Rešpektovanie záväznosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

Vydáno: 16 minút čítania
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2025 prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dodatkový protokol") a zásady rovnosti podľa čl. 14 Dohovoru a podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 4Cdo/22/2023 z 20. februára 2025 a prijal ju na ďalšie konanie.
Sťažovatelia vystupovali v procesnom postavení žalovaných v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na podklade žaloby žalobcu Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, š. p. Okresný súd žalobu zamietol rozsudkom z 9. novembra 2011, ktorý potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. apríla 2013. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 6. septembra 2013.
Na základe podnetu žalobcu podal proti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, na základe ktorého najvyšší súd
uznesením sp. zn. 4MCdo/12/2014 z 29. septembra 2015
zrušil rozsudky krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.
Sťažovateľ 1 podal sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), ktorý
rozsudkom z 19. mája 2020 v konaní pod č. 75041/17
(ďalej aj "rozsudok ESĽP") rozhodol, že Slovenská republika porušila jeho právo garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP vyslovil, že konečný a záväzný rozsudok súdu vydaný v prospech sťažovateľa bol zrušený po uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku, preto skúmal, či tento zásah bol zlučiteľný so zárukami čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä s princípmi právneho štátu, právnej istoty a rovnosti zbraní, a to aj s odkazom na rozhodnutie vo veci
DRAFTOVA, a.s., proti Slovensku.
Na námietky vlády uviedol, že otázky riešené v konaní - úprava konfiškácie v roku 1945, platnosť konfiškačného rozhodnutia a účinky zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov sú bežné právne otázky spadajúce do obvyklej súdnej činnosti. Aj keď podľa najvyššieho súdu sa nižšie súdy dopustili omylu, keď dospeli k záveru, že konfiškácia nenadobudla účinky a že štát uznal vlastnícke právo právnych predchodcov sťažovateľa v priebehu obnovy evidencie, to nepredstavovalo "vadu najzákladnejšieho významu pre súdny systém" ani akúkoľvek inú chybu alebo justičný omyl, ktoré by odôvodnili zásah do právoplatného rozsudku.

Máte predplatné? Prihláste sa

Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...

Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.

Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:

  • Odborné články z časopisov
  • Monitoring predpisov
  • Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov

Chcem sa zaregistrovať

Chcete vedieť viac o predplatnom ?