čl. 47 ods. 2 Listiny základných práv EÚ
Hoci Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani naša ústava neobsahuje právo na predloženie predbežnej otázky prostredníctvom čl. 6 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, tieto články však implicitne ukladajú vnútroštátnemu súdu, proti ktorého rozhodnutiu neexistuje riadny opravný prostriedok, povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie (ne)obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, najmä s odkazom na kritériá rozsudku SD EÚ vo veci CILFIT.
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 270/2026 - upravený na publikačné účely
Z odôvodnenia
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "Dohovor") uznesením veľkého senátu najvyššieho súdu o dovolaní v civilnom spore.
II.
2. V spore spotrebiteľov proti sťažovateľke o zaplatenie 1 669 eur bola rozhodujúca a v dovolacej rozhodovacej praxi rozdielne rozhodovaná právna otázka, či zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj "zmluva o SÚ") podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "skorší zákon o SÚ") musí obsahovať rozpis každej anuitnej splátky úveru na časti, ktoré pripadajú na istinu, úrok a poplatky. Dovolanie spotrebiteľov proti rozsudku krajského súdu, ktorý dospel k záveru, že rozpis splátok nie je potrebný, senát, stotožňujúc sa s názorom krajského súdu, preto predložil na rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát rozsudkom dovolanie spotrebiteľov zamietol a konštatoval, že nie je potrebné, aby zmluva o SÚ podľa skoršieho zákona o SÚ obsahovala rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky.
3. Veľký senát zrekapituloval vývoj vnútroštátnych a úniových právnych noriem. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) skoršieho zákona o SÚ "zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" (ďalej aj "sporné ustanovenie"), ktorým bol transponovaný čl. 4 ods. 2 písm. c) smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (ďalej aj "skoršia smernica"), podľa ktorého "zmluva zahŕňa údaje o výške, počte a frekvencii alebo dátumoch platieb, ktoré musí spotrebiteľ zrealizovať s cieľom splácania úveru, ako aj úrokových platieb a iných poplatkov; podľa možnosti sa uvedie aj celková čiastka týchto platieb". Skoršia smernica vych
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?