Stanovy

§ 131 ods. 1, § 194 ods. 1, § 200 ods. 2, § 56a Obchodného zákonníka Z kogentného ustanovenia § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že členovia predstavenstva akciovej spoločnosti (ako kolektívneho orgánu) sú volení valným zhromaždením na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Konkrétnu právnu úpravu funkčného obdobia členov predstavenstva Obchodný zákonník ponecháva na stanovy akciovej spoločnosti s tým, že zákon upravuje len maximálnu hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva, ktorá je päť rokov. Pokiaľ stanovy určia spodnú hranicu funkčného obdobia členov predstavenstva na určité časové obdobie kratšie ako päť rokov a hornú hranicu funkčného obdobia obmedzia voľbou nových členov predstavenstva, takáto úprava stanov je v súlade so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že horná hranica sa ex lege aplikuje tak, že funkčné obdobie týchto členov predstavenstva nesmie presiahnuť päť rokov. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 53/2015

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov vyplývajúcich z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza so záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameral na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť bude zameraná na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.