Oboznamovanie sa prísediacich s utajovanými skutočnosťami a právo na zákonného prísediaceho

This paper examines the legal basis for authorising lay judges to access classified information in criminal proceedings. It identifies inconsistent practices among first-instance courts and argues that security clearance should not be required. Instead, a declaration of confidentiality and formal instruction should suffice. The article contends that conditioning access on clearance is incompatible with the right to a lawful judge and may undermine judicial independence and impartiality, particularly where the intelligence services involved in the clearance process are also parties to the case. The article also highlights the lack of institutional safeguards ensuring the independence and impartiality of lay judges, raising concerns about their role in criminal proceedings involving classified materials. ^{1) 2)}

Kľúčové slová: prísediaci, utajované skutočnosti, bezpečnostná previerka, právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi, nestranný a nezávislý súd zriadený zákonom

Key words: lay judge, classified information, security clearance, right to the lawful judge, security of tenure, independent and impartial tribunal established by law

Tento rok v auguste uplynie tridsať rokov od zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a v apríli uplynulo osem rokov od zrušenia rozhodnutia predsedu vlády SR z 3.3.1998 o amnestii, ktorého časti bránili trestnému stíhaniu pre činy súvisiace so zavlečením. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR (ďalej len "ÚS SR") o súlade ³⁾ uznesenia Národnej rady SR o. i. derogujúceho časti rozhodnutia o amnestii, na Okresnom súde Bratislava III obživla trestná vec obvineného bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (ďalej len "SIS") Ing. Ivana Lexu a ďalších pre skutky právne kvalifikované ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, zavlečenie do cudziny, vydieranie, lúpež a nadržovanie. Vec prejednáva senát zložený z predsedu - sudcu z povolania a členov - dvoch prísediacich sudcov z radov občanov.

Niektoré nedostatky inštitútu prísediaceho sudcu z radov občanov sú všeobecne známe ⁴⁾ . Trestná vec obv. Ing. I. Lexu a spol. však zviditeľňuje špecifický, dosiaľ nepreskúmaný aspekt tohto inštitútu. Ide o otázku právneho základu oboznamovania sa prísediaceho s utajovanými skutočnosťami (ďalej tiež "utaj. skut."). Viaceré obvinené osoby totiž podľa obžaloby ⁵⁾ prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava boli v čase spáchania stíhaných skutkov príslušníkmi SIS a obžaloba uvádza, že na spáchanie skutkov použili prostriedky SIS. Vzhľadom na tieto okolnosti sú obsahom súdneho spisu utaj. skut. stupňa utajenia .

Okresný súd Bratislava III do 31.5.2023 nezahájil hlavné pojednávanie vo veci. Neučinil tak ani Mestský súd Bratislava I (ďalej len "MS BA I"), ktorý je vo veci miestne a vecne príslušný od 1.6.2023. Predseda príslušného senátu totiž trvá na tom, že prísediaci sudcovia z radov občanov musia podstúpiť bezpečnostnú previerku IV. stupňa, aby mohli byť zaradení do senátu, ktorý prejedná túto obžalobu. Súd však momentálne nemá k dispozícii ⁶⁾ dostatočný počet prísediacich s osvedčením podľa § 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUS").

V tomto príspevku poukazujeme na rozdielnu prax prvostupňových súdov vo vzťahu k uplatňovanému právnemu základu oboznamovania sa prísediaceho sudcu z radov občanov s utaj. skut. Niektoré súdy považujú prísediaceho za tzv. ďalšiu osobu podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len "Tr. poriadok"), ktorá je oprávnená oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia. V príspevku ponúkame argumenty, ktoré podporujú správnosť takéhoto postupu, ale pripomíname aj riziká, o ktoré sa môžu opierať jeho kritici.

Podľa § 35 ods. 2 ZoUS, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez vykonania bezpečnostnej previerky sa môže oboznámiť s utaj. skut. " ".

K ustanoveniu prislúcha poznámka pod čiarou ¹⁶⁾ , ktorá odkazuje na § 201 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení účinnom k 1.5.2004. V súčasnosti mu zodpovedá znenie § 250 ods. 2 Tr. poriadku. Ide o ustanovenie, ktoré, v prípade vylúčenia verejnosti z hlavného pojednávania (ďalej len "hl. poj."), umožňuje súdu povoliť prístup naň (i) jednotlivým osobám z dôležitých dôvodov a/alebo (ii) dôverníkovi/m obžalovaného. Ak bola verejnosť vylúčená pre ochranu utaj. skut., dôverníkom môže byť iba taká osoba, proti ktorej súd nemá výhrady. Pred rozhodnutím o prípadných výhradách si súd vyžiada stanovisko prokurátora. Ak je verejnosť vylúčená pre ochranu utaj. skut. a obžalovaný si zvolí dôverníka, ku ktorému súd nemá výhrady, tak jeho poučenie vo vzťahu k povinnosti zachovávať mlčanlivosť o utaj. skut. vykoná predseda senátu ⁷⁾ .

Vzhľadom na informačnú hodnotu poznámky pod čiarou a jej nenormatívny charakter ⁸⁾ však pripadá do úvahy, aby sa bez osvedčenia oboznámili s utaj. skut. aj , t.j. ďalšie osoby podľa Tr. poriadku, teda aj prísediaci sudca z radov občanov a nielen dôverník obžalovaného, resp. iná osoba, ktorej prístup na hl. poj. bol povolený z dôležitých dôvodov. Niektoré súdy ⁹⁾ preto práve z ustanovenia § 35 ods. 2 ZoUS vyvodzujú právny základ pre oboznamovanie sa prísediaceho s utaj. skut. bez osvedčenia.

Na § 35 ods. 2 ZoUS nadväzujú ustanovenia § 161 a § 247 ods. 6 Tr. poriadku. Ak je zrejmé, že sa na hl. poj. budú prejednávať utaj. skut., čo vyplýva najmä z toho, že súčasťou spisu je utajovaná príloha, ktorej súčasťou je dôkaz, ktorý navrhuje niektorá zo strán vykonať ¹⁰⁾ , predseda senátu najneskôr po otvorení hl. poj. poučí sudcov, prísediacich a ostatné osoby, ktoré sa zúčastnia na konaní o zásadách utajenia a právnych následkoch ich porušenia. Na poučenie nadväzuje podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti. Súd je povinný bez meškania informovať Národný bezpečnostný úrad (ďalej len "NBÚ") o takomto poučení a podpise vyhlásenia ¹¹⁾ . Samotné ustanovenie § 247 ods. 6 Tr. poriadku teda predpokladá, že s utaj. skut. sa môžu oboznamovať osoby, ktorých prítomnosť je pre konanie nevyhnutná, hoci nie sú držiteľmi osvedčenia. Prísediaci sudcovia nepochybne patria do tohto okruhu.

Predpoklady na voľbu prísediaceho a výkon funkcie (§ 139 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ďalej len "ZoSP"]) sú sčasti zhodné s predpokladmi na vznik oprávnenia na oboznamovania sa s utaj. skut. (§ 10 ods. 1 ZoUS). ZoSP predpokladá, že tieto overí obecné zastupiteľstvo pred ich zvolením, hoci zastupiteľstvá k tomu majú obmedzené možnosti ¹²⁾ . Ak sa v súlade s § 35 ods. 2 ZoUS môže s utaj. skut. oboznamovať, v závislosti od úvahy súdu, osoba, ktorá nie je bezúhonná a svojím správaním nezaručuje, že zabezpečí ochranu utaj. skut. (§ 10 ods. 1 písm. e) a f) ZoUS), tak o to viac platí, že sa s nimi môže oboznamovať prísediaci, ktorý musí spĺňať podmienku bezúhonnosti po celý čas trvania funkcie a ktorého morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prísediaceho bude vykonávať riadne (§ 139 ods. 1 písm. c) ZoSP).

Na prísediaceho sudcu z radov občanov možno nahliadnuť aj z perspektívy ustanovenia § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS, čo znamená potrebu zodpovedania otázky, či tento spadá do tam uvedeného pojmu . Ak áno, znamenalo by to, že prísediaci je tzv. osobou s osobitným postavením, na ktorú sa nevykonáva bezpečnostná previerka a v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre výkon funkcie je oprávnený oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia.

Aj keď možno nájsť dostatok (prevažne jazykových) argumentov pre interpretáciu, že pojem v § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS zahŕňa aj prísediaceho sudcu z radov občanov (prísediaceho sudcu disciplinárnych senátov taktiež), domnievame sa, že v bezpečnostnej praxi nie je tento právny základ pre oboznamovanie sa prísediaceho s utaj. skut. vhodný. Je tomu tak preto, že pokiaľ by toto jeho oprávnenie vychádzalo naozaj z § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS, tak toto vzniká po zložení sudcovského sľubu, nie po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení (§ 35 ods. 2 ZoUS). V takom prípade by sa vo vzťahu k prísediacim neuplatnilo ustanovenie § 161 Tr. poriadku. V prípade prísediaceho sudcu z radov občanov, ktorého inštitucionálna nezávislosť a nestrannosť sú oproti sudcovi z povolania menej zaručené ¹³⁾ , je však žiaduce, aby bol NBÚ informovaný, že konkrétny prísediaci sa oboznamoval s utaj. skut., čo je dôležitý poznatok, ktorý môže NBÚ využiť v rozsahu svojej pôsobnosti.

Prinajmenšom v praxi okresných súdov v sídle krajských súdov sa podľa našich zistení nevyskytuje názor, že by prísediaci bol považovaný za tzv. osobu s osobitným postavením.

Pre úplnosť však dodávame, že tento názor by bol obhájiteľný jazykovým výkladom. Pojem v právnom poriadku SR je legislatívnou skratkou zavedenou sudcovskými statusovými zákonmi ¹⁴⁾ pre . Ústava SR v súčasnom znení skrátený pojem už neobsahuje, vždy hovorí o ¹⁵⁾ , resp. ¹⁶⁾ . Pod pojmom sa teda rozumie sudca z radov občanov, ktorého status a právomoci síce sú významne odlíšené ¹⁷⁾ od statusu a právomocí sudcu z povolania, ale v oboch prípadoch ide o . Ide o dôsledok skutočnosti, že ústavodarca v rámci ústavných zmien a rekodifikácii sudcovských statusových zákonov po roku 1989 nadviazal na terminológiu ľudového súdnictva z 50. až 70. rokoch 20. storočia ¹⁸⁾ .

V rámci ústavných zmien z roku 2001 došlo k definitívnemu potvrdeniu, že ústavodarca považuje prísediaceho za sudcu. Ústava SR totiž v znení účinnom do 30.6.2001 neuvádzala, že prísediaci je sudcom, používala pojem iba " ". Z jazykovej perspektívy tu slovo predstavovalo substantívum vyjadrujúce samostatne existujúcu vec - . Slovo bolo používané ako substantivizované prídavné meno, ktoré aj v minulosti označovali zväčša funkcie v politickej správe a tituly ¹⁹⁾ .

Ústavodarca, podľa vlastných slov ²⁰⁾ motivovaný " ", s účinnosťou od 1.7.2001 doplnil, že ide o " ". Z jazykovej perspektívy tu prísediaci už nebol podmetom a substantívom, ale prívlastkom v prisudzovacom sklade, kde sa základným vetným členom stalo substantívum . je adjektívom, ktoré pomenúva vlastnosť substantíva . Takto je inštitút prísediaceho upravený aj Tr. poriadku, keď ten v § 31 ods. 1 používa pojem " " - substantívom je sudca, nie prísediaci.

Varga konštatuje ²¹⁾ , že táto terminológia nie je vhodná a rozhodne vhodnejší podľa neho bol substantivizovaný termín použitý v ústavnom texte v rokoch 1991-2001. Tomu zodpovedá právna úprava v Českej republike, ktorá sa na ústavnej úrovni už od roku 1993 vzdala pojmu , resp. a zákonodarca je zmocnený rozhodnúť, v ktorých veciach a akým spôsobom sa na rozhodovaní súdov podieľajú " " ²²⁾ . V praxi teda nemusí mať táto občianska participácia podobu prísediaceho sudcu, ale napríklad poroty. ²³⁾ Český statusový zákon ²⁴⁾ síce používa pojem , nie však ako legislatívnu skratku, ale ako pôvodný pojem (podmet, substantívum). Zároveň dbá na terminologické odlíšenie prísediaceho od sudcu.

Pri výkone súdnictva majú prísediaci sudcovia z radov občanov rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia z povolania ²⁵⁾ a pri rozhodovaní sú si rovní ²⁶⁾ . Ustanovenie § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS nediferencuje sudcov podľa vecnej, miestnej ani funkčnej príslušnosti. Bolo by preto možné uzavrieť, že pojmom mal zákonodarca na mysli sudcov všetkých súdov sústavy všeobecných súdov SR (postavenie sudcov ÚS SR, ktorý stojí mimo sústavy, ako oprávnených osôb s osobitným postavením, je definované samostatne).

V tomto smere možno poukázať aj na nemeckú spisbu ²⁷⁾ , ktorá dochádza k totožnému záveru, že pojem sudca, pokiaľ ide o ich osobitné postavenie pri prístupe k utaj. skut., zahŕňa aj laického sudcu.

Ak by normotvorca mal v úmysle zabrániť načrtnutej jazykovej interpretácii a vylúčiť prísediacich z okruhu oprávnených osôb s osobitným postavením, nepochybne by sa tak vyjadril napríklad znením " ", resp. . Tak postupoval vo vzťahu k určitej skupine sudcov všeobecných súdov v znení účinnom do 16.7.2009, ktoré podmieňovalo oboznamovanie sa sudcov Špeciálneho súdu s utaj. skut. úspešným vykonaním previerky ²⁸⁾ .

Ako sme však uviedli vyššie, v bezpečnostnej praxi nepovažujeme za vhodné vyvodzovať právny základ pre oboznamovanie sa prísediaceho s utaj. skut. z § 34 ods. 1 písm. f) ZoUS, pretože by tým bola vylúčená notifikačná povinnosť vo vzťahu k NBÚ, ktorej zachovanie vnímame ako nevyhnutné a to vzhľadom na nedostatočné garancie inštitucionálnej nestrannosti a nezávislosti ²⁹⁾ prísediaceho sudcu.

Pokiaľ ide o názor, že prísediaci je oprávnený oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia, na základe vyhlásenia o mlčanlivosti a poučenia, jeho správnosť vyvodzujeme najmä z argumentu vysokým stupňom demokratickej legitimity prísediaceho sudcu z radov občanov.

Ako uvádzajú Born a Johnson ³⁰⁾ , v slobodných krajinách je nevyhnutný demokratický dohľad nad tajnými službami, pričom podľa nich naznačuje, že (i) za dohľad zodpovedajú volení zástupcovia alebo úradníci a (ii) spravodajské služby rešpektujú zásady právneho štátu. Medzi princípy právneho štátu podľa Krošláka ³¹⁾ o. i. patria princíp (demokratickej) legitimity, princíp spravodlivosti a princíp deľby moci vrátane systému vzájomných bŕzd a protiváh.

Z uvedeného možno vyvodiť, že aj tajné služby, resp. pôvodcovia akýchkoľvek utaj. skut. rešpektujú, že vysoký stupeň demokratickej legitimity má väčšiu váhu než osvedčenie, resp. bezpečnostná previerka, a funkcionári s vysokým stupňom demokratickej legitimity sú oprávnení oboznamovať sa s utaj. skut. . Inak povedané, aj osoba, ktorá by nezískala osvedčenie (napr. pre preukázateľné styky s tzv. extrémistickou scénou), ale zvolením alebo menovaním do určitej funkcie získala vysoký stupeň demokratickej legitimity, smie v rozsahu nevyhnutnom pre výkon takej funkcie oboznamovať sa s utaj. skut.

Touto optikou možno nazerať aj na prísediaceho sudcu. Sudca z povolania je v súčasnosti menovaný prezidentom ³²⁾ . Naproti tomu prísediaceho sudcu z radov občanov volia obecné zastupiteľstvá ³³⁾ . Poslanci obecných zastupiteľstiev sú však, rovnako ako prezident, volení občanmi v priamych voľbách. Sudca z povolania a sudca z radov občanov sú rovnako vzdialení od ľudu ako suveréna ³⁴⁾ .

Pri pohľade na taxatívny výpočet oprávnených osôb s osobitným postavením v § 34 ods. 1 ZoUS možno konštatovať, že toto postavenie sa exkluzívne viaže na osoby, ktorých demokratická legitimita je spravidla odvedená od suveréna priamo (prezident, poslanci) alebo nepriamo, avšak spravidla prostredníctvom nanajvýš jediného nepriameho stupňa (členovia vlády, sudcovia ÚS SR, sudcovia, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR a pätnásť z osemnástich členov Súdnej rady ³⁵⁾ ).

Prísediaci sudca z radov občanov je na tom istom stupni demokratickej legitimity, od ktorého zákonodarca odvodzuje oprávnenie iných osôb na oboznamovanie sa s utaj. skut. bez osvedčenia, a preto toto oprávnenie svedčí aj prísediacemu sudcovi z radov občanov.

Oprávnenie prísediaceho sudcu oboznamovať sa s utaj. skut. v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre výkon funkcie predstavuje súčasť záruk na dosiahnutie nezávislosti a nestrannosti súdu a prostriedok efektívneho výkonu súdnictva v senátnych veciach na prvostupňových trestných súdoch. Ako sme uviedli, k princípom právneho štátu, ktoré v slobodných krajinách tajné služby rešpektujú, patrí aj princíp spravodlivosti a jeho súčasťou je aj ochrana nezávislosti a nestrannosti súdu ³⁶⁾ .

Warg uvádza ³⁷⁾ , že nebolo by v súlade so zásadou nezávislosti súdnictva, ak by sa sudcovia museli podrobiť bezpečnostnej previerke. Nevyžaduje sa aj z toho dôvodu, že by mohlo dôjsť ku konfliktu s právom na zákonného sudcu, ak by bol sudca z konania odvolaný pre výsledky bezpečnostnej previerky. Ďalší aspekt je praktický - súdne konanie, v ktorom boli nečakane predložené utaj. skut., by sa muselo na niekoľko týždňov prerušiť, aby sa mohla vykonať previerka. Išlo by o nadmernú dodatočnú záťaž.

Obdobne Chrobák ³⁸⁾ uvádza, že zmyslom prístupu k utaj. skut. bez osvedčenia je umožniť k nim prístup osobám, ktoré by bez neho boli obmedzené vo výkone svojej verejnej funkcie, ktorá je im zverená na základe ústavy alebo zákona.

Záruky nezávislosti súdu sa vzťahujú na sudcov z povolania aj sudcov z radov občanov bez rozdielu ³⁹⁾ . Pokiaľ ide o interpretáciu nestranného a nezávislého súdu zriadeného zákonom, ani ESĽP nerobí rozdiel medzi sudcom z povolania a sudcom z radov občanov, ak vnútroštátna právna úprava stanovuje, že pri výkone súdnictva majú práva a povinnosti ako sudcovia ⁴⁰⁾ , čo je aj prípad SR. S inštitucionálnou nezávislosťou je však spojená a od nej neoddeliteľná individuálna nezávislosť ⁴¹⁾ .

Z rozhodnutia ÚS SR o zrušení Špeciálneho súdu možno vyvodiť, že ak by bolo zákonom ustanovené, že osvedčenie je vo vzťahu k výkonu sudcovskej funkcie prísediacim v konkrétnej trestnej veci, došlo by k neprijateľnému narušeniu deľby moci a to vzhľadom na absenciu dostatočne účinného systému opravných prostriedkov spôsobilého zaistiť stabilitu a nezávislosť výkonu sudcovskej funkcie prísediacim v konkrétnej trestnej veci, ktoré by vyvažovali širokú správnu úvahu NBÚ pri bezpečnostnej previerke a možnosť NBÚ prakticky v ktoromkoľvek momente spochybniť legitimitu a legalitu výkonu funkcie prísediaceho sudcu v konkrétnej trestnej veci. ⁴²⁾ Tieto závery neskôr ÚS SR potvrdil v rozhodnutí o tzv. plošných previerkach sudcov z povolania. ⁴³⁾

V súlade s takto interpretovanou nezávislosťou sudcov je preto podľa nás iba taký výklad príslušných ustanovení ZoUS, ktorý v konečnom dôsledku zaisťuje prísediacim sudcom z radov občanov možnosť oboznamovať sa aj s utajovanou prílohou súdneho spisu vo veci, o ktorej rozhoduje senát, ktorého sú členmi. Pritom platí, že o okolnosti, či je prístup k utaj. skut. nevyhnutný pre výkon funkcie, v prípade sudcov nerozhoduje orgán výkonnej moci ako NBÚ, ale samotný súd, ktorý v tomto smere nepodlieha súhlasu bezpečnostných zložiek. ⁴⁴⁾ Keďže pri výkone súdnictva má sudca z povolania rovnaké práva a povinnosti ako sudca z radov občanov, uvedené na neho platí rovnako.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti trestnej veci obvineného bývalého riaditeľa SIS sú závery Warga a odkazovaných rozhodnutí obzvlášť príhodné. Podkladové materiály na bezpečnostnú previerku totiž tvoria aj informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby z evidencií SIS a informácie z previerok vykonaných SIS. ⁴⁵⁾

Ako sme uviedli, trestné konanie sa v uvedenej veci vedie pre skutky, ktorých sa podľa obžaloby obvinení dopustili ako príslušníci SIS a pri ktorých podľa obžaloby použili prostriedky SIS. Postup MS BA I v uvedenej trestnej veci, spočívajúci v tom, že zaradenie prísediacich do konkrétneho súdneho oddelenia podmieňuje získaním osvedčenia, fakticky znamená, že orgán výkonnej moci, ktorého personálne a materiálne zdroje boli podľa obžaloby použité na spáchanie trestnej činnosti, spolurozhoduje o personálnom zložení senátu, ktorý bude rozhodovať, či použitím personálnych a materiálnych zdrojov SIS došlo k spáchaniu žalovaných skutkov, či tieto sú trestným činom a či ich spáchali obvinení.

Ak by platilo, že prísediaci sú oprávnení oboznamovať sa s utaj. skut. iba na základe osvedčenia, potom treba vziať do úvahy, že kedykoľvek počas výkonu funkcie prísediaceho môže dôjsť k zrušeniu platnosti osvedčenia ⁴⁶⁾ . Odvolanie proti tomu síce má odkladný účinok, ale vzhľadom na lehoty odvolacieho konania ⁴⁷⁾ a priemerné trvanie administratívnych súdnych konaní by zrušenie platnosti osvedčenia prísediacemu fakticky znamenalo personálnu obmenu senátu.

V trestnej veci bývalého riaditeľa SIS sa otázka právneho základu oboznamovania sa prísediacich s utaj. skut. prelína tiež s právom na zákonného prísediaceho ⁴⁸⁾ , na ktoré sa viažu notoricky známe nedostatky - rozvrhy práce súdov sú totiž vo vzťahu k prísediacim sudcom riešené rôzne a niekde vyslovene pripúšťajú, aby si sudca z povolania konkrétne osoby do svojho senátu vyberal z daného zoznamu sám ⁴⁹⁾ . Niektoré súdy potvrdzujú, že predsedovia senátov si vyberajú prísediacich " " ⁵⁰⁾ .

Pokiaľ ide o zákonného sudcu (prísediaceho), ide o pojem definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva ⁵¹⁾ . K nim treba priradiť aj obsadenie príslušného súdu v súlade so zákonom a pravidlá tohto obsadzovania a prideľovania vecí obsiahnuté v rozvrhu práce. Spôsob výberu konkrétnych prísediacich do senátu je pritom relevantný z perspektívy čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ⁵²⁾ . Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich, základným článkom vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie, ktoré sa vytvára pre samosudcu alebo senát. ⁵³⁾ Súdne oddelenia by teda mali mať na úrovni rozvrhov práce určených konkrétnych prísediacich, prípadne aspoň pravidlá ich prideľovania do jednotlivých oddelení tak, aby sa vylúčila svojvôľa predsedov senátov.

Pokiaľ ide o MS BA I, podľa rozvrhu práce má 57 prísediacich, ale nie sú priradení k jednotlivým súdnym oddeleniam, t.j. predseda senátu ktoréhokoľvek senátu si môže vybrať ktoréhokoľvek prísediaceho. MS BA I síce tvrdí ⁵⁴⁾ , že predseda senátu určuje prísediaceho , toto však nie je obsiahnuté v samotnom rozvrhu práce, takže pravidlá na určenie zákonného sudcu nie sú predvídateľné ani transparentné ⁵⁵⁾ . Rozvrh práce ani len nezmocňuje predsedov senátov na to, aby týmto spôsobom postupovali. Ako problematické sa potom môže javiť, že MS BA I podmieňuje zaradenie prísediaceho do konkrétneho súdneho oddelenia vykonaním bezpečnostnej previerky, pretože vo svojej podstate ide o kreovanie senátu mimo rámec zákona a rozvrhu práce.

Na porovnanie, rozvrh práce Mestského súdu Košice (ďalej len "MS KE") obsahuje zoznam 69 prísediacich, ktorého súčasťou je aj určenie toho, do ktorého súdneho oddelenia konkrétny prísediaci patrí ⁵⁶⁾ . V každom oddelení je primeraný počet prísediacich (tri až deväť na oddelenie). Rozvrh MS KE v pravidlách určovania zákonného sudcu uvádza, že prísediaci sa vyberajú zo zoznamu z tých prísediacich, ktorí sú pridelení do príslušného oddelenia, a to podľa abecedného poradia (podľa priezviska). Toto poradie je možné zmeniť len v záujme zachovania plynulosti konania, o čom sa vyhotoví a založí do spisu úradný záznam. ⁵⁷⁾ Takto formulovaný rozvrh práce, v súlade s východiskami načrtnutými vyššie, sa pokúša minimalizovať prípadné tendencie predsedov senátov vyberať si prísediacich, ktorí im nespôsobujú ťažkosti ⁵⁸⁾ , sú nekonfliktní a stotožnia sa s ich právnym názoru a hodnotením skutkových okolností prípadu. Abecedné rotácie zabezpečujú, že v pravidelných intervaloch si musia vybrať takého prísediaceho, s ktorým nemajú takúto skúsenosť; ak v konkrétnej trestnej veci bude takýto prísediaci nahradený iným, a to mimo abecedného poradia, musí o tom predseda senátu spísať záznam, čo zas uľahčuje kontrolu dodržiavania tohto pravidla účastníkmi konaní, pretože tí už po nápade veci na súd poznajú potencionálny okruh členov senátu, a pokiaľ sa výsledné zloženie odchýli od tohto predpokladu z rozvrhu práce, môžu bližšie skúmať a namietať dôvody zmeny. K efektivite takejto kontroly prispieva aj to, že prísediaci sú pridelení do oddelení v priemerných počtoch.

Samotný zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniam o oprávnených osobách s osobitným postavením uvádza, že ich výpočet je ⁵⁹⁾ , preto považujeme za vhodné preskúmať, z akého právneho základu vychádza oprávnenie tzv. laických sudcov oboznamovať sa s utaj. skut. vo vybraných krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy.

Ako vyplýva z už uvedeného, v sa na sudcov bezpečnostná previerka nevykonáva ⁶⁰⁾ , pričom Däubler uvádza ⁶¹⁾ , že .

V oprávnenie prísediacich a porotcov oboznamovať sa s utaj. skut. bez vykonania previerky v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre výkon funkcie vyplýva nepriamo zo zákona o informačnej bezpečnosti, ktorý z previerkovej povinnosti vyníma výkon rozhodovacej činnosti súdov ⁶²⁾ , oprávnenie vzniká po zložení príslušnej prísahy.

V je právna úprava v podstatných črtách totožná s tuzemskou. Podľa zákona o ochrane utajovaných informácií ⁶³⁾ osobitný predpis ustanoví, ktoré fyzické osoby a za akých podmienok majú v trestnom konaní prístup k utajovaným informáciám bez osvedčenia, a to v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre uplatnenie práv a plnenie povinností. Podľa právneho poriadku ČR sa prísediaci považujú za " " ⁶⁴⁾ a tie sú oprávnené pristupovať k utaj. skut. bez vykonania bezpečnostnej previerky, v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie ich povinností, po predchádzajúcom poučení predsedom senátu ⁶⁵⁾ , ktoré je nevyhnutné do 30 dní odo dňa poučenia zaslať Národnému bezpečnostnému úradu. Český zákon o ochrane utajovaných informáciách v znení účinnom od 1.1.2025 ⁶⁶⁾ umožňuje prísediacim oboznamovať sa bez vykonania bezpečnostnej previerky aj s utaj. skut. cudzích mocí, avšak po predchádzajúcom súhlase cudzej moci. Český Národný bezpečnostný úrad ⁶⁷⁾ nevyvodzuje právny základ z oprávnenia sudcov, keďže česká právna úprava dôsledne dbá na rozlíšenie sudcu a prísediaceho.

V zákon o ochrane utajovaných skutočností vyslovene stanovuje ⁶⁸⁾ , že " ". Toto oprávnenie sa však nevzťahuje ⁶⁹⁾ na prístup k utaj. skut. medzinárodných organizácií a krajín, s ktorými má Poľsko uzatvorenú zmluvu o vzájomnej ochrane a výmene utaj. skut.

Podnetom na tento príspevok bol postup MS BA I v trestnej veci bývalého riaditeľa SIS, preto sa pokúsime aplikovať doterajšie argumenty práve na tento konkrétny prípad.

Bez ohľadu na vyriešenie otázky, či má aboličné rozhodnutie procesnoprávne alebo hmotnoprávne účinky, zo súčasnej perspektívy toto rozhodnutie bránilo trestného konania ⁷⁰⁾ , čo znamená, že súdna fáza trestného konania konanie vo veci obv. Ing. I. Lexu a spol. začala podaním obžaloby v novembri 2000 a obživnutie veci po rozhodnutí ÚS SR nemá vplyv na určenie momentu, v ktorom konanie začalo.

K podaniu obžaloby na obv. Ing. I. Lexu a spol. teda došlo pred účinnosťou Tr. poriadku, trestné konanie preto súd vykonáva ⁷¹⁾ podľa Tr. poriadku účinného do 31.12.2005. Tr. poriadok účinný do 31.12.2005 neupravoval povinnosť predsedu senátu poučiť prísediacich sudcov o zásadách utajenia a právnych následkoch ich porušenia natoľko detailne, ako je to upravené v súčasnosti. Samotný Tr. poriadok v tom čase neupravoval vyhlásenie mlčanlivosti pre osoby oboznamujúce sa s utaj. skut. v priebehu konania bez osvedčenia.

Tr. poriadok účinný do 31.12.2005 však v rámci stanovovania podmienok verejnosti hl. poj. upravoval ⁷²⁾ , že predseda senátu upozorní prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným osobám prezradili utaj. skut., pričom pod pojmom "prítomní" možno rozumieť nielen účastníkov konania a ich zástupcov, ale tiež súdne osoby vrátane zapisovateľa a prísediacich (teda osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná pre konanie). Tr. poriadok účinný do 31.12.2005 tiež zmocňoval ⁷³⁾ predsedu senátu na vykonanie hl. poj.

Ak by sa prísediaci nesmeli oboznamovať s utaj. skut., nemohli by sa oboznámiť s úplným dôkazným stavom veci a hl. poj. by teda nemalo "zdarný priebeh". O zákonnosti a efektivite, resp. úspechu tr. konania možno pochybovať tiež v prípade, že by v ňom došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu tým, že (i) o zložení súdu by rozhodoval orgán výkonnej moci, ktorého personálne a materiálne zdroje boli podľa obžaloby použité na spáchanie trestnej činnosti, ktorá je predmetom obžaloby, resp. (ii) by došlo k porušeniu práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi z dôvodu, že prísediaci, ktorý by mal podľa rozvrhu práce a zákona rozhodovať, nerozhodoval, pretože nezískal osvedčenie.

Zastávame názor, že v tr. veciach, v ktorých sa konanie vykonáva podľa Tr. poriadku účinného do 31.12.2005 a toto konanie bolo začaté po 1.5.2004, sú prísediaci oprávnení oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia a to postupom podľa § 35 ods. 2 ZoUS, pričom ich poučenie vykoná predseda senátu, čo je v súlade s § 201 ods. 3 Tr. poriadku účinného do 31.12.2005. Prísediaci zároveň musia podpísať vyhlásenia o mlčanlivosti podľa § 35 ods. 2 ZoUS. Trestná vec obv. Ing. I. Lexu a spol. do tohto časového obdobia nespadá.

Na túto trestnú vec sa preto uplatňuje prechodné ustanovenie v ZoUS ⁷⁴⁾ , podľa ktorého sa súdne konanie začaté pred dňom účinnosti ZoUS (1.5.2004) dokončí podľa doterajších predpisov. ZoUS účinný do 30.4.2004 umožňoval ⁷⁵⁾ , aby sa s utaj. skut. jednorazovo oboznámil ktorýkoľvek občan SR, ak to bolo nevyhnutne potrebné pre konanie pred štátnym orgánom. Ustanovenie obsahuje výpočet osôb (konateľ spoločnosti, advokát, komerčný právnik, notár, tlmočník, exekútor a audítor), tento je však demonštratívny a zároveň jednoznačne ilustruje, že ide o okruh osôb nevyhnutne potrebných pre konkrétne konanie, do ktorého spadá aj prísediaci.

Odkazované ustanovenie ZoUS účinného do 30.4.2004 vyžadovalo, aby takáto osoba bola poučená o zásadách utajenia, podpísala písomné vyhlásenie o mlčanlivosti a bezodkladne potom došlo k informovaniu NBÚ. Zodpovedný za poučenie a notifikovanie NBÚ je štátny orgán, v konaní pred ktorým sa občan SR mal s utaj. skut. oboznámiť. Vo vzťahu k prísediacim to teda je konajúci súd prostredníctvom predsedu senátu.

Hoci ZoUS účinný do 30.4.2004 neobsahuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k súdnym konaniam, pre úplnosť dodávame, že rovnaká právna úprava bola účinná aj v čase ⁷⁶⁾ nápadu trestnej veci Ing. I. Lexu a spol. na súd.

V príspevku sme poukázali na odlišnú prax prvostupňových súdov pri určovaní právneho základu pre oboznamovanie sa prísediaceho s utaj. skut. a uviedli sme viaceré argumenty, z ktorých vyplýva, že prísediaci, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci, je oprávnený oboznamovať sa s utaj. skut. bez vykonania bezpečnostnej previerky, po poučení predsedom senátu o zásadách utajenia a právnych následkoch ich porušenia, a po podpise vyhlásenia o mlčanlivosti, o čom je nevyhnutné notifikovať NBÚ, ktorý s týmto poznatkom môže pracovať v rozsahu svojej pôsobnosti. Opačný prístup (podmieňovanie prístupu osvedčením) je v rozpore s ochranou nezávislosti a nestrannosti súdu a v napätí s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

Na druhej strane, nemožno nechať nepovšimnuté, že zásadným protiargumentom je nedostatok garancií inštitucionálnej nestrannosti a nezávislosti prísediaceho sudcu z radov občanov (najmä, ale nie výhradne - spôsob ustanovenia do funkcie, nezlučiteľnosť funkcií, hmotné zabezpečenie). Ak napr. hmotné zabezpečenie prísediaceho sa nepribližuje zabezpečeniu sudcu z povolania, samozrejme, že možno rozumne pochybovať, či v kritickej situácii budú obaja ochotní a schopní rovnako intenzívne chrániť utaj. skut., s ktorými sa pri výkone funkcie oboznámili. Je pritom známe, že nižšie odmeňovanie nepatrne zvyšuje pravdepodobnosť odchodu sudcov z funkcie a ovplyvňuje zloženie súdov ⁷⁷⁾ .

Iba z tejto pochybnosti však nemožno vyvodiť povinnosť prísediaceho sudcu podrobiť sa bezpečnostnej previerke. Ide totiž o inú debatu (nastavenie inštitútu prísediaceho, resp. jeho úplné zrušenie). Born a Leigh upozorňujú, že bezpečnostné previerky sudcov v kontexte dohľadu nad tajnými službami sú netriviálnou témou. V niektorých krajinách sú sudcovia preverovaní, čo však vyvoláva otázky o ich nestrannosti, keďže pravdepodobným dôsledkom preverenia sudcu je, že sa stáva prijateľným pre jednu stranu konania. V iných krajinách by bolo takéto preverovanie z ústavného hľadiska neprijateľné, povesť a skúsenosti sudcu sa považujú za dostatočné záruky, že mu možno dôverovať, pokiaľ ide o utaj. skut. ⁷⁸⁾

, v záujme odstránenia výkladových nejasností v súvislosti s oprávnením prísediacich sudcov z radov občanov oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia, možno uvažovať v štyroch rôznych líniách.

Prvá spočíva v novelizácii ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f) ZoUS tak, že pred čiarkou by sa doplnilo " ⁷⁹⁾ . Prísediaci sudcovia by sa tak stali oprávnenými osobami s osobitným postavením, na ktoré sa nevykonáva bezpečnostná previerka. Takúto úpravu, bez systémovej zmeny inštitútu prísediaceho sudcu, však nepovažujeme za vhodnú pre bezpečnostnú prax najmä vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov a to pre nedostatočné garancie inštitucionálnej nestrannosti a nezávislosti (sčasti sú tieto výhrady opodstatnené aj vo vzťahu k prísediacim sudcom disciplinárnych senátov ⁸⁰⁾ ).

V súčasnej ekonomickej a politickej situácii je v podstate vylúčené, aby došlo k zlepšeniu hmotného zabezpečenia prísediacich sudcov z radov občanov a zvýšeniu kvality ich výberu. V súčasnom nastavení inštitútu prísediaceho preto považujeme za vhodné, aby bola zachovaná notifikačná povinnosť voči NBÚ, aby ten s touto skutočnosťou naložil v rozsahu svojej pôsobnosti.

Druhá línia úvah preto spočíva v novelizácii ustanovenia § 35 ods. 2 ZoUS tak, že by sa za slovo agent doplnila čiarka, za ktorou by nasledovalo " ". Takáto zmena by odstránila interpretačné problémy a zachovala notifikačnú povinnosť, ktorá je vo vzťahu k osobám uvedeným v § 35 ods. 2 ZoUS definovaná v § 161 Tr. poriadku. Uvedené platí aj vo vzťahu k prísediacim sudcom disciplinárnych senátov, nakoľko Disciplinárny súdny poriadok upravuje subsidiárne uplatnenie ⁸¹⁾ týchto ustanovení Tr. poriadku. Zastávame názor, že tento postup sa uplatní aj pri exekútoroch a notároch, ak sú prísediacimi sudcami disciplinárneho senátu, t.j. v disciplinárnom súdnom konaní sa pri nich nepostupuje podľa § 35 ods. 3 ZoUS, nakoľko tento postup by podmieňoval oboznámenie a pokračovanie v konaní súhlasom vedúceho, do ktorého pôsobnosti utaj. skut. patrí; nesúhlas by ovplyvňoval zloženie súdu, čo by zasahovala do práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

V prípade takejto legislatívnej úpravy je potrebné zvážiť vyňatie (z oprávnenia prísediacich oboznamovať sa s utaj. skut. bez osvedčenia) utajovaných informácií cudzích mocí, ku ktorým by mali prístup po predchádzajúcom súhlase cudzej moci (obdobne ako v ČR a Poľsku).

Tretia línia úvah spočíva v zavedení osobitných previerok kandidátov na prísediacich sudcov z radov občanov a prísediacich sudcov disciplinárnych súdov po vzore osobitných previerok kandidátov na funkciu sudcu z povolania tak, aby bola rešpektovaná nezávislosť a nestrannosť súdnictva, a právo na zákonného sudcu. Ani toto riešenie by nemalo byť zaznávané, vo Švédsku práve minulý rok zaznel názor ⁸²⁾ , že porotcovia ako laická súčasť justície by mali podstúpiť bezpečnostnú previerku.

Štvrtá línia úvah spočíva v zásadnej systémovej zmene - úplnom odstránení inštitútu prísediaceho sudcu z radov občanov z právneho poriadku, pričom najvážnejšie trestné veci na prvostupňových súdoch by boli rozhodované samosudcom, príp. senátom, ktorý by sa skladal iba zo sudcov z povolania.

ANDERSON, J. - HELLAND, E.: In: Stanford Law Review 64 (2012), s. 1277 - 1342.

BORN, H. - JOHNSON, L. - LEIGH, I. (eds.), Washington, D. C.: Potomac Books, 2005.

BORN, H. - LEIGH, I.: Ženeva: Geneva Centre for the Democratic Control of Armed Forces (DCAF), 2007.

Bundesgesetz über die Umsetzung völkerrechtlicher Verpflichtungen zur sicheren Verwendung von Informationen (Informationssicherheitsgesetz, InfoSiG). BGBI. I Nr. 23/2002. Dostupné na: < https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=20001740> .

BURČÍK, M.: [online]. Publikované 26.12.2024. [cit. 2025-03-26]. Dostupné na: < https://domov.sme.sk/c/23428123/na-buduci-rok-uplynie-30-rokov-od-unosu-prezidentovho-syna-preco-sa-proces-stale-nezacal.html>.

CIBULKA, Ľ. et al.: Bratislava: PraF UK, 2013.

ČENTÉŠ, J. et al.: Bratislava: C. H. Beck, 2021.

DÄUBLER, W.: Kommentar. Mníchov: C. H. Beck, 2019.

Dôvodová správa k návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., II. volebné obdobie NR SR, parlamentná tlač 643.

Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, III. volebné obdobie, parlamentná tlač 452.

DVONČ, L. et. al.: Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.

DVOŘÁK, J., CHROBÁK, J.: Praha: Wolters Kluwer ČR, 2018.

ERIKSSON, W.: [online]. Publikované 15.02.2024. DagensJuridik. [cit. 2025-03-24]. Dostupné na: < https://www.dagensjuridik.se/nyheter/ordforanden-namndeman-bor-sakerhetsprovas-risk-for-paverkansforsok/ > .

Gesetz über die Voraussetzungen und das Verfahren von Sicherheitsüberprüfungen des Bundes. BGBI. I S. 867. Dostupné na: .

IVOR, I. - POLÁK, P. - ZÁHORA, J.: 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2021.

KROŠLÁK, D. et al.: Bratislava: Wolters Kluwer, 2016.

KROŠLÁK, D.: 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2022.

KROŠLÁK, D.: Bratislava: Bratislava Policy Institute, 2025.

LAJSEK, V.: Praha: Leges, 2020.

LAJSEK, V.: In: Zostavil Tomáš Gábriš. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 182 - 195.

Nález ÚS ČR z 29.9.2020, sp. zn. III. ÚS 22/20.

Nález ÚS SR z 12.1.2017, sp. zn. II. ÚS 577/2015.

Nález ÚS SR z 20.5.2009, sp. zn. PL. ÚS 17/08.

Nález ÚS SR z 30.1.2019, sp. zn. PL. ÚS 21/2014.

Nález ÚS SR z 31.5.2017, sp. zn. PL. ÚS 7/2017.

Nález ÚS SR zo 14.6.2024, sp. zn. PL. ÚS 2/2023.

Obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava z 27.11.2000 podaná na obv. Ing. Ivanovi Lexovi, JUDr. G. V., CSc., Mgr. R. B., JUDr. M. L., P. S., R. K., I. K., Mgr. M. H., Ing. L. K., Ing. M. L., M. Š., J. Z. a I. M.

Odlišné stanovisko sudcov ÚS SR k nálezu sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 20.5.2009.

Odlišné stanovisko ústavného sudcu Radovana Suchánka k nálezu Ústavného súdu ČR zo 6.9.2016, sp. zn. II. ÚS 3383/14.

Odpoveď Mestského súdu Bratislava I z 21.2.2025, č. k.: 1SprI/15/2025.

Odpoveď Národného bezpečnostného úradu (ČR) z 2.2.2023, č. k.: 1002/2023-NBÚ/80.

Odpoveď Okresného súdu Banská Bystrica z 25.2.2025, č. k.: 1SprI/51/25.

PIOVARTSY, M. - MANDZÁK, M.: ( [online]. Právne listy. Publikované 31.01.2023. [cit. 2025-05-29]. Dostupné na: < https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1178--ne-suladnost-disciplinarnych->.

Prípis Mestského súdu Košice z 25.02.2025, č. k.: 1SprI/26/2025.

Prípis Okresného súdu Trnava z 25.02.2025, č. k.: 1SprI/25/2025.

PRUSÁK, J.: Žilina: Absynt (Kalligram), 2023.

Rozsudok ESĽP z 13.4.2006, , číslo sťažnosti 73225/01.

Rozsudok ESĽP z 23.4.2009, , číslo sťažnosti 14370/03.

Rozsudok ESĽP zo 4.3.2003, , číslo sťažnosti 63486/00.

Rozvrhu práce Mestského súdu Košice na rok 2025.

SCHENKE, W. - GRAULICH, K. - RUTHIG, J.: 2. vydanie. Mníchov: C. H. Beck, 2019.

ŠIMÍČKOVÁ, J.: [online]. Publikované 02.07.2019. [cit. 2025-03-26]. Dostupné na: < https://plus7dni.pluska.sk/domov/predseda-sudu-david-lindtner-otvorene-kritizuje-je-to-socialisticky-prezitok >.

Ustawa z dnia 5 sierpnia 2010 r. o ochronie informacji niejawnych. Dz. U. 2010 Nr 182 poz. 1228. Dostupné na: < https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/DocDetails.xsp?id=WDU20101821228>.

Uznesenie Mestského súdu Bratislava I z 12.2.2025, sp. zn. (8T) 5T/14/2000.

VARGA, V.: [online]. Právne listy. Publikované 03.06.2016. [cit. 2025-03-26]. Dostupné na: < https://www.pravnelisty.sk/clanky/a496-prisediaci-ozajstna-porota-alebo-zbytocna-prekazka-plynulosti-trestneho-konania>.

ZÁHORA, J. et al.: 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2023.

ZÁHORA, J. et al.: 1. vydanie. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2023.

Zákon č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). Dostupné na: < https://www.e-sbirka.cz/sb/1961/141 >.

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

Zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov.

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 412/2005 Sb. o ochraně utajovaných informací a o bezpečnostní způsobilosti. Dostupné na: < https://www.e-sbirka.cz/sb/2005/412 >.

Zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).

Zákon č. 6/2002 Sb. o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích). Dostupné na: < https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 >.

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.