Dohoda

Príspevok sa zaoberá otázkou, kde pramení legitimita dedičov participovať na dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v situácii, keď zákon ich participáciu predpokladá, resp. normuje. Autor hľadá argumenty podporujúce ich legitimitu nielen na uzavretie dohody v intenciách dedičského mimosporového konania, ale aj ich legitimitu vystupovať ako strana sporu v sporovom konaní o vyrovnaní manželskej majetkovej masy.

SKUTKOVÝ STAv Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 19. decembra 2019 podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam (označeným vo výroku rozsudku) zrušil a vyporiadal tak, že...

SKUTKOVÝ STAV Súd prvej inštancie rozsudkom z 26. apríla 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 3 888,14 eur spolu s...

  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje komplexnú problematiku, v rámci ktorej dochádza k usporiadaniu všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon pripúšťa viaceré spôsoby vyporiadania, pričom voľba konkrétneho spôsobu je vo väčšine prípadov ponechaná na bezpodielových spoluvlastníkoch (manželoch, resp. bývalých manželoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo zánikom manželstva). Vyskytujú sa však aj spôsoby vyporiadania, ktorých účastníkmi nie sú obaja manželia a pri ktorých postup (z dôvodu ochrany záujmov tretích osôb) predpisuje zákon.  

Asperačná zásada, obnova konania a dohoda o vine a treste V právnickej verejnosti je už dostatočne známy Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (publ....