Fikcia doručenia

Článok sa zaoberá elektronickým doručovaním v civilnom konaní so zameraním na "konkurenciu" medzi formálne chápanou fikciou doručenia a materiálnou požiadavkou reálnej informovanosti adresáta. Analyzuje vzťah Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, pričom poukazuje na kogentnú povahu doručovania do aktivovanej elektronickej schránky a na význam § 32 a § 33 zákona o e-Governmente pre vznik a prelomenie fikcie doručenia. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR rozpracúva kritériá, za ktorých je uplatnenie fikcie doručenia ústavne akceptovateľné, a zaoberá sa otázkou, ako majú súdy pristupovať k tvrdeniam o technických výpadkoch systému elektronických schránok. Pozornosť venuje aj situáciám, keď procesná strana (príp. účastník) taktizuje pri preberaní elektronických zásielok alebo sa s obsahom rozhodnutia oboznámi nahliadnutím do elektronického spisu, pričom formálne prevzatie odkladá. V komparatívnej rovine článok vychádza zo skúseností Českej republiky s fikciou doručenia pri dátových schránkach a zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi právnou istotou, efektívnosťou konania a ochranou práva na spravodlivý proces. V závere formuluje návrhy de lege ferenda smerujúce k lepšiemu prepojeniu Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente, k precizovaniu pravidiel pre technické výpadky a k obmedzeniu procesného taktizovania pri elektronickom doručovaní.

§ 192 ods. 1 písm. e), § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície§ 462 ods. 2, § 469 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Fikcia doručenia doporučenej zásielky s doručenkou s poznámkou do vlastných rúk na tretí deň od uloženia zásielky na pošte nenastane, ak bolo doručované na adresu miesta trvalého bydliska, hoci zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že policajt sa zdržiava na inej adrese. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžk 36/2018