Príspevok sa zaoberá otázkou, kde pramení legitimita dedičov participovať na dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v situácii, keď zákon ich participáciu predpokladá, resp. normuje. Autor hľadá argumenty podporujúce ich legitimitu nielen na uzavretie dohody v intenciách dedičského mimosporového konania, ale aj ich legitimitu vystupovať ako strana sporu v sporovom konaní o vyrovnaní manželskej majetkovej masy.
Úvod
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj "BSM") je jedno z dvoch druhov spoluvlastníctva, ktoré Občiansky zákonník pozná.
1)
Jeho diferenciačnými znakmi sú napríklad absencia kvantitatívneho určenia podielov, akcesorická povaha k manželstvu, prípadne účel v podobe zaisťovania porovnateľnej kvality života manželov, resp. materiálneho zabezpečenia domácnosti.
2)
Každé manželské majetkové spoločenstvo však skôr či neskôr zanikne. V tomto ohľade rozoznávame dve kategórie zániku: prvou je zánik za trvania manželstva,
3)
druhou je zánik súčasne so zánikom manželstva.
4)
Nevyhnutným následkom zániku BSM je potom fáza jeho vyporiadania. Občiansky zákonník nám v tomto smere ponúka tri možnosti, ktorých poradie má svoju logickú štruktúru a opodstatnenosť. Ako prvé sa preferuje vyporiadanie dohodou, ktorá nemá stanovenú formu, s výnimkou nehnuteľností, kde je už notorietou požiadavka písomnej formy.
5)
Druhá možnosť predstavuje vyporiadanie súdnym rozhodnutím, ktoré sa realizuje v rámci civilného sporového konania. To sa vyznačuje istými špecifikami, kde napríklad strany sporu vystupujú ako
iudicium duplex
, alebo konštitutívnym charakterom meritórneho rozhodnutia.
6)
Subsidiárne k týmto dvom možnostiam vystupuje vyporiadanie priamo zo zákona. Prichádza do úvahy vtedy, ak v lehote 3 rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu jedným z uvedených spôsobov.
7)
V závislosti od toho, na podklade akej právnej skutočnosti došlo k zániku BSM, sa líšia subjekty uskutočňujúce vyporiadanie. Smrť fyzickej osoby, resp. jej vyhlásenie za mŕtvu predstavu