Kyberpriestor

Cieľom tohto článku je nájsť odpoveď na otázku, kedy možno cezhraničný zásah do voličského rozhodovania obyvateľov štátu – s využitím kybernetických prostriedkov, považovať za porušenie nedotknuteľnosti štátnej suverenity a princípu zákazu zásahu do vnútorných záležitostí štátov. Špecifikom je zameranie na tému referenda, ktorá môže mať z viacerých dôvodov, a to najmä pri otázke secesie, hypoteticky závažnejšie medzinárodnoprávne dosahy, než by takáto manipulácia mala pri voľbách všeobecne. Cez príklady z reálneho sveta sa s využitím metód komparácie snažíme nájsť mieru, kedy by medzinárodné právo už považovalo zásahy za neprimerané. Okrem toho, s využitím analýzy ako prostriedku na dosiahnutie už spomínaného cieľa, prejdeme jednotlivé kľúčové ohrozené inštitúty medzinárodného práva a s vytvorením modelového prípadu pomocou indukcie vytvoríme hypotézy a teórie, ako zložité otázky zodpovedať.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá inštitútom agenta v trestnom konaní a jeho použitím na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov trestnej činnosti v kyberpriestore. Rozoberá predmetný inštitút z pohľadu slovenskej právnej úpravy aj s poukazom na pripravovanú rozsiahlu novelu Trestného poriadku. V ďalšom rozoberá možné metódy jeho použitia v kyberpriestore a v závere prináša kazuistiku spojenú s jeho použitím v zahraničí.