Príspevok analyzuje narastajúce množstvo trestnej činnosti páchanej právnickými osobami a kriticky hodnotí rozhodovaciu prax súdov, vedúcu kmyšlienke priorizácie ukladania peňažného trestu, ktorý sa potýka s výrazným nedostatkom napĺňania funkcie generálnej prevencie, a súčasne poukazuje na možnosť efektívnejšieho využívania pomerne mladého inštitútu a to trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku popri peňažnom treste podporujúcom funkciu generálnej prevencie de lege ferenda.
The main aim of an article is to analyse the growing number of crimes committed by legal entities and critically evaluates the decision-making practice of courts leading to the idea of prioritizing the cash penalty, which faces a significant lack of general prevention and at the same time points to the possibility of more effective use of a relatively young institute penalty of publication of a conviction supporting the general prevention function de lege ferenda.
MOKRÁ, I.: Pár poznámok k ukladaniu peňažného trestu v kontexte trestnej činnosti páchanej právnickými osobami; Justičná revue, 74, 2022, č. 2, s. 206 – 216.
Kľúčové slová: peňažný trest, právnické osoby, generálna prevencia.
Key words: cash penalty, legal entities, general prevention.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Úvod
Proces etablovania nedávno prijatého zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej tiež "TZ PO") je len na začiatku svojej cesty. V tomto kontexte teda nie je prekvapením, že naráža na početné problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi, ktoré majú nielen procesnoprávny charakter, ale aj charakter hmotnoprávny. Vychádzajúc z uvedeného, hlavným cieľom príspevku je identifikovať jeden úzko špecifikovaný problém hmotnoprávnej povahy v podobe neefektívnosti ukladania peňažného trestu právnickým osobám vzhľadom na výrazný nárast páchania ich trestnej činnosti a súčasne predostrieť efektívnejšiu koncepciu trestania právnických osôb.
1 STRUČNE KU SKÚMANEJ PROBLEMATIKE
V kontexte predkladaného príspevku je potrebné identifikovať dva kľúčové problémy, ktoré sú neodmysliteľne previazané s načrtnutou problematikou a to:
1. nárast páchania trestnej činnosti právnickými osobami a
2. nedostatočná efektívnosť ukladaného peňažného trestu.
Vo vzťahu ku skutočnosti situovanej na prvom mieste je potrebné uviesť, že napriek tomu, že miera obsiahnutia trestnej činnosti páchanej právnickými osobami v porovnaní s celkovou kriminalitou na našom území dosahuje naďalej len nepatrné čísla.
1)
Vychádzajúc zo štatistickej správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, sme svedkami výrazného nárastu vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, o 108,45 % v porovnaní s rokom 2018, a súčasne, vychádzajúc zo štatistickej ročenky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež "MS SR") - za rok 2020, so zameraním na trestnú agendu právnických osôb, možno vysloviť záver o naďalej narastajúcom množstve trestných činov páchaných práve právnickými osobami. Nie je teda prekvapením, že uvedenú skutočnosť, spočívajúcu v ďalšom náraste o 36,49 %, kriticky zhodnotil aj generálny prokurátor v nedávno predkladanej súhrnnej štatistickej správe za rok 2020.
2)
Jednou z okolností, ktorá výrazne napomáha k nárastu dotknutej trestnej činnosti, je predovšetkým nedostatočná efektívnosť ukladaných trestov. Inými slovami, v tomto kontexte sa stretávame s výraznou prevahou rozhodov
