Najvyšší súd neidentifikoval existenciu všeobecnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného predpisu, zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia súdu, ktorá by obžalovaným (členovi štatutárneho orgánu a zmluvnému zástupcovi) prikazovala, resp. ich zaväzovala postupovať určitým špecifikovaným spôsobom pri nakladaní s majetkom danej právnickej osoby.
Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok nemožno odvodiť ani zo všeobecnej právnej úpravy právnických osôb obsiahnutej v Občianskom zákonníku, keďže táto ani rámcovo neupravuje takéto povinnosti členov orgánov právnickej osoby.
1. V tomto časopise glosujeme súkromnoprávne súdne rozhodnutia. Napriek tomu majú pre aplikáciu súkromného práva zásadný význam aj rozhodnutia súdov iných právnych odvetví. Nesmieme byť právnici jedného zákona alebo jedného odvetvia práva. Život práva je viacvrstvový, na jednu realitu sa viažu viaceré právne následky. Len niektoré z nich sa navzájom vylučujú, väčšina pôsobí popri sebe a aj sa vzájomne ovplyvňujú. Typickým príkladom je súbeh zodpovednostných režimov súkromného a verejného, osobitne trestného práva.
2. Trestné právo postihuje len určitú skupinu tých porušení, ktoré sú porušením súkromného práva. Robí tak aj blanketovými ustanoveniami, keď odkazuje na iný súkromnoprávny predpis, ktorého porušenie spôsobuje trestnoprávne následky. Správna aplikácia blanketových ustanovení nevyhnutne predpokladá znalosť súkromného práva a inštitútov, čo pravidelne spôsobuje komplikácie, ba až protichodnosti.
3. Typickým príkladom takto divergujúcich ciest trestného a súkromného práva je prístup trestnej judikatúry k porušeniu odbornej starostlivosti ako znaku skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku zahŕňa dve základné skutkové podstaty [§ 237 a § 238 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj " Trestný zákon" alebo "TZ")]. Objektívna stránka oboch je naplnená, ak došlo k porušeniu povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, a v prípade § 237 TZ aj vtedy, ak ide o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy.
4. Prvý výkladový problém nastane, ak domnelý páchateľ neporušil žiadnu konkrétnu - kazuistickú - povinnosť pri správe cudzieho majetku, ale všeobecné pravidlo vyžadujúce kvalitný výkon činnosti, napríklad požiadavku konať s odbornou starostlivosťou. Aj súkromným právnikom je známy trestnoprávny výkladový spor k porušeniu odbornej starostlivosti správcu konkurznej podstaty. Svojho času prekvapilo rozhodnutie o prípade, keď správkyňa v konkurze bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru "investovala" v zmenkových obchodoch finančné prostriedky zo speňaženia podstaty, ktoré mali slúžiť na uspokojenie veriteľov úpadcu, čím mala byť spôsobená škoda presahujúca 1,3 milióna eur.
1)
Najvyšší súd tu vychádzal z toho, že zákonná povinnosť