Pozastavenie funkcie

Príspevok analyzuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie advokáta v prípade začatia jeho trestného stíhania. Cieľom príspevku je zamyslieť sa nad kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na rozsah úvahy orgánu, ktorý o dočasnom pozastavení výkonu funkcie advokáta rozhoduje. "Orgán rozhodujúci o pozastavení výkonu advokácie (žalovaná) musí v intenciách svojich kompetencií zvážiť, či pozastavenie advokácie sleduje legitímny cieľ, je v danej situácii racionálne a primerané (s ohľadom na mieru správnej úvahy a konkrétne skutkové okolnosti). V rámci svojho úsudku príslušný orgán - žalovaná preto musí posúdiť a rozumne odôvodniť, ako zvážila všetky konkrétne okolnosti prípadu v kontexte konfliktu medzi princípom nezávislosti advokácie a požiadavkami kladenými na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokácie. Svoju rolu pritom nepochybne zohrávajú povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje, a iné podstatné okolnosti" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.apríla 2024, sp. zn. 8 Svk 15/2023, bod 66).

čl. 30 ods. 4 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SRčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd§ 22 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z....