Nárok na odplatu podľa § 571 ods. 2 OBZ mandatárovi nevzniká za obdobie faktickej nečinnosti ani v prípade, že jeho nečinnosť bola vyvolaná okolnosťami na strane mandanta, pokiaľ zmluva nezakladá paušálnu odplatu za disponibilitu alebo iný režim odmeňovania nezávislý od reálneho výkonu činnosti mandatára.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 5 Obdo 28/2024
Skutkový stav
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 29. novembra 2022 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 18 000 eur s príslušenstvom, následne žalobu rozšíril na sumu 306 000 eur s príslušenstvom, ktorú uplatňoval titulom neuhradenej fixnej odmeny podľa dvoch mandátnych zmlúv uzatvorených medzi stranami 1. marca 2021. Predmetom prvej mandátnej zmluvy bola činnosť spočívajúca v revízii skladových zásob žalovaného a optimalizácii nákladov predaného tovaru, predmetom druhej zmluvy bola revízia hrubého zisku produktov, pričom v oboch prípadoch bola medzi stranami dohodnutá fixná mesačná odmena vo výške 18 000 eur s DPH. Súd prvej inštancie výslovne uviedol, že predmetom konania bol len nárok na fixnú odmenu, keďže variabilná zložka odmeny nebola medzi stranami sporná.
Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nárok mandatára na odmenu podľa mandátnej zmluvy vzniká až riadnym vykonaním činnosti, ktorá je predmetom zmluvy [§ 571 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OBZ")]. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj v prípade dohodnutej fixnej odmeny ide o odmenu viazanú na výkon činnosti, a nie o odmenu, ktorá by vznikala automaticky len na základe trvania zmluvného vzťahu alebo samotného vystavenia faktúr. Pojem "fixná odmena" preto nevykladal ako paušálnu odmenu bez väzby na reálne plnenie, ale ako odmenu, ktorá je síce výškou určená pevne, avšak jej vznik je podmienený vykonaním dohodnutej činnosti.
Súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dôkazy uzavrel, že ak žalobca v rozhodnom období nevykonával činnosť mandatára podľa zmlúv, nevznikol mu nárok na fixnú odmenu, pričom nepostačuje samotné presvedčenie žalobcu o trvaní zmluvy ani fakturácia odmeny. Z tohto dôvodu považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími otázkami, najmä tým, či zmluvný vzťah v čase vystavenia faktúr trval alebo či došlo k jeho platnému ukončeniu odstúpením zo strany žalovaného. Súd zároveň neprihliadol na dôkazy navrhnuté stranami po uplynutí lehoty určenej sudcovskou koncentráciou konania, keďže tieto boli predložené oneskorene [§ 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP")