Obchodný zástupca

Príspevok sa zameriava na problematiku vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení a spôsobu výpočtu jeho výšky. Kritériá na určenie výšky odstupného zakotvené v § 669 OBZ je potrebné interpretovať v súlade s európskou smernicou o samostatných obchodných zástupcoch a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Autorka na základe rozhodovacej praxe súdnych autorít analyzuje zákonné podmienky pre vznik nároku na odstupné a systematicky popisuje postup, ktorý by súdy mali dodržiavať v prípade sporu, vrátane aspektov, ktoré by mohli zohľadniť pri výpočte výšky odstupného.

V predkladanom príspevku autorka zhrňuje závery nedávneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/16, ERGO Poisťovňa a.s. proti Alžbete Barlíkovej zo 17. mája 2017, týkajúceho sa povinnosti finančného agenta vrátiť províziu v prípade, ak poistná zmluva nie je realizovaná v predpokladanom rozsahu. Predmetom posúdenia Súdneho dvora Európskej únie sa stal výklad článku 11 smernice Rady 86/653/EHS v nadväznosti na slovenskú právnu úpravu zmluvy o obchodnom zastúpení, obsiahnutú v § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Závery rozsudku sú relevantné nielen v rámci výkonu sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva alebo finančných služieb, ale taktiež pri sprostredkovaní obchodov alebo služieb, ktoré sa vyznačujú dlhodobým charakterom.