V Slovenskej republike existuje relatívne stabilná právna úprava subjektov, ktoré spolutvoria priestor občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o úpravu ich vzniku, zániku, činnosti a povinností voči štátu. Za posledné približne štyri roky došlo k niektorým zmenách pri úprave ich vzniku a zániku a príspevok sa zameriava na tieto skutočnosti.
In the Slovak Republic, there is a relatively stable legal regulation of legal entities, which together create a space of civil society, as regards the regulation of their establishment, extinction, activity and obliga tions towards the state. Over the past four years or so, there have been some changes in the adjustment of their origin and extinction, and the paper focuses on these facts.
GAJDOŠOVÁ, M.: Zmeny vzniku a zániku niektorých právnických osôb súkromného práva, pôsobiacich v priestore občianskej spoločnosti; Justičná revue, 72, 2020, č. 6-7, s. 766 - 775.
Úvod
V Slovenskej republike existuje relatívne stabilná právna úprava právnických osôb súkromného práva, ktoré operujú v tzv. neziskovom priestore, alebo tiež v priestore spolutvoriacom občiansku spoločnosť. Pre tento segment spoločnosti platia zásady dobrovoľnosti, oddele- nosti od štátu, vnútornej autonómie a samosprávy. Neziskovosť možno zjednodušene vyjadriť tým, že prvoradým cieľom týchto subjektov nie je dosahovať zisk, ako napr. pri obchodných spoločnostiach, ale uskutočňovať iné dovolené aktivity a ciele, pričom prípadný dosiahnutý zisk takéto subjekty používajú výlučne na svoje ciele a správu, a nie na delenie zisku svojim členom či funkcionárom. Ide o organizácie osôb, ale aj o organizácie majetku, preto v tejto množine subjektov možno identifikovať niektoré odlišnosti. Organizácie osôb zároveň tvoria priestor, v ktorom sa napĺňa sloboda združovania ako politické právo, kde platia širšie garancie slobody a voľnosti ich pôsobenia, ako pri organizáciách majetku.
Článok sa venuje niektorým právnickým osobám súkromného práva z priestoru občianskej spoločnosti - s ohľadom na zmeny vzniku a zániku - a to organizáciám osôb: občianskym združeniam
1)
a ich organizačným jednotkám, a záujmovým združeniam právnických osôb
2)
. Článok sa venuje tiež organizáciám majetku, ku ktorým patria predovšetkým nadácie
3)
, neinvestičné fondy
4)
, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
5)
, relatívne osobitné postavenie majú organizácie s medzinárodným prvkom
6)
. Ide o subjekty, údaje o ktorých sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií (ďalej len register), okrem záujmového združenia právnických osôb. Celkovo ide približne o 67 tisíc subjektov (bez organizačných jednotieks právnou subjektivitou; z čoho takmer 57 tisícje občianskych združení).
7)
V priestore občianskej spoločnosti, teda v priestore záujmovo organizovaných subjektov oddelených od štátu majú samostatné miesto aj organizácie zamestnancov a organizácie zamestnávateľov a ich organizačné jednotky (tieto tvoria v uvedenej sume početnejšiu skupinu subjektov
8)
). Úlohy, ktoré v spoločnosti i v štáte plnia, ich však vyčleňujú do osobitnej kategórie, preto v tomto článku nebudú zahrnuté.
V Slovenskej republike existuje relatívne stabilná právna úprava uvedených subjektov, pokiaľ ide o úpravu ich vzniku, zániku, činnosti a povinností voči štátu. Dá sa konštatovať, že v tomto segmente spoločnosti píšeme novú históriu po roku 1989. Nie že by história nebola dlhšia, celkom určite siaha do druhej polovice 19. storočia (i hlbšie)
9)
, no po roku 1989 ide o novú etapu - po socialistickom období, ktoré malo na segment dobrovoľného a samosprávneho združovania osôb a majetku iný názor. Obdobie slobodného rozvoja po roku 1989, budovaného na úcte k demokracii a právnemu štátu, zasiahlo predovšetkým oblasť slobodného združovania, ale aj, všeobecne, slobodného tvorenia a pôsobenia subjektov občianskej spoločnosti, a to združení osôb i združení majetku. V porovnaní so socialistickým obdobím sa výrazne oddelil segment občianskej spoločnosti od štátu. Možno konštatovať, že posledných 30 rokovv Slovenskej republike existuje slobodné prostredie nastavené legislatívne, aj v aplikačnej praxi, ktoré pre občiansku spoločnosť predstavuje možnosť existencie a rozvoja.
Za posledné približne štyri roky došlo k niektorým zmenám pri úprave vzniku a zániku týchto subj