Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 27/2017 z 27. 5. 2020 (potreba súhlasu manžela s prevzatím ručenia druhým z manželov podľa § 145 ods. 1 OZ)

prof. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M.

Vydáno: 16. 11. 2020 25 minút čítania

Ustanovenie § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. ...Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril.

Nepriaznivé dopady vyplývajúce z § 147 OZ pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá.

Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 OZ môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

Glosované rozhodnutie je jedným z najzaujímavejších rozhodnutí najvyššieho súdu v doktrinálnych otázkach občianskeho práva hmotného.

Skutková situácia je priam exemplárna. Jeden z manželov prevzal bez súhlasu druhého z manželov ručenie za záväzok obchodnej spoločnosti vzniknutý zo zmluvy o finančnom lízingu. Výška ručením zabezpečenej pohľadávky presahovala tri milióny eur. V čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala podľa zistení súdu obchodná spoločnosť ako dlžník žiadny majetok a manžel, ktorý ručenie prevzal, nemal žiadny výlučný majetok, ktorým by mohol byť v prípade exekúcii dlh uspokojený.

V konaní o návrhu manželky na určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia jej manžela dospeli Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici k záveru, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné pre porušenie § 145 ods. 1 OZ, a to preto, lebo manžel uskutočnil dotknutý právny úkon, ktorý nie je bežným úkonom, bez súhlasu manželky v situácii, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM"). Účelom vyhlásenia ručiteľa bolo podľa súdu vytvorenie možnosti uspokojenia pohľadávky z majetku patriaceho do BSM žalobkyne a žalovaného, čo súdy vyhodnotili ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Obchodná spoločnosť, ktorá bola dlžníkom záväzku zabezpečeného ručením a žalovanou v 2. rade, podala proti rozsudku súdu druhého stupňa dovolanie, argumentujúc v prospech platnosti ručiteľského vyhlásenia. Najvyšší súd glosovaným uznesením rozhodol tak, že na platnosť právneho úkonu, ktorým jeden z manželov prevzal ručenie, hoci aj v astronomickej výške, nebol súhlas druhého z manželov podľa § 145 ods. 1 OZ potrebný a vzhľadom na danú situáciu sa ani nezdá, že by išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Predmetom glosy budú hmotnoprávne úvahy najvyššieho súdu vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Nevenujeme sa výkladu prípustnosti dovolania a ani otázke rozsahu viazanosti všeobecného súdu rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý mal podľa vyjadrení dovolateľky uložiť povinnosť ručiteľovi plniť z ručenia. ¹⁾

Konfrontácia s ústavným súdom ohľadom výkladu § 145 ods. 1 OZ

Podstatný pre rozhodnutie vo veci bol výklad § 145 ods. 1 OZ, podľa ktorého: "

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

" Glosovaným rozhodnutím sa najvyšší súd dostáva do otvoreného stretu s nedávnou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, ktorá do výkladu tohto ustanovenia podstatne zasiahla.

Podľa prevažujúcej právnej mienky a ustálenej judikatúry je na právny úkon jedného z manželov v zmysle § 145 ods. 1 OZ potrebný súhlas druhého z manželov len vtedy, ak ide o úkon týkajúci sa spoločnej veci, teda jeho predmetom je vec, ktor

Máte predplatné? Prihláste sa