Splnomocnenie

Najvyšší súd neidentifikoval existenciu všeobecnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného predpisu, zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia súdu, ktorá by obžalovaným (členovi štatutárneho orgánu a zmluvnému zástupcovi) prikazovala, resp. ich zaväzovala postupovať určitým špecifikovaným spôsobom pri nakladaní s majetkom danej právnickej osoby. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok nemožno odvodiť ani zo všeobecnej právnej úpravy právnických osôb obsiahnutej v Občianskom zákonníku, keďže táto ani rámcovo neupravuje takéto povinnosti členov orgánov právnickej osoby.

Príspevok autora sa odvíja od zásadného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa v nemalej miere oklieštila možnosť využitia inštitútu splnomocnenia v pracovnom práve. Autor podrobuje toto rozhodnutie argumentačnej polemike, v rámci ktorej poukazuje na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj postuláty právnej vedy k inštitútom poverenia a splnomocnenia v pracovnom práve.