Akcionárske dohody

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov vyplývajúcich z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza so záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameral na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť bude zameraná na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.

Príspevok sa zaoberá vynútiteľnosťou niektorých záväzkov obsiahnutých v akcionárskych dohodách prostredníctvom postihnutia práv akcionára, porušujúceho záväzok, na jeho akcie. Postihnutie práv na akcie, najmä ak má dôjsť k strate akcií v prospech iných účastníkov akcionárskej dohody, sa javí ako efektívny prostriedok zabezpečenia plnenia záväzkov z akcionárskych dohôd. Problém však môže spočívať v tom, či je možné na dosiahnutie tohto cieľa využiť konkrétne legálne právne inštitúty, a ak áno, tak ktoré. Možnosti sa, podľa nášho názoru, líšia v závislosti od toho, voči komu má akcionár konkrétny záväzok, ktorý má byť zabezpečený, či je oprávneným subjektom spoločnosť alebo iní akcionári, alebo dokonca tretia osoba. V príspevku sa snažíme načrtnúť možnosti dohodnúť takýto spôsob zabezpečenia záväzkov priamo v akcionárskych dohodách.

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov, ktoré vyplývajú z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza zo záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameriava na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť príspevku sa zameriava na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.