Nekonečný príbeh s otvoreným koncom? Vek, rozdielne zaobchádzanie a diskriminácia v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

The author analyzes the basic lines of decision-making of the Court of Justice on prohibition of age discrimination. After explaining the origins of that prohibition in the Union law the author is aimed at those judgments of the Court of Justice which have been passed on the basis of preliminary ruling questions of the national courts and have clarified those provisions of Directive 2000/78/EC establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation which allow to the Member States retaining their specific legal norms of different treatment on grounds of age. The author to the conclusion that those notions in Directive 2000/78/EC have no the only possible interpretations and meanings given to them till now by the Court of Justice for the Member States have in their legal orders other provisions on different treatment on grounds of age which have not been yet properly interpreted by the current case of the Court of Justice.

Diskriminácia na základe veku patrí medzi najdiskutovanejšie diskriminácie v práve Únie.¹⁾ Alebo, aby sme boli presnejší, skôr jej zákaz.²⁾ K tomuto stavu jednoznačne prispel Súdny dvor Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) svojou rozhodovacou činnosťou, v dôsledku ktorej nie je také jednoduché určiť,

Z tejto skutočnosti vyplynul aj náš záujem otvoriť ďalšie kolo úvah o diskriminácii na základe veku, ktoré sa opierajú nielen o doterajší vývoj práva Únie, ale predovšetkým judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá, ako sa zdá z aktivít vnútroštátnych súdov pri predkladaní prejudiciálnych otázok s touto problematikou, bude prechádzať ďalšími zaťažkávacími skúškami interpretácie pojmov súvisiacich s týmto typom diskriminácie.

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa vo svojom pôvodnom znení z roku 1957 venovala len dvom druhom diskriminácie, a to diskriminácii na základe štátnej príslušnosti v rámci pôsobnosti zmluvy³⁾ a diskriminácii na základe pohlavia v súvislosti s odmeňovaním za prácu.⁴⁾ Až Amsterdamská zmluva umožnila orgánom Európskeho spoločenstva, aby sa venovali aj iným druhom diskriminácie, keď ňou zavedený čl. 13 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva⁵⁾ (ďalej len ZES) zmocňoval Radu, aby na základe návrhu Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne prijala opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Toto ustanovenie sa stalo právnym základom smernice Rady 2000/78/ES, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní⁶⁾ (ďalej len smernica). Smernica sa týka všetkých druhov diskriminácie uvedených v čl. 13 ods. 1 ZES, okrem diskriminácie na základe pohlavia a rasového alebo etnického pôvodu, a to v súvislosti so zamestnaním, povolaním alebo odborným vzdelávaním.⁷⁾

Doteraz uvedené informácie by mohli vzbudiť dojem, že zákaz diskriminácie na základe veku bol do práva Spoločenstva, resp. Únie zavedený čl. 13 ZES a na jeho základe prijatou smernicou. Lenže pred formulovaním konečnej odpovede na otázku, kedy sa do práva Spoločenstva, resp. Únie dostal zákaz diskriminácie na základe veku, je nutné zobrať do úvahy rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-144/04, Mangold.⁸⁾ Súdny