Advokácia

Príspevok analyzuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie advokáta v prípade začatia jeho trestného stíhania. Cieľom príspevku je zamyslieť sa nad kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na rozsah úvahy orgánu, ktorý o dočasnom pozastavení výkonu funkcie advokáta rozhoduje. "Orgán rozhodujúci o pozastavení výkonu advokácie (žalovaná) musí v intenciách svojich kompetencií zvážiť, či pozastavenie advokácie sleduje legitímny cieľ, je v danej situácii racionálne a primerané (s ohľadom na mieru správnej úvahy a konkrétne skutkové okolnosti). V rámci svojho úsudku príslušný orgán - žalovaná preto musí posúdiť a rozumne odôvodniť, ako zvážila všetky konkrétne okolnosti prípadu v kontexte konfliktu medzi princípom nezávislosti advokácie a požiadavkami kladenými na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokácie. Svoju rolu pritom nepochybne zohrávajú povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje, a iné podstatné okolnosti" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.apríla 2024, sp. zn. 8 Svk 15/2023, bod 66).

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Ide o mlčanlivosť ustanovenú zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v...

Po vynútenej dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 sa 22. septembra 2022 uskutočnila opäť prezenčnou formou v poradí XVIII. konferencia o histórii advokácie. Usporiadateľom bola Česká advokátska komora a Fakulta...

Praha: C. H. Beck, 2022, strán 176, ISBN 978-80-7400-891-7