta základných práv EÚ; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa Stanoviska Súdneho dvora EÚ č. 2/13, z 18. decembra 2014, o súlade návrhu dohody o pristúpení Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") so Zmluvami je pristúpenie možné, ak bude rešpektovaný špecifický charakter právneho poriadku Európskej únie ("Únia") a nebudú dotknuté právomoci Únie podľa Zmlúv. Následne rozvinul svoju judikatúru v oblasti základných práv na základe uplatňovania Charty základných práv EÚ ("Charta") i v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ("SZBP").
1)
1 Prepojenie dvoch európskych súdov - Štrasburg, Luxemburg
Dohovor je záväzný pre všetkých 46 členských štátov Rady Európy vrátane 27 krajín Európskej únie. Štrasburský systém poskytuje externú kontrolu, ktorú vykonáva medzinárodný súd, Európsky súd pre ľudské práva ("Súd").
Súdny dvor je jednou z inštitúcií Únie. Pristúpením EÚ k Dohovoru sa bude na ňu vzťahovať tento mechanizmus "vonkajšej" kontroly na zabezpečenie súladu právnych predpisov a politík so základnými právami. Na úrovni EÚ funguje "vnútorný" kontrolný mechanizmus, ktorý umožňuje predbežnú a autonómnu justičnú kontrolu zo strany Súdneho dvora. Bola vytvorená Charta, ktorú v roku 2000 slávnostne vyhlásili - Parlament, Rada a Komisia. Právnu záväznosť nadobudla v decembri 2009 a tak sa stala záväzným zdrojom primárneho práva EÚ.
Charta je do veľkej miery inšpirovaná nástrojmi Rady Európy, najmä Dohovorom. Právny poriadok EÚ predstavuje ústavný poriadok, v ktorom sa základné práva uznané Chartou musia, citujúc Súdny dvor, vykladať a uplatňovať "v súlade s ústavným rámcom" Únie (stanovisko pléna Súdneho dvora 2/13 z 18. decembra 2014, bod 177; rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora vo veci C-234/17
XC, YB, ZA,
z 24. októbra 2018, bod 45). Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil rozdiely medzi prostriedkami nápravy zameranými na ochranu základných práv zaručených právom EÚ a vnútroštátnymi prostriedkami nápravy zameranými na zabezpečenie uplatňovania rozhodnutí Súdu (XC a ďalší
, body 31 - 48).Keďže EÚ nie je zmluvnou stranou Dohovoru, sťažnosti na Súd nemožno podávať priamo proti nej. EÚ nemôže byť zodpovedná za konanie svojich inštitúciía žaloby podané proti nej sú
ratione personae
nezlučiteľné s Dohovorom.V súčasnosti Súd vyhlasuje sťažnosti podané proti aktom, opatreniam a opomenutiam inštitúcií a iných orgánov EÚza neprijateľné.
2)
To sa zmení po jej pristúpení k Dohovoru (je to upravené v článku 1 ods. 3 návrhu prístupovej dohody).
Súd však v súčasnosti môže považovať členské štáty za zodpovedné za účinky práva EÚ v ich vnútroštátnom právnych poriadkoch.
3)
Napríklad štáty sú v zásade naďalej zodpovedné, pokiaľ ide o primárne právo Európskej únie (
Matthews proti Spojenému kráľovstvu,
bod 33).Sú teda zodpovedné podľa Dohovoru, aj keď len vykonávajú alebo implementujú právne predpisy EÚ.
V priebehu rokov Súd preukázal, že dôveruje úrovni ochrany stanovenej v EÚ a presadzovanej Súdnym dvorom. Preto v situáciách, v ktorých členské štáty nemajú žiadnu možnosť voľnej úvahy o tom, ako sa akt EÚ uplatňuje, Súd odmietne úplnú kontrolu a uplatní bosporskú domnienku rovnocennej ochrany.
4)
Táto doktrína bola riešením potenciálnych protichodných povinností, ktorým by mohli čeliť členské štáty EÚ, a úctivým gestom voči EÚ a Súdnemu dvoru.
5)
Pristúpenie EÚ k Dohovoru môže znamenať opustenie tejto doktríny. Súd by vykonával plnú kontrolu. Kritérium rovnocennej ochrany možno uplatniť aj v situáciách týkajúcich sa zlučiteľnosti aktov iných medzinárodných organizácií s Dohovorom.
6)
Súd už uplatnil domnienku rovnocennej ochrany v kontexte NATO.
7)
Po pristúpení EÚ k Dohovoru budú musieť sťažovatelia v konaní vyčerpať aj existujúce opravné prostriedky v rámci EÚ, a to aj na Súdnom dvore
8)
, napríklad o náhradu škody spôsobenú opatreniami v SZBP.
Rozhodnutia Súdu v prípadoch, v ktorých bude EÚ stranou, budú záväzné pre EÚ-inštitúcie vrátane Súdneho dvora.
Pristúpenie EÚ k Dohovoru môže poskytnúť aj odpoveď na otázku, či sú známe požiadavky na priamu a individuálnu legitimáciu v súlade s požiadavkami Štrasburgu.
9)
Od rozsudku
Plaumann
10)
Súdny dvor totiž vyžaduje, aby fyzické alebo právnické osoby preukázali, že akt EÚ
"sa ich dotýka z dôvodu ich určitých osobitných vlastností, ktoré sú im vlastné, alebo z dôvodu okolností, ktorými sa odlišujú od všetkých ostatných osôb".
Niektorí očakávajú, že po pristúpení EÚ k Dohovoru bude proti jej agentúram smerovať viac sťažností v súvislosti s otázkami životného prostredia, či migračnou politikou EÚ. A technologickí giganti sa budú môcť odvolávať na Súde proti presadzovaniu digitálnej politiky EÚ.
11)
Judikatúry oboch európskych súdov sa navzájom ovplyvňujú.
12)
Judikatúra Súdu, ktorá sa týka práva Európskej únie, je napríklad v oblasti zodpovednosti členských štátov EÚ, európskeho zatykaču, azylu, únosov detí, práva na spravodlivý proces, slobody prejavu či zákazu diskriminácie.
13)
Súdny dvor vo svojej judikatúre zasa odkazuje na články Dohovoru, aj keď len marginálne. Od roku 2016 do roku 2024 to bolo len 55-krát. Pritom 145 rozsudkov Súdneho dvora z roku 2023 sa týka oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a/alebo základných práv.
14)
Oba súdy už posudzovali rovnaké prípady týkajúce sa ľudských práv, napríklad otázku publikovania údajov o zdaňovaní [rozsudok Súdneho dvora vo veci C-73/07
Splnomocnenec pre ochranu údajov (Tietosuojavaltuutettu) proti firmám Satakunnan Markkinapörssi Oy a Satamedia Oy
zo 16. decembra 2008; následne rozsudok Súdu vo veci uvedených firiem proti Fínsku z 27. júna 2017, sťažnosť č. 931/13
15)
, bod 212
16)
].Ďalším príkladom je aktuálny spor, ktorý sa týka zákazu rituálnej porážky dobytku bez jeho predchádzajúceho omráčenia. Sťažovatelia (moslimovia, židia z Belgicka) podali žalobu na Ústavný súd Belgicka, ktorý sa obrátil na Súdny dvor so žiadosťou o výklad nariadenia Rady č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania v spojení s článkom 13 ZFEÚ a článkom 10 ods. 1 Charty.
17)
Súdny dvor rozhodol, že právo EÚ nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá v rámci rituá