Obchodovanie s ľuďmi

Predkladaný článok sa zaoberá kritickou analýzou hmotnoprávnych rozdielov a interpretačných prienikov medzi skutkovou podstatou trestného činu kupliarstva [§ 367 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ")] a trestného činu obchodovania s ľuďmi formou sexuálneho vykorisťovania (§ 179 TZ). Autorka v článku analyzuje koncept ľudskej dôstojnosti a zraniteľnosť poškodenej osoby ako kľúčové determinanty pre odlíšenie dobrovoľnej participácie na prostitúcii od vykorisťovateľského vzťahu. Príspevok prostredníctvom komparácie znakov skutkových podstát a s poukazom na relevantnú judikatúru Európskeho sudu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP") definuje kritériá, pri ktorých formálny súhlas obete ustupuje pozitívnemu záväzku štátu chrániť integritu jednotlivca. Osobitná pozornosť je venovaná špecifickému postaveniu maloletých osôb, pri ktorých zákonodarca konštruuje absolútnu ochranu pred vykorisťovaním bez potreby dokazovania prostriedkov donútenia. Výsledkom článku sú odporúčania de lege ferenda smerujúce k zefektívneniu vyšetrovacieho procesu a eliminácii sekundárnej viktimizácie obetí.

V predkladanom príspevku sa venujeme ďalším aspektom trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami, konkrétne vo svetovom meradle, a naznačujeme možnosti jej odhaľovania, čím reagujeme na niektoré nesprávne úvahy o úplnej anonymite virtuálnych mien. Nadväzujeme tak na dva naše predchádzajúce príspevky publikované v  tomto periodiku tohto roku.Venujeme pozornosť najmä súvislostiam využívania virtuálnych mien s praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu, obchodovaním na darknete (najmä s drogami), obchodovaním s ľuďmi, zneužívaním detí, cryptojackingom a vydieraním.

rozsudok Veľkej komory Súdu z 25. júna 2020 k sťažnosti č. 60561/14 pre porušenie článku 4 Dohovoru (zákaz otroctva a nútenej práce) v kontexte obchodovania s ľuďmi a nútenej...