Podmienky posudzovania návrhu podľa čl. 127 ods. 5 ústavy

Vydáno: 30 minút čítania
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2025 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), práva podľa čl. 13 Dohovoru, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") rozhodnutím okresného úradu sp. zn. Co 3/2017 z 31. mája 2017, rozsudkom krajského súdu (ďalej aj "správny súd") sp. zn. 11 S 87/2017 z 11. júna 2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 11 S 87/2017 zo 7. marca 2022 a rozsudkom najvyššieho správneho súdu (ďalej aj "kasačný súd") sp. zn. 4 Svk 30/2022 z 23. októbra 2024. Zároveň sťažovateľ spolu s ústavnou sťažnosťou podal návrh, aby senát Ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy o súlade právnych predpisov.
Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplynuli tieto skutkové okolnosti. Krajský súd svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia okresného úradu, ktorý postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok") zrušil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. C 015/2008 z 11. júla 2016
, ktorým tento nevyhovel námietke právnej predchodkyne sťažovateľa, podanej proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj "ROEP") v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou. Táto námietka sa týkala
(i)
nezaevidovania spoluvlastníckeho podielu,
(ii)
zmeny právnej hranice a tým zníženia pozemku parcely a
(iii)
zmeny právnej hranice a pôvodnej výmery pozemku.
V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd konštatoval nedôvodnosť správnej žaloby právnej predchodkyne sťažovateľa. Krajský súd uviedol, že prvostupňové administratívne rozhodnutie bolo vydané v čase, keď v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou platil katastrálny operát zapísaný do katastra nehnuteľností podľa registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý bol schválený rozhodnutím príslušného správneho orgánu 27. februára 2009 a zapísaný do katastra nehnuteľností 7. apríla 2009. Rozhodnutie o schválení ROEP ako celok zrušené nebolo. Rozhodnutie o schválení ROEP vydal správny orgán v čase, keď o námietke proti výpisu z návrhu ROEP bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo 4. novembra 2008, potvrdeným rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu z 5. januára 2009, proti ktorému síce bola podaná správna žaloba na účely jeho súdneho preskúmania, táto však nemala odkladný účinok. Právoplatné rozhodnutie o námietke právnej predchodkyne žalobkyne bolo zapracované do návrhu ROEP, ktorý ako celok bol schválený pred tým, ako rozhodnutiami správnych súdov, iniciovanými skoršou správnou žalobou žalobkyne došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia z 5. januára 2009 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia zo 4. novembra 2008. Za takéhoto stavu je správny výklad okresného úradu, že po schválení ROEP a zapísaní údajov z neho do katastra nehnuteľností už nemožno správne konanie vrátiť do stavu (procesného štádia), v rámci ktorého sa dotknuté osoby vyjadrujú k návrhu ROEP, podávajú proti nemu námietky a následne sa o týchto námietkach po prerokovaní v príslušnej komisii rozhoduje. Preto správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti návrhu ROEP, keď tento bol v čase ich rozhodovania už ako ukončené dielo schválený.
V odôvodnení svojho rozsudku sa, okrem iného, zaoberal aj charakterom lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 180/1995 Z. z.") a dospel k záveru, že súbežným cieľom právnej úpravy usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zákonom č. 180/1995 Z. z. je dosiahnutie stability a právnej istoty tak, aby sa ROEP zapísaný v katastri nehnuteľností stal spoľahlivou informačnou základňou pre následné scudzovacie právne úkony pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností. Riadiac sa touto výkladovou axiómou uviedol, že charakter lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. je prekluzívny, t. j. je nevyhnutné, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov rozhodnutie správneho orgánu o zmene údajov do skončenia tejto lehoty aj nadobudlo právoplatnosť.
Právna predchodkyňa sťažovateľa nespokojná s výsledkom správneho súdneho konania podala proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom tak, že ju zamietol. Najvyšší