35/2015
Súdne poplatky a právo na súdnu ochranu
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Platenie súdnych poplatkov v dovolacom konaní
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 7 ods. 7 a 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
Všeobecne uznávaným účelom (funkciou) súdnych poplatkov je zabezpečiť sčasti úhradu nákladov, ktoré vznikajú štátu výkonom súdnictva (fiškálna funkcia), obmedzovať podávanie niektorých neuvážených či svojvoľných (šikanóznych) návrhov na začatie súdneho konania (regulačná funkcia) a pôsobiť na to, aby povinní dobrovoľne plnili svoje povinnosti (motivačná či prevenčná funkcia).
Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch, môže založiť porušenie práva na prístup k súdu.
Poplatková povinnosť účastníka za dovolanie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dovolateľa) sa vyrubuje len vo výške dvojnásobku poplatku stanoveného v položke 6 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Nález
Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 464/2010 - upravený pre publikačné účely
.Z odôvodnenia:
1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 9. júla 2010 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len "sťažovateľ") vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd"), sp. zn. 2 Cdo 261/2009 z 31. marca 2010 (ďalej len "napadnuté uznesenie").
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v súdnom spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") vedenom na Okresného súdu B. V (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 24 C 157/1998. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo 17. marca 2004, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd v B. (ďalej len "krajský súd") rozsudkom sp. zn. 4 Co 358/06 z 28. januára 2008 prvostupňový rozsudok čiastočne zmenil a vo zvyšku potvrdil
Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu dovolaním, v rámci ktorého sťažovateľ požadoval odložiť vykonateľnosť rozsudku krajského súdu.
Okresný súd uznesením č. k. 24 C 157/98-373 z 15. apríla 2009 dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavil.
Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn. 12 Co 90/2009 z 15. júna 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu dovolanie.
Najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie zamietol.
3. Sťažovateľ namietal, že "najvyšší súd v danej veci... porušil právo sťažovateľa na prístup k dovolaciemu súdu ohľadne vecného prejednania dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyporiadané BSM...". V tejto súvislosti uviedol, že "Uvedený zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, bol spôsobený najvyšším súdom nesprávnou, či svojvoľnou (arbitrárnou) aplikáciou... zákona o súdnych poplatkoch.". Sťažovateľ následne podal vlastný - od najvyššieho súdu odlišný - výklad sporných ustanovení zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení aktuálnom v čase rozhod