Autorka sa v príspevku zaoberá pomerne nedávnym rozhodnutím najvyššieho súdu, v ktorom sa venuje problematike ochrany oprávneného dediča, a to aj v kontexte dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM"), ktorá bola uzavretá v dedičskom konaní, a následnom dodržaní zásad uvedených v § 150 OZ. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 13/2022z 29.6.2023 (R 74/2023). Podľa autorky aplikácia zásad uvedených v § 150 OZ však neplatí kogentne pri každom spôsobe vyporiadania BSM a je potrebné rozlišovať, či sa vyporiadanie vykonáva formou dohody ako hmotnoprávneho úkonu so zmluvnou autonómiou účastníkov, alebo sa vyporiadanie vykonáva autoritatívne prostredníctvom súdu.
Úvod
Najvyšší súd sa v uvedenom rozhodnutí venoval viacerým právnym otázkam, a to aj takým, o ktorých nemožno povedať, že by predtým rezonovali a boli v centre pozornosti. Praktický dopad tohto rozhodnutia tak považujeme za nesporný. Faktom je, že spomínané uznesenie je pomerne rozsiahle a rieši množstvo čiastkových otázok, ktorými sa nemožno podrobne zaoberať v rámci jedného článku. Preto si na účely vyhotovenia tohto článku vyberáme právnu vetu, resp. problematiku, ktorej podstata tkvie v tom, či súd konajúci o žalobe oprávneného dediča podľa § 485 OZ je viazaný dohodou o vyporiadaní BSM uzavretou v dedičskom konaní, ktorej účastníkom nebol oprávnený dedič, a či musia byť za každých okolností dodržané pravidlá vyporiadania BSM ustanovené v § 150 OZ.
1. Nastolená otázka viazanosti dohody o vyporiadaní BSM v dedičskom konaní
Najvyšší súd otázku viazanosti dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej v dedičskom konaní jasne a zreteľne uzatvára tak, že súd v konaní o žalobe oprávneného dediča takouto dohodou viazaný byť nemôže. Súčasne dodáva, že musia byť dodržané pravidlá ustanovené zákonom v § 150 OZ.
1)
Prečo je však takáto (ne)viazanosť dôležitá a aké má opodstatnenie?
1.1 Okruh subjektov "rozhodujúcich" o vyporiadaní BSM v dedičskom konaní
Vyporiadanie samotného BSM v dedičskom konaní má bez pochybností svoje dôležité miesto. Ide o majetok, ktorý nepatrí v celosti do dedičstva, keďže poručiteľ nebol sám, kto tento majetok vlastnil, a preto je v záujme zaradenia správneho rozsahu majetku do dedičstva potrebné zabezpečiť, aby sa druhému manželovi z majetku patriaceho do BSM "oddelilo" to, čo mu zákonne patrí. Charakter tohto typu vyporiadania BSM je však pri subjektoch zásadne iný. Toto vyporiadanie totižto logicky neprebieha medzi oboma manželmi, ale medzi dedičmi zosnulého manžela a druhého manžela.
2)
Pozostalý manžel, aj keď je zároveň dedičom, nemôže byť súčasťou jednej aj druhej strany dohody, a teda táto dohoda sa vyslovene uzatvára medzi pozostalým manželom na jednej strane a dedičmi poručiteľa na druhej strane.
3)
Možno tvrdiť, že pri vyporiadaní BSM všetky subjekty sledujú predovšetkým svoje záujmy. Zosnulý manžel už objektívne nemá možnosť do takejto dohody "zasiahnuť", prípadne doplniť či vyvrátiť skutkové tvrdenia, a to napríklad o spôsobe nadobudnutia majetku v rámci BSM. Je tak úlohou notára ako zákonného "pozorovateľa", aby bol podiel zosnulého manžela z BSM, patriaci do dedičského konania, "vyčlenený" správne a spravodlivo, odzrkadľujúc postavenie zosnulého manžela ako v zásade rovnocenného bezpodielového spoluvlastníka popri pozostalom manželovi, a to aj vrátane zohľadnenia prípadného pričinenia sa alebo správania sa pozostalého manžela vo vzťahu k nadobudnutému majetku v BSM.
V praxi ale môžu nastať aj situácie, keď dedičské konanie prebehne bez všetkých dedičov. V tomto prípade je tak jasné, že ak by bol opomenutý dedič súčasťou pôvodnej dohody, táto by minimálne vo veľkosti nadobudnutých vlastníckych podielov jednotlivými dedičmi vyzerala inak. Prinajmenšom by tak pôvodne neopomenutí dediči získali na majetku poručiteľa menej, keďže s opomenutým dedičom ide o väčší počet subjektov, medzi ktoré sa majetok poručiteľa rozdeľuje. Rovnako by k dedičskej dohode za prítomnosti opomenutého dediča koniec-koncov ani nemuselo dôjsť.
Riziko uzatvorenia dohody, ktorá nebude odzrkadľovať reálny podiel poručiteľa z masy BSM patriaci do dedičstva, ale bude, naopak, otvárať možnosť pre pozostalého manžela nadobudnúť do výlučného vlastníctva viac, než by mu reálne patrilo, však nie je ani v tomto prípade eliminované, i keď je v záujme štátu tento jav čo najviac potlačiť.
1.2 Dohoda o vyporiadaní BSM a dedičská dohoda ako preferovaný spôsob pred autoritatívnym rozhodnutím súdu podľa zákonných dedičských podielov
Už zákon primárne preferuje pri vyporiadaní BSM, a napokon aj pri vyporiadaní samotného dedičstva, dohodu dedičov.
4)
Duditš konštatuje, že samotná priorizácia dohody súvisí aj s nesporovou povahou konania o dedičstve. Domnievame sa ale, že toto tvrdenie nemožno paušalizovať len na tzv. nesporovú agendu. Je pravdou, že vo väčšine prípadov majú dediči iniciatívne záujem sa dohodnúť a nechcú medzi sebou vyvolávať spory. Treba však dodať, že aj v civilnom sporovom konaní sa preferuje, pokiaľ je to možné, dohoda strán sporu. Ide napríklad o dohodu schválenú prostredníctvom uznesenia ako súdny zmier, pričom k zmierlivému vyriešeniu veci má viesť strany sporu aj samotný súd.
5)
Dohoda tak nie je výsadou a preferenciou iba pri mimosporových konaniach.