Dlhší čas sa diskutuje, či aj právnická osoba môže byť blízkou osobou v zmysle § 116 OZ. Zásadná časť aplikačnej praxe takúto možnosť pripúšťa. Nedávnym rozhodnutím Najvyšší súd SR túto možnosť v súvislosti s vylúčením predkupného práva spoluvlastníkov podľa § 140 OZ potvrdil (R 75/2024). Naďalej však panuje nejasnosť v otázke kritérií, za ktorých sa vzťah človeka a právnickej osoby, resp. dvoch právnických osôb považuje za vzťah blízkych osôb. V príspevku sa autor snaží odôvodniť, prečo je táto otázka postavená nesprávne, a že namiesto rozširovania pojmu "blízka osoba" a hľadania vzťahu s právnickou osobou, ktorý by bol dostatočne podobný rodinnému vzťahu, máme pozornosť sústrediť na tie pravidlá, ktoré sa na blízke osoby uplatnia, a na to, či možno tieto pravidlá použiť na iné osoby, než sú blízke osoby. Ide pritom o výraznejší rozdiel v prístupoch, ako sa môže na prvý pohľad javiť.
Právny poriadok vychádza z toho, že v určitých situáciách sa majú vzťahy medzi blízkymi osobami spravovať inak než vzťahy medzi osobami, ktoré sa za blízke nepovažujú. Niekedy na tieto vzťahy kladie prísnejšie požiadavky než na vzťahy medzi nie blízkymi osobami (typicky, ak treba chrániť veriteľov týchto blízkych osôb), inokedy, naopak, kladie na tieto vzťahy menej prísne požiadavky (typicky pri prevodoch spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami).
Je veľa osobitných pravidiel upravujúcich vzťahy medzi blízkymi osobami. Ide nielen o dobre známe jednoduchšie odporovanie právnym úkonom s blízkou osobou dlžníka [§ 42a ods. 3 písm. a) OZ], vylúčenie predkupného práva spoluvlastníka pri prevode na blízku osobu (§ 140 OZ), ale aj o poskytovanie pôžičiek blízkym osobám členov predstavenstva (§ 196a OBZ), pravidlá o transferoch majetku podľa § 59a OBZ, preklasifikovanie plnenia v kríze [§ 67c ods. 2 písm. d) OBZ], určenie spoločníka na účely vrátenia vkladu [§ 67j ods. 4 písm. b) OBZ], ako aj o ustanovenie opatrovníka podľa § 71 ods. 1 CSP či § 117 CMP, možnosť odoprieť výpoveď podľa § 201 ods. 1 CSP alebo určenie správcu dedičstva podľa § 182 ods. 1 CMP. S blízkou osobou sa pracuje aj v pracovnom či trestnom práve.
Blízka osoba (resp. blízke osoby) je legálny pojem definovaný prostredníctvom znakov, ako je rodinný a obdobný pomer. Tieto znaky indikujú, že blízkou osobou môže byť len fyzická osoba (§ 116 OZ a § 127 ods. 4 TZ). Dlhšie sa však vedú diskusie o tom, či definičné znaky blízkej osoby môže spĺňať aj právnická osoba. Novšia aplikačná prax pripúšťa, že by právnické osoby mohli byť považované za blízke osoby v zmysle § 116 OZ, resp. na základe analógie k § 116 OZ,
1)
najnovšie sa hovorí dokonca až o ustálenej judikatúre.
2)
Nedávno potvrdil trend aj najvyšší súd.
3)
Význam rozhodnutia je zvýraznený jeho publikáciou v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, okrem iného, aj s touto právnou vetou:
"Pokiaľ to odôvodňujú osobitné okolnosti, možno z hľadiska § 140 prvá veta OZ za blízku osobu (§ 116 tohto zákonníka per analogiam) považovať aj právnickú osobu."
Za dôležitý však považujeme väčší výsek jeho odôvodnenia, v ktorom najvyšší súd tvrdí, že:
"[n]iet totiž žiadneho rozum