Predkladaný článok sa zaoberá kritickou analýzou hmotnoprávnych rozdielov a interpretačných prienikov medzi skutkovou podstatou trestného činu kupliarstva [§ 367 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ")] a trestného činu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania (§ 179 TZ). Autorka v článku analyzuje koncept ľudskej dôstojnosti a zraniteľnosť poškodenej osoby ako kľúčové determinanty pre odlíšenie dobrovoľnej participácie na prostitúcii od vykorisťovateľského vzťahu. Príspevok prostredníctvom komparácie znakov skutkových podstát a s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho sudu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") definuje kritériá, pri ktorých formálny súhlas obete ustupuje pozitívnemu záväzku štátu chrániť integritu jednotlivca. Osobitná pozornosť je venovaná špecifickému postaveniu maloletých osôb, pri ktorých zákonodarca konštruuje absolútnu ochranu pred vykorisťovaním bez potreby dokazovania prostriedkov donútenia. Výsledkom článku sú odporúčania de lege ferenda smerujúce k zefektívneniu vyšetrovacieho procesu a eliminácii sekundárnej viktimizácie obetí.
Úvod
Sexuálne vykorisťovanie predstavuje jednu z najzávažnejších foriem zásahu do osobnej integrity človeka. Súčasne ide o oblasť, v ktorej pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi (pri všetkých formách) je rozhodujúce ako prokurátori a policajti obsahovo chápu pojem "ľudská dôstojnosť"
1)
. Tento pojem predstavuje základný interpretačný rámec pre posúdenie, či konkrétne konanie osôb dosahuje intenzitu trestnoprávne relevantného sexuálneho vykorisťovania alebo kupliarstva, alebo konania, ktoré nie je trestným činom. Správne uchopenie pojmu "ľudská dôstojnosť" vedie ku komplexnému vyšetrovaniu, zatiaľ čo jeho formalistické vnímanie môže viesť k zľahčeniu závažnosti skutkov a ich nesprávnej právnej kvalifikácii.
ESĽP vo veci
Rantsev proti Cypru a Rusku
2)
prvýkrát potvrdil, že samotné obchodovanie s ľuďmi je zakázané čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor")
3)
. Zvýraznil, že rovnako ako otroctvo, aj obchodovanie s ľuďmi je svojou podstatou a cieľom vykorisťovania založené na výkone právomocí spojených s vlastníckym právom, zaobchádzania s ľudskými bytosťami ako tovarom, ktorý sa má kúpiť a predať a využiť na nútenú prácu, pričom protiprávne konanie páchateľa spočíva v prísnom dohľade nad aktivitami obetí, ktorých pohyb je často ohraničený a zahŕňa použitie psychického alebo fyzického násilia. V tomto konkrétnom prípade konštatoval zlyhanie orgánov verejnej moci, ktoré nekonali napriek existujúcim indíciám, že Rantsev bola obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi a nie iného trestného činu.
4)
Rozlíšenie medzi trestným činom kupliarstva a trestným činom obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania predstavuje v aplikačnej praxi jednu z dôležitých otázok právnej kvalifikácie. Nejde pritom o
"stupňovanie"
tej istej kriminality, ale o kvalitatívne odlišné protiprávne konania s rozdielnym chráneným objektom, objektívnou stránkou, rozdielnou intenzitou zásahu do práva jednotlivca a odlišnými procesnoprávnymi dôsledkami.Napokon aj rozhodnutie ESĽP vo veci
B. B. proti Slovenskej republike
5)
poukázalo na praktický problém podkvalifikovania skutku na prečin kupliarstva podľa § 367 TZ v situácii, keď skutkové okolnosti prípadu vykazovali znaky zločinu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania podľa § 179 TZ. V tomto rozhodnutí ESĽP zdôraznil, že štát má povinnosť nielen normatívne upraviť zákaz obchodovania s ľuďmi, ale aj reálne identifikovať a efektívne vyšetrovať prípady, ktoré vykazujú znaky skutkovej podstaty predmetného zločinu.
6)
V tejto súvislosti poukazujeme na významné rozhodnutie Ústavného súdu SR:
7)
"Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže viesť k porušeniu čl. 2 Dohovoru a výnimočne tiež k porušeniu sťažovateľom označeného čl. 8 Dohovoru. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty práva na súkromný život zaručeného čl. 8 Dohovoru. Takými sú predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady domáceho násilia, sexuálneho násilia či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napríklad deti."
Uvedené súdne východiská nemožno vnímať len ako všeobecný interpretačný rámec, ale ako záväzný štandard, ktorý determinuje hmotnoprávne aj procesnoprávne posudzovanie trestných činov s prvkami sexuálneho vykorisťovania. Ak orgány činné v trestnom konaní a súd nereflektujú znaky skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania podľa § 179 TZ a obmedzia sa len na formálne či redukované právne kvalifikácie, napríklad trestného činu kupliarstva podľa § 367 TZ, riskujú nielen nesprávne právne posúdenie skutku a následný nesprávny proces dokazovania,
8)
ale aj porušenie pozitívnych záväzkov štátu vyplývajúcich z čl. 4 Dohovoru a ústavného princípu účinnej ochrany základných práv. Práve v tomto kontexte nadobúda presné rozlíšenie medzi trestným činom kupliarstva podľa § 367 TZ a trestným činom obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania podľa § 179 TZ zásadný význam pre zákonnosť, proporcionalitu a ústavnú udržateľnosť trestného konania.
Cieľom tohto príspevku je porovnať znaky skutkových podstát trestnéh